http://gdesk.hit.gemius.pl/lshitredir/id=bIfqjxSCW5iir5JNBJNm0qRvjw0GVxuO1tHY2UQfBw7.L7/fastid=imwclllnjwapzomcwmeazhzdhglo/stparam=zlphhwgtbt/nc=0/gdpr=0/gdpr_consent=/url=https://www.instudy.sk/?utm_source=eduworld&utm_medium=banner&utm_content=&utm_campaign=2019_eduworld_longterm
Články: Pre študentov
O projekte

 

Nemusíme voliť medzi výsledkami detí a ich šťastím. Stačí, ak zmeníme v triedach náš prístup

Martina Matejová
Autor článku
Foto: iStock
Emócie sú pre budúci šťastný život detí veľmi dôležité, ani v školách by sme ich nemali prehliadať. / Foto: iStock

Jednotky síce môžu pomôcť deťom, keď sa hlásia na vysokú školu, ale šťastie im neprinesú. Zásadnú rolu v budúcej pohode počas dospelosti hrajú emócie a ak deti vidia zmysel v tom, čo robia. A to dokáže ovplyvniť aj škola.

 

Vedci tvrdia, že ak je našim cieľom mať z detí raz spokojných dospelých, už počas ich detského veku máme v rukách možnosti ovplyvniť to. Za najvýznamnejšie predpoklady úspechu v tejto misii určili emocionálnu kondíciu dieťaťa a jeho správanie. Najmenší vplyv má intelektuálny rozvoj. Rovnako tak, mentálne a fyzické zdravie zohráva zásadnejšiu rolu, rodinný príjem je zanedbateľný, jeho vplyv na neskorší pocit šťastia je pod úrovňou 1 %. Zdá sa, že to, na čom si väčšina rodičov zakladá, teda akademický úspech, nie je až taký dôležitý, hoci od neho závisí šanca na získanie zaujímavej a dobre platenej práce. Lenže, tu sa asi väčšina dospelých pracujúcich zhodne, život nie je len o práci. Dôležitejšie sú pozitívne emócie a zmysel v pracovnom i osobnom živote.

 

Ako teda vyladiť prístup k deťom tak, aby sme nemuseli voliť medzi výsledkami v škole a šťastím detí?

 

Neoddeliteľnou súčasťou vzdelávania sú emócie. Ovplyvňujú motiváciu, pozornosť, fungovanie v rámci sociálnych väzieb a následné rozhodnutia. Napríklad radosť z učenia a poznávania motivuje žiakov, aby sa viac snažili a naopak, nuda a nezáujem ich snahu znižuje. Preto je dôležité vytvoriť v triede prostredie, kde sa môžu cítiť spokojne, bezpečne aj vtedy, keď robia chyby a mýlia sa, kde ich výučba zaujíma a vyvoláva v nich pozitívne emócie. Strach a úzkosť znižujú schopnosti žiakov nájsť riešenie, ale nádej a odvaha môžu zvýšiť pocit sebavedomia a vieru v svoje schopnosti.

Iste, nedá sa fungovať len tak, že sa všetci pedagógovia sústredia výlučne na budovanie a udržiavanie pozitívnych emócií v triedach, jednak je to kontraproduktívne a jednak nereálne. Dospelí by sa však mali snažiť rozpoznať a uznať emocionálny život detí, pomôcť im narábať s emóciami tak, aby ich to posunulo vpred. Tým, že sa sústredia na emocionálny život dieťaťa, kladú základy budúceho šťastia. K tomu sa pripája druhý kľúčový moment, nájsť relevantný zmysel. Pocit, že život a skúsenosti jednoducho dávajú zmysel a záleží na nich. Žiaľ, žiaci sa často sťažujú, že to, čo sa v škole učia im nedáva zmysel, nesúvisí s ich životom, a tak sa prestávajú o vyučovanie zaujímať.

Vedci zistili, že ak žiaci vidia súvislosť medzi tým, čím sa aktuálne v škole zaoberajú a ich cieľom v budúcnosti, nachádzajú zmysel v tom, čo sa učia. Pod jednou podmienkou. Ich ciele by mali byť prínosom aj pre iných, nie iba pre nich samých a nemali by byť výlučne o zarábaní peňazí. Znamená to, že ak sa zamerajú len na to, aby získali čo najväčší objem financií a kariéru, prispeje to ku konečnému pocitu, že nedokážu nájsť v živote skutočný zmysel.

Ďalší výskum preukázal, že študenti s prosociálnym správaním sa cítia lepšie a dokážu zniesť aj nudnejšie úlohy. Zároveň sa neodkláňajú od svojho cieľa, dostať sa na štúdium na vysokej škole. Opätovne aj tu platí, že ak učitelia dokážu podporiť žiakov v takomto prístupe, pomáhajú im položiť základy budúcej spokojnosti.

