Učebný štýl je spôsob, ako človek prijíma a spracováva nové informácie a vďaka čomu si ich pamätá. Každý človek má svoj jedinečný štýl učenia.
Každý učiteľ sa vo svojej pedagogickej praxi stretáva s tým, že aj napriek tomu, že k výchovno-vzdelávaciemu procesu pristupuje zodpovedne, niektorí žiaci nedosahujú očakávané výsledky. Čo môže byť príčinou? Môžu to byť rôzne činitele. Napríklad rodinné zázemie, status v škole, úroveň psychických poznávacích procesov, vzájomný vzťah medzi učiteľom a žiakom a podobne. Ideálne je, keď učiteľ pozná učebné štýly svojich žiakov. Je to pre neho veľmi cenná informácia, pretože vďaka nej môže prispôsobovať učenie všetkým typom žiakov.
Príčiny, ktoré spôsobujú rozdiely v učebných štýloch žiakov
Ani v jednej triede nenájdete žiakov, ktorí by mali rovnaké učebné štýly. Kvôli tomu musí byť učiteľ veľmi kreatívny, aby dokázal navrhnúť hodinu tak, aby zaujal každého žiaka. Hlavné faktory, na základe ktorých sa žiaci podlišujú, sú tieto: inteligencia, socioekonomický status, motivácia k učeniu, predchádzajúce znalosti, poruchy učenia, etnická príslušnosť. Prispôsobiť sa takémuto veľkému množstvu faktorov nie je vôbec jednoduché, a preto je dôležité, aby učitelia predovšetkým poznali jednotlivé učebné štýly žiakov. Pedagogika a didaktika v týchto súvislostiach poukazuje na diferencovaný prístup k žiakom, zásadu individuálneho prístupu a zásadu primeranosti. V posledných rokoch sa s priebehom a výsledkami učebnej činnosti žiakov spájajú otázky štýlov učenia sa žiakov.
Učebné štýly žiakov
Problematika učebných štýlov je relatívne nová a môžeme ju zaradiť do oblasti psychodidaktiky. Poznanie problematiky učebných štýlov môže zvýšiť kvalitu vzdelávania. Treba poznamenať, že problematika učebných štýlov nie je teoreticky doriešená, názory na ňu nie sú jednotné. Z množstva teórií o učebných štýloch stručne uvediem tie, ktoré možno aplikovať v pedagogickej praxi našich škôl.
Učebné štýly klasifikované podľa zmyslových preferencií
Ľudia sa od seba odlišujú aj tým, ktoré zmysly prednostne uplatňujú pri prijímaní informácií a pri učení sa. Niekto sa lepšie učí počúvaním iných, iný čítaním, ďalší prezeraním obrázkov, grafov, schém a ďalší manipulovaním s predmetmi. Jedna z klasifikácií učebných štýlov podľa zmyslových preferencií sa označuje akronymom VARK, čo je skratka pozostávajúca z prvých písmen anglických slov Visual (vizuálny - zrakový), Aural (auditívny - sluchový), Read / write (čítať / písať - verbálny, slovný), Kinestetic (kinestetický - pohybový). Podľa tejto klasifikácie existujú 4 učebné štýly:
- vizuálno-neverbálny (zrakovo-obrazový) učebný štýl,
- auditívny (sluchový) učebný štýl,
- vizuálno-verbálny (zrakovo-slovný) učebný štýl,
- kinestetický (pohybový) učebný štýl.
Vizuálno-neverbálny učebný štýl
Žiaci, u ktorých dominuje tento učebný štýl, sa najradšej a najlepšie učia, ak informácie vidia v obrazovej podobe (obrázky, schémy, grafy, mapy, fotografie, symboly, znaky v texte - šípky, farebné vyznačenie). Radšej sa učia štúdiom ilustrovaných učebných textov, ako počúvaním učiteľa. Preferujú pozorovanie pred fyzickou činnosťou.
