Dáni sú už dlhé obdobie považovaní za najšťastnejších ľudí na svete. V čom spočíva tajomstvo ich šťastia?
O tom, že sú Dáni najšťastnejší na svete, hovorí aj správa o svetovom šťastí. Tento prieskum od roku 2012 uskutočňuje Organizácia spojených národov a hodnotí v ňom 156 krajín sveta podľa šťastia ich obyvateľov. Správa radí Dánsko medzi najšťastnejšie krajiny, a to sa za posledných 7 rokov nikdy neumiestnilo horšie ako na treťom mieste. Faktorom, ktorý najviac prispieva k tomuto dánskemu rekordu, je už dobre známe hygge. Svoj podiel má na ich šťastí tiež stabilná vláda, nízka mieru korupcie v štáte a vysoká kvalita vzdelávania i zdravotnej starostlivosti. A hoci majú jedny z najvyšších daní na svete, platia ich radi. Veria, že je to dobrá investícia do kvality života. Podľa posledných zistení majú svoj podiel na pohode Dánov aj hodiny empatie v ich školách a nahrádzanie súťaživosti spoluprácou.
Čo je dánske hygge?
Hygge je slovo, ktoré charakterizuje chvíle šťastia, rodinnej pohody, vzájomnej blízkosti a schopnosti užívať si prítomnosť tu a teraz. Žiť hygge znamená hľadať krásu v drobných detailoch prítomnosti. Je to tiež zážitok sebauvedomenia a pocitu, že sme súčasťou komunity podobne zmýšľajúcich ľudí, ktorí sú pre nás zároveň oporou, dodávajú nám odvahu a poskytujú útechu. Hygge teda znamená, že sa chceme so svojimi najbližšími podeliť o intimitu a zážitok spojenia. Hygge je pojem, v ktorom sa snúbi hojnosť so spokojnosťou. K základom hygge preto patrí aj udržiavanie dobrých vzťahov s blízkymi. Hygge, to sú tiež okamihy, v ktorých sa cítime dobre a bezpečne s ľuďmi, ktorých máme radi, no zároveň si vieme nájsť čas aj pre seba. Dáni si dávajú na hygge záležať kvôli svojej duševnej a fyzickej pohode. A tento koncept si postupne osvojuje aj svet.
Hodiny empatie
Od roku 1993 majú všetky školy v Dánsku každý týždeň hodinu venovanú empatii. Tento dôležitý predmet zameraný na rozvoj emocionálnej inteligencie navštevujú žiaci vo veku 6 až 16 rokov. Na týchto hodinách sa žiaci sa učia byť empatickejší, čo im pomáha vytvárať si lepšie vzťahy a byť neskôr v živote úspešnejší. Tiež im tieto hodiny pomáhajú prechádzať šikanovaniu v školách. Na dôležitosť empatie poukazujú aj tí najlepší podnikatelia, lídri a manažéri. Dánsko sa stará o to, aby ich nasledujúce generácie boli na správnej ceste k úspechu a šťastiu. Z týchto hodín majú veľký prospech aj tínedžeri, ktorí si v tomto veku často vytvárajú narcistické sklony. Empatia z nich robí pozorných a cieľavedomých ľudí.
Ako prebiehajú vyučovacie hodiny empatie?
Počas hodín nazvaných „Klassens tid“ nabádajú žiakov k diskusii o problémoch, ktorým čelia. Môžu to byť aktivity súvisiace so školou alebo aj zo súkromného života. Žiaci teda hovoria o svojich problémoch a zvyšok triedy, spoločne s učiteľom, vymýšľa možné riešenia. Tieto riešenia hľadajú na základe aktívneho počúvania a snahy porozumieť tomu druhému. Práve tieto dve skutočnosti pomáhajú žiakom byť empatickejšími. Ak žiaci nemajú žiadny konkrétny problém, o ktorom by sa rozprávali, tak môžu na hodine len počúvať a zároveň relaxovať. V 90. rokoch 20. storočia sa aj na Slovensku začala vyučovať etická výchova, v rámci ktorej sa uskutočňujú aj hodiny zamerané na empatiu. Najprv sa plánovalo, že na etickú výchovu budú chodiť všetci žiaci a učila by sa jedna hodina týždenne. Neskôr sa od týchto plánov upustilo a etická výchova sa učí len v minimálnej miere, a to len v niektorých školách.
Čo o Dánsku zistili odborníci?
Opakované umiestnenia Dánska v popredí rebríčka šťastia vyvolávajú zvedavosť aj u vedcov. Jednou z nich je aj Jessica Alexander. Táto americká spisovateľka a psychologička spolupracovala s dánskou psychoterapeutkou Iben Sandahl na napísaní knihy Dánsky spôsob výchovy: Čo vedia najšťastnejší ľudia na svete o výchove sebavedomých, schopných detí. Pri vykonávaní prieskumu pre túto knihu dvojica zistila, že k rozvoju empatie u školákov veľmi prispieva okrem iného i tímová práca. V Dánsku sa na tímovej práci zakladá 60 percent práce v škole a žiaci pracujú, aby si vzájomne pomáhali a nie aby porážali iných pre svoj osobný prospech. Namiesto snahy vyniknúť nad ľuďmi, ktorí nie sú takí nadaní ako oni, sa učia pracovať spoločne. Aj toto prispieva k faktu, že Dánsko je súčasne jedno z najlepších miest v Európe na prácu.
Spolupráca je dôležitejšia ako súťaživosť
Nie je to však tak, že by neexistovala žiadna súťaživosť. Človek však súťaží len sám so sebou. Nie so svojimi spolužiakmi, rovesníkmi ani s nikým iným. Školy neponúkajú žiadne ceny ani trofeje, ktoré by podnecovali k zbytočnej súťaživosti. Radšej sa snažia svojich študentov nabádať a motivovať k práci na sebe samých a zlepšovaniu svojich zručností. Školy tiež praktizujú kooperatívne učenie. V rámci rozličných predmetov pracujú na projektoch žiaci spoločne. Kooperatívne učenie žiakov učí, že úspech nemusia dosiahnuť len sami a že výborné výsledky prináša i spolupráca s inými. Keď spôsob nášho chápania vecí vysvetľujeme iným, učíme sa tému lepšie, než keby sme ju memorovali sami. Keď vysvetľujeme, musíme uvažovať nad tým, ako prijíma informácie ten druhý, čo tiež nabáda k empatii.
Z uvedeného vyplýva, že ak aj my chceme žiť šťastnejší život, mali by sme sa v školách zamerať hlavne na etickú výchovu a v rámci nej na empatiu a viac zaraďovať na vyučovacie hodiny skupinové vyučovanie. A v rodinách? Tam nám pomôže, keď si začneme viac osvojovať aspoň niektoré princípy hygge.
Zdroj: Meik Wiking: Hygge-prostě šťastný způsob života