 

Ako teda naučiť deti šťastiu?

Jedna základná škola v anglickom meste Hertfordshire sa rozhodla ísť cestou meditácií. Pedagógovia tu považujú meditáciu za jeden zo spôsobov tzv. pozitívneho vzdelávania, ktoré v krajine získava čoraz väčšiu popularitu. Jeho základ je v snahe naučiť deti pokojne a rozvážne reagovať na okolité dianie a naučiť ich odolnosti, aby neskôr dokázali viesť život v psychicky dobrej kondícii. Meditácie slúžia na posilnenie prefrontálneho kortexu, teda tej časti mozgu, ktorá riadi schopnosť sústrediť sa, rozhodovať a snažiť sa o najlepší výkon.

 

Foto: Bigstock

 

V inej anglickej škole dokonca vypracovali celý program šťastia, pretože pedagógovia pozorovali, že spokojnosť detí, ich sebavedomie a sebadôvera rýchlo upadá. Cieľom tejto aktivity bolo umožniť deťom byť šťastnými ľuďmi. Každý polrok bol venovaný inej téme, napríklad rozvoju myslenia či schopnosti odolávať. Výučba prebiehala na veľkých zhromaždeniach, v menších skupinkách s mentorom alebo na stretnutiach vo dvojici. Žiaci sa učili chápať svoje pocity, prípadne im učitelia predstavovali spôsoby na upokojenie emócií, napríklad prostredníctvom hudby. Zmena v nastavení detí bola enormná. Predtým často vravievali, že boli vystresované, po zavedení programu hovorili: „Chcem sa o tomto porozprávať,“ prípadne: „Potrebujem pauzu a musím to vydýchať.“ Aj záverečné písomky a skúšania prebehli, podľa vyjadrenia učiteľov, oveľa pokojnejšie než zvyčajne.

 

Jeden z priekopníkov takéhoto prístupu je Alejandro Adler, z Pennsylvánskej univerzity, ktorý sa dôsledkom vytvárania šťastia a spokojnosti v triedach venoval vo svojej prelomovej štúdii v Bhutáne. Zahŕňala vyše 8 tisíc študentov z 18 škôl a zaoberala sa 10 neakademickými životnými zručnosťami, vrátane empatie a sebapoznania. V rámci kontrolnej skupiny využil vedec placebo efekt. Záver bol jednoznačný, program šťastia zásadne pozitívne ovplyvnil výsledky žiakov v testoch.

 

Zmeňte svoj prístup v triede

Prvky tohto programu sa dajú adaptovať v ktorejkoľvek škole a nemusia byť vôbec komplikované či časovo náročné.

Napríklad pred tým, než vysvetlíte na hodine matematiky nejaký zložitý koncept, povedzte žiakom, že v momente, kedy pocítia, že sú frustrovaní, nech sa skúsia nevzdať to a nezabaliť, ale niekoľko krát sa zhlboka nadýchnuť, aby sa upokojili a zostali tak sústredení na zadanie.

Na hodine literatúry môžete so žiakmi nadviazať diskusiu o tom, ako sa cíti hrdina v diskutovanej knihe. Preskúmajte spolu jeho rozhodnutia, pokúste sa ich pochopiť a nájsť empatiu k dôvodom, ktoré ho k tým rozhodnutiam viedli.

Začnite a ukončite deň s dvojminútovým oddychom a stíšením sa, aby žiaci spoznali rozdiel medzi tým, keď pristupujú k životu pokojne a nie uponáhľaní a pod časovým tlakom. Vôbec nemusíte ísť cestou meditácií, ktoré u nás nemajú tradíciu tak ako napríklad v Bhutáne. Úplne postačí chvíľkové ticho a ponorenie sa do seba a svojich myšlienok.

Vyjdite s deťmi von. Pobyt vonku má množstvo pozitívnych prvkov a prispieva k pocitu pohody a radosti. Tým, že sme vonku, môžeme dýchať čerstvý vzduch, cítiť teplo slnka, chlad vetra alebo vlhkosť dažďa, čo nás spája s prírodou. Nezáleží na počasí, či je slnečno alebo prší, vziať deti na krátku prechádzku sa dá kedykoľvek, no môžete skúsiť vonku odučiť aj celú hodinu. Pocit šťastia sa dostaví.

Články na portáli Eduworld.sk nie sú zamknuté, pretože si uvedomujeme dôležitosť šírenia hodnotných informácií o vzdelávaní a výchove. Dokážeme ich ale tvoriť len vďaka dobrým ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. Budeme si nesmierne vážiť, ak sa k nim pridáte aj vy.
×
Píšeme len vďaka podpore dobrých ľudí. Chcem podporiť
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
Diskusia

Si učiteľ? Prihlás sa do nášho newslettru a získaj novinky a inšpirácie z oblasti vzdelávania.