Formovanie vzťahov v triede predstavuje akýsi tréning na budovanie vzťahov i v dospelosti. Mnohí dospelí v zamestnaní využívajú množstvo prístupov k iným a formy správania, ktoré si osvojili ešte v detstve. A preto by sme na túto skutočnosť nemali zabúdať v školách a pokiaľ sú na to možnosti, učitelia by aj v tomto smere mohli formovať svojich žiakov.
Počas školského roka sa určite nájde čas a priestor na to, aby sme sa predovšetkým so staršími žiakmi porozprávali o stratégiách, ktoré môžu ich život ovplyvniť pozitívnym smerom nielen teraz, ale aj v dospelosti. Niekedy ide naozaj o maličkosti alebo pár zdvorilých slov, ktoré môžu človeka premeniť nielen na slušného, charizmatického a príjemného, ale môžu mu pootvoriť dvere aj tam, kde by sa možno za iných okolností nedostal. Aké drobnosti vo vzťahoch v živote zavážia?
1. Oslovujte spolužiakov krstnými menami
Prezývky sú niekedy vtipné, ale vedia narobiť veľké problémy v dušiach detí. Kvôli prezývkam už pretieklo veľa sĺz a veľa detí bolo smutných. Preto je dobré viesť žiakov k tomu, aby sa oslovovali krstným menami a nie priezviskami či prezývkami. Veď nie nadarmo sa hovorí, že v ušiach každého človeka najsladšie znie jeho krstné meno.
2. Som rada/rád, že som ti mohla/mohol pomôcť
To, že by si deti mali v škole navzájom pomáhať, je už samozrejmosťou a často tomu aj tak je. Deti sú zvyknuté aj ďakovať. Ale to, akým spôsobom by sa malo odpovedať na poďakovanie, mnohí nevedia. Niekedy nepovedia nič alebo si niečo povedia popod nos, že to nikto ani nepočuje. Prinajlepšom žiak povie, že v pohode, za málo, nič sa nedeje, to nestojí za reč, to nerieš, žiadny problém, normálka...
Mali by vedieť, že človek by sa nemal preceňovať a byť pyšný, ale na druhej strane by sa mal vyhnúť aj podceňovaniu. A preto, keď niekomu pomôžeme, s úplnou ľahkosťou môžeme povedať som rada/rád/, že som ti mohla/mohol/ pomôcť.
3. Ako ti môžem pomôcť?
Ako sa hovorí, dobrých skutkov nikdy nie je dosť. A na to by mali učitelia upozorňovať aj svojich žiakov. Veď do školy nechodia len preto, aby dostávali známky, ale aby sa učili spolu komunikovať, spolupracovať a keď je to potrebné aj si pomáhať. Empatia je v súčasnosti potrebná viac, ako si možno myslíme. A preto v každej chvíli by sme na ňu mali myslieť aj v škole. Veď koľkokrát nastanú v triede také situácie, že je niekto smutný, niekto sa niečo nenaučil alebo nemá svoj deň. Maliby sme žiakov učiť, aby boli navzájom všímaví, vedeli sa vciťovať do iných a v prípade potreby si aj pomôcť slovom alebo nejakým skutkom. A preto by sa samozrejmou súčasťou života v triede mala stať aj otázka: „Ako ti môžem pomôcť?“
4. Verím, že to zvládneš
Poznám aj ja žiakov, ktorí sa dokážu tešiť z neúspechov spolužiakov. Škodoradosť prekvitá aj medzi malými deťmi. Samozrejme, je to vlastnosť, ktorá nikoho ešte ďalej v ničom neposunula. A preto by sa o tejto vlastnosti malo hovoriť čo najviac a pokiaľ sa to dá, odstrániť ju z triedy. Veď predsa nikto nie je dokonalý a každý má občas trému alebo sa mu v niečom nedarí. A práve v týchto chvíľach veľmi dobre každému dobre urobia povzbudzujúce slová od spolužiaka. Povzbudenia nikdy nie je dosť, a tak by sme mali žiakov učiť sa navzájom aj povzbudzovať. Povzbudenie, spolucítenie a spolupráca sa z hľadiska rozvoja pozitívnych vlastností javia ako oveľa lepšie stratégie ako prehnaná súťaživosť. A tak jednou z ďalších pozitívnych viet, na ktorú by žiaci v škole nemali zabúdať je aj: „Verím, že to zvládneš.“
5. Ja to urobím
Aj žiaci v triede sa niekedy dostávajú do takých situácií, keď niečo treba vybaviť, zorganizovať, niečo nepríjemné (príjemné) povedať alebo len za chýbajúceho týždenníka zotrieť tabuľu. Niekedy nastáva ticho, keď je takéto niečo potrebné urobiť. Je dobré viesť žiakov aj k tomu, že občas nie je na škodu sa obetovať aj za ostatných a že urobiť niečo navyše určite nikomu neuškodí. Práve naopak. Môže ho to posunúť v budovaní vlastnej identity. Prekonávať lenivosť v prospech iných má vysokú ľudskú hodnotu a práve preto by žiaci mali poznať aj tento pocit.
Niekedy sa život v kolektíve môže posunúť smerom k lepšiemu aj vďaka maličkostiam, ktoré sú možno na prvý pohľad neviditeľné, ale v konečnom dôsledku veľmi prospešné. A keď si žiaci tieto zručnosti osvoja už počas školskej dochádzky, na pracovisku si ich môžu už len ďalej rozvíjať. Aj vďaka týmto zručnostiam sa môžu stať v pracovnom kolektíve obľúbenejší ako tí, ktorí tieto vety nemajú zautomatizované a nepoužívajú ich až tak často.