Auditívny učebný štýl
Žiaci, u ktorých dominuje tento učebný štýl, sa najradšej a najlepšie učia, ak informácie počujú. Radšej počúvajú a hovoria, ako čítajú a píšu. Chápať a pamätať si písané slovo im robí problémy. Ale to, čo počujú, si dobre zapamätajú. Dokážu si zapamätať počuté mená, texty, piesne dokonca po jednom vypočutí. Najlepšie sa učia vypočutím prednášok, nahrávok a rozprávaním sa s inými žiakmi. Vo svojej pamäti si vybavujú hlas rozprávajúceho a aj rozhovor. Dobre si pamätajú zaujímavé príbehy, žarty, ktoré počuli. Pri výklade učiva si zvyknú robiť málo poznámok, lebo dávajú prednosť počúvaniu učiteľa.
Vizuálno-verbálny učebný štýl
Žiaci s týmto učebným štýlom sa najradšej a najlepšie učia čítaním učebných textov. Preferujú pozorovanie pred počúvaním a fyzickou činnosťou. Najlepšie si pamätajú učivo vtedy, keď môžu používať pri učení zrak. Dobre si pamätajú napísané slová a čísla. Dokážu si predstaviť celý text strany. Majú ťažkosti so zapamätávaním, keď počúvajú učiteľa či iných ľudí. Preto si radšej počuté zapisujú. Majú dobre rozvinuté abstraktné myslenie a dokážu sa učiť samostatne.
Kinestetický učebný štýl
Žiaci, u ktorých dominuje tento učebný štýl, sa najradšej a najlepšie učia, ak sa s informáciami môže niečo robiť, dotýkať sa učebných pomôcok, manipulovať s nimi, ak sa môžu pri učení pohybovať, teda ak sa učia činnosťou. Radi pracujú rukami, učia sa pomocou skúseností, často metódou pokus - omyl. Dobre si pamätajú pohyb, motoriku a udalosti, ktoré sa skutočne odohrali, v ktorých aktívne sami účinkovali. Majú dobrú motorickú koordináciu a ľahko si osvojujú psychomotorické zručnosti.
Klasifikácia štýlov podľa motivácie a zámeru
Podľa motivácie a zámeru rozoznávame povrchový, hĺbkový a strategický učebný štýl. Povrchový učebný štýl spočíva v reprodukovaní učiva a pasívnom prijímaní poznatkov. Žiaci preferujú pamäťové učenie, memorovanie bez väčšieho úsilia o hlbšieho pochopenia. Základný motív spočíva v splnení požiadaviek s vynaložením minimálneho úsilia a času. Prevláda u nich vonkajšia motivácia. Hĺbkový učebný štýl spočíva v snahe porozumieť učivu, vystihnúť jeho význam, rozumieť veciam a javom okolo seba. Žiaci sa učia nielen preto, aby splnili požiadavky, ale chcú vedieť preukázateľným spôsobom naučené aplikovať v praxi. Prevláda vnútorná motivácia. Utilitaristický (pragmatický, strategický štýl) sa vyznačuje žiakovou vypočítavosťou, snahou zapáčiť sa, votrieť sa do priazne učiteľa, často i nekorektným spôsobom. V skutočnosti sa žiak o učivo nezaujíma. Snaží sa o najlepší výkon za každú cenu, dokáže sa flexibilne prispôsobovať rozdielnym požiadavkám rôznych učiteľov a rýchlo odhaliť ich silné i slabé stránky a využívať ich vo svoj prospech.
Klasifikácia podľa teórie viacnásobných inteligencií H. Gardnera
Podľa H. Gardnera sa v ľudskom mozgu evolučne vyvinuli samostatné, od seba nezávislé systémy rôznych druhov schopností, ktoré nazýva inteligencia. Vo svojej teórii nazvanej teória viacerých inteligencií (theory of multiple intelligences) alebo skrátene MI teória, podal dôkazy o existencii minimálne siedmich druhov inteligencie, ktoré sa vyskytujú vo všetkých kultúrach. Ide o tieto druhy inteligencie:
- lingvistická (jazyková, rečová, verbálna) inteligencia,
- logicko-matematická inteligencia,
- priestorová (vizuálna) inteligencia,
- telesno-kinetická (pohybová) inteligencia,
- muzikálna (hudobná) inteligencia,
- interpersonálna inteligencia,
- intrapersonálna inteligencia.
