Úspech alebo neúspech dieťaťa ovplyvňuje aj to, aké myslenie u neho podporujeme

Úspech alebo neúspech dieťaťa ovplyvňuje aj to, aké myslenie u neho podporujeme
Úspech alebo neúspech dieťaťa ovplyvňuje aj to, aké myslenie u neho podporujeme / Foto: Shutterstock

Keď sledujete deti v materskej škole, často môžete vidieť, že niektoré sa hneď nahnevajú, keď sa im nepodarí namaľovať obrázok alebo postaviť vežu z kociek. Od začatej práce sa vzdialia a berú do rúk inú hračku. No môžete vidieť aj deti, ktoré sa po neúspechu nevzdávajú a skúšajú ďalej. Možno by sa na prvý pohľad mohlo zdať, že za všetko môžu gény a že dieťa je proste také a nič sa s tým nedá urobiť. Ale posledné výskumy hovoria, že tomu tak celkom nie je. O tom, či privedieme deti k úspechu, alebo k neúspechu rozhoduje okrem iného i to, či v nich podporujeme rastové alebo fixné myslenie.

 

Fixné a rastové myslenie. V čom je rozdiel?

Ľudia sa v podstate od seba odlišujú spôsobom myslenia. Podstata fixného myslenia spočíva v tom, že schopnosť uspieť je vrodená. Buď sa zrodíme pre úspech, alebo nie. Ovplyvniť to nemôžeme. Rastové myslenie je vybudované na presvedčení, že schopnosť uspieť sa rozvíja v čase a môžeme na úspechu pracovať.

Môžeme mať dva pohľady na úspešných ľudí. Môžeme si myslieť, že uspeli preto, lebo sa narodili ako géniovia a boli na to predurčení alebo si môžeme myslieť, že učenie a cieľovedomá práca ich k úspechu priviedli. Ak vám je sympatickejší druhý pohľad, bude pre vás aj jednoduchšie pochopiť, že deti je lepšie chváliť hlavne za to, čo sa dokážu naučiť a nie za to, čo už prirodzene vedia alebo aké sú. Tento prístup sa potom aj neskôr na pracovisku prejavuje aj u dospelých ľudí.

Poďme sa podrobnejšie pozrieť, ako sa spomínané rozdiely prejavujú.

 

1. Rozdiel: CIELE

Ľudia s fixným myslením majú sklon vyhýbať sa úlohám, ktoré by mohli prezradiť, že nie sú až tak šikovní, ako by si niekto mohol myslieť. Nepúšťajú sa do splnenia cieľov v oblastiach, v ktorých sa necítia stopercentne. Za všetkých okolností chcú vyzerať hlavne dobre. Ľudia s rastovým myslením sa veľmi nestarajú o svoje chyby a o to, ako pôsobia na iných. Vedia, že chyby sú nevyhnutné a snažia sa o niečo nové. Chcú sa za všetkých okolností učiť.

 

2. Rozdiel: POSTOJE K ZLYHANIU

Ľudia s fixným myslením považujú za zlé, keď sa o niečo usilujú a nezažijú hneď úspech. Domnievajú sa, že je to dôkaz, že nemajú na to schopnosti. Ľudia s rastovým myslením považujú za správne, keď pri svojom snažení naučiť sa niečo nové zažívajú aj neúspech. Domnievajú sa, že len vďaka usilovnosti a tvrdej práci sa môžu posúvať ďalej.

 

3. Rozdiel: PROBLÉMY A SKÚSENOSTI

Ľudia s fixným myslením sa často vo svojom živote stretávajú s nudou. Neskúšajú nič, čo sa im javí zložité. Neriešia tak žiadne nové problémy a výzvy. Život ľudí s rastovým myslením pripomína neustále skladanie puzzle. Je to neustále skúšanie, ktorá skúsenosť  čo najlepšie zapadne do ich života.

 

Dr. Carol Dwecková, profesorka psychológie na Stanfordskej univerzite a autorka knihy Nastavenie mysle: Nová psychológia úspechu, už niekoľko rokov skúma psychológiu úspechu u detí a pre rozvoj rastového myslenia odporúča používať tieto prístupy:

 

1) Pomôžte deťom pochopiť, že mozog funguje ako sval, ktorý môže rásť iba prostredníctvom tvrdej práce, odhodlania a praxou.

 

2) Nehovorte deťom, že sú chytré alebo nadané, pretože to znamená, že sa narodili s vedomím, že už také proste sú a toto nepodnecuje ich úsilie o rast.

 

3) Chváľte proces. Je to úsilie, tvrdá práca a prax, ktoré umožňujú deťom dosiahnuť ich skutočný potenciál.

 

4) Nechváľte výsledky. Výsledky testov a písomiek obmedzujú rast. Chváľte jednotlivé kroky, ktoré vedú k úspechu a chváľte deti za ochotu učiť sa. Ochota učiť sa v procese vzdelávania je dôležitejším aspektom ako známka z nejakého testu.

 

5) Povedzte deťom, že chyby sú súčasťou učenia. Deti sa niekedy naučia vtedy, keď urobia chybu. Povedzte im, že chyby sú súčasťou procesu učenia. Neexistuje nič krajšie ako pocit víťazstva nad problémom, s ktorým dieťa dlho bojovalo a konečne ho porazilo. Čím ťažší je problém, tým viac radosti dieťa zažíva v momente, keď niečo pochopilo alebo vyriešilo.

 

6) Podporujte prácu v skupinách. Deti sa učia najlepšie, keď sa ponoria do témy a diskutujú o nej so svojimi rovesníkmi.

 

7) Povzbudzujte deti v učení. Vysvetľujte deťom, prečo je dôležité niečo sa naučiť a na čo vedomosť využijú v budúcnosti.

Čítajte viac o téme: Výskum
Zdieľať na facebooku