Klasifikácia podľa vnímania reality a spôsobu spracovania informácií
Už Dewey, predstaviteľ chicagskej školy pragmatizmu a predstaviteľ reformnej pedagogiky, rozvinul myšlienku, že existuje úzky vzťah medzi skúsenosťami z praktickej činnosti a efektívnym vzdelávaním. Presadzoval, aby školské vyučovanie bolo prakticky zamerané. Uprednostňoval, aby sa študenti dostávali do priameho kontaktu so skutočnosťou, ktorú študujú. Na základe tohto prístupu rozoznávame tieto typyp žiakov:
Aktívne typy – aktivisti
Vyhľadávajú nové skúsenosti a činnosti prinášajúce poznanie. Majú schopnosť rýchlo využívať poznatky vyplývajúce z nových skúseností. Nechávajú sa nimi ľahko ovplyvniť, rýchlo reagujú na nové aktivity, nudia sa však pri implementácii poznatkov do praxe. Pre aktivistov je najefektívnejšie učiť sa prostredníctvom vlastných konkrétnych skúseností. Učia sa priamou manipuláciou s vecami, aktívnym rozpracovaním myšlienok a tvorivým riešením problémov.
Refektívne typy – reflektori
Preferujú získavanie nových informácií. Stoja radšej v pozadí, zvažujú získané skúsenosti, pozorujú, čo sa deje a hodnotia svoje pozorovania z rôznych uhlov pohľadu. Získavajú informácie nielen priamou skúsenosťou, ale využívajú aj ďalšie zdroje, dlho váhajú, kým sa rozhodnú, radi si veci dobre premyslia. Dokážu sa učiť zo skúseností iných. Najefektívnejšia je pre nich reflexia, získavanie informácií, skúmanie podstaty javov a vecí. Sú tolerantní, majú tendenciu súhlasiť so základným názorom ostatných aj keď ich vlastný môže byť odlišný. Konsolidácia pamäťovej stopy u reflektorov sa opiera nielen o primárne asociatívne väzby, ale aj o intenzívne premýšľanie o získanej informácii v súvislostiach s inými informáciami.
Teoretické typy – teoretici
Sú zameraní na racionálnu objektivitu, dôkladné a systematické skúmanie problému. Využívajú analýzu, syntézu, základné princípy, teórie, modely, vyznačujú sa systémovým myslením. Radi integrujú získané informácie do komplexných a logicky správnych teórií. Potrebujú poznať zmysel činnosti. Problémy hodnotia prísne logicky, nedoceňujú subjektívne závery. Najviac im vyhovujú závery zo skúseností, t. j. vyvodzovanie poznatkov, ich triedenie, zovšeobecňovanie záverov, integrovanie do teórií, poznatkových systémov, zaraďovanie nových poznatkov do osvojených systémov.
Pragmatické typy – pragmatici
S nadšením skúšajú nové nápady, myšlienky, teórie a techniky a ich fungovanie v praxi. Konajú rýchlo a s istotou. Dokážu rýchlo riešiť úlohy praktického charakteru. Nezaujímajú ich teoretické základy činností a javov, ale predovšetkým ich praktická aplikácia. Majú radi príklady zo života, neradi diskutujú o teoretických problémoch, pretože im to pripadá zbytočné.
Existuje ešte veľké množstvo ďalších spôsobov delenia učebných štýlov. V článku boli spomenuté len tie najznámejšie a najviac používané.
Zdroje a odporúčaná literatúra: KOLÁŘ, Z. a A. VALIŠOVÁ: Analýza vyučování FENSTERMACHER, G. D. a J. F. SOLTIS: Vyučovací styly učitelu MAREŠ, J. : Styly učení žáků a studentů ROVŇANOVÁ, L. : Učebné štýly žiakov
