Jednotky síce môžu pomôcť deťom, keď sa hlásia na vysokú školu, ale šťastie im neprinesú. Zásadnú rolu v budúcej pohode počas dospelosti hrajú emócie a ak deti vidia zmysel v tom, čo robia. A to dokáže ovplyvniť aj škola.
Vedci tvrdia, že ak je našim cieľom mať z detí raz spokojných dospelých, už počas ich detského veku máme v rukách možnosti ovplyvniť to. Za najvýznamnejšie predpoklady úspechu v tejto misii určili emocionálnu kondíciu dieťaťa a jeho správanie. Najmenší vplyv má intelektuálny rozvoj. Rovnako tak, mentálne a fyzické zdravie zohráva zásadnejšiu rolu, rodinný príjem je zanedbateľný, jeho vplyv na neskorší pocit šťastia je pod úrovňou 1 %. Zdá sa, že to, na čom si väčšina rodičov zakladá, teda akademický úspech, nie je až taký dôležitý, hoci od neho závisí šanca na získanie zaujímavej a dobre platenej práce. Lenže, tu sa asi väčšina dospelých pracujúcich zhodne, život nie je len o práci. Dôležitejšie sú pozitívne emócie a zmysel v pracovnom i osobnom živote.
Ako teda vyladiť prístup k deťom tak, aby sme nemuseli voliť medzi výsledkami v škole a šťastím detí?
Neoddeliteľnou súčasťou vzdelávania sú emócie. Ovplyvňujú motiváciu, pozornosť, fungovanie v rámci sociálnych väzieb a následné rozhodnutia. Napríklad radosť z učenia a poznávania motivuje žiakov, aby sa viac snažili a naopak, nuda a nezáujem ich snahu znižuje. Preto je dôležité vytvoriť v triede prostredie, kde sa môžu cítiť spokojne, bezpečne aj vtedy, keď robia chyby a mýlia sa, kde ich výučba zaujíma a vyvoláva v nich pozitívne emócie. Strach a úzkosť znižujú schopnosti žiakov nájsť riešenie, ale nádej a odvaha môžu zvýšiť pocit sebavedomia a vieru v svoje schopnosti.
Iste, nedá sa fungovať len tak, že sa všetci pedagógovia sústredia výlučne na budovanie a udržiavanie pozitívnych emócií v triedach, jednak je to kontraproduktívne a jednak nereálne. Dospelí by sa však mali snažiť rozpoznať a uznať emocionálny život detí, pomôcť im narábať s emóciami tak, aby ich to posunulo vpred. Tým, že sa sústredia na emocionálny život dieťaťa, kladú základy budúceho šťastia. K tomu sa pripája druhý kľúčový moment, nájsť relevantný zmysel. Pocit, že život a skúsenosti jednoducho dávajú zmysel a záleží na nich. Žiaľ, žiaci sa často sťažujú, že to, čo sa v škole učia im nedáva zmysel, nesúvisí s ich životom, a tak sa prestávajú o vyučovanie zaujímať.
Vedci zistili, že ak žiaci vidia súvislosť medzi tým, čím sa aktuálne v škole zaoberajú a ich cieľom v budúcnosti, nachádzajú zmysel v tom, čo sa učia. Pod jednou podmienkou. Ich ciele by mali byť prínosom aj pre iných, nie iba pre nich samých a nemali by byť výlučne o zarábaní peňazí. Znamená to, že ak sa zamerajú len na to, aby získali čo najväčší objem financií a kariéru, prispeje to ku konečnému pocitu, že nedokážu nájsť v živote skutočný zmysel.
Ďalší výskum preukázal, že študenti s prosociálnym správaním sa cítia lepšie a dokážu zniesť aj nudnejšie úlohy. Zároveň sa neodkláňajú od svojho cieľa, dostať sa na štúdium na vysokej škole. Opätovne aj tu platí, že ak učitelia dokážu podporiť žiakov v takomto prístupe, pomáhajú im položiť základy budúcej spokojnosti.
Ako teda naučiť deti šťastiu?
Jedna základná škola v anglickom meste Hertfordshire sa rozhodla ísť cestou meditácií. Pedagógovia tu považujú meditáciu za jeden zo spôsobov tzv. pozitívneho vzdelávania, ktoré v krajine získava čoraz väčšiu popularitu. Jeho základ je v snahe naučiť deti pokojne a rozvážne reagovať na okolité dianie a naučiť ich odolnosti, aby neskôr dokázali viesť život v psychicky dobrej kondícii. Meditácie slúžia na posilnenie prefrontálneho kortexu, teda tej časti mozgu, ktorá riadi schopnosť sústrediť sa, rozhodovať a snažiť sa o najlepší výkon.
V inej anglickej škole dokonca vypracovali celý program šťastia, pretože pedagógovia pozorovali, že spokojnosť detí, ich sebavedomie a sebadôvera rýchlo upadá. Cieľom tejto aktivity bolo umožniť deťom byť šťastnými ľuďmi. Každý polrok bol venovaný inej téme, napríklad rozvoju myslenia či schopnosti odolávať. Výučba prebiehala na veľkých zhromaždeniach, v menších skupinkách s mentorom alebo na stretnutiach vo dvojici. Žiaci sa učili chápať svoje pocity, prípadne im učitelia predstavovali spôsoby na upokojenie emócií, napríklad prostredníctvom hudby. Zmena v nastavení detí bola enormná. Predtým často vravievali, že boli vystresované, po zavedení programu hovorili: „Chcem sa o tomto porozprávať,“ prípadne: „Potrebujem pauzu a musím to vydýchať.“ Aj záverečné písomky a skúšania prebehli, podľa vyjadrenia učiteľov, oveľa pokojnejšie než zvyčajne.
Jeden z priekopníkov takéhoto prístupu je Alejandro Adler, z Pennsylvánskej univerzity, ktorý sa dôsledkom vytvárania šťastia a spokojnosti v triedach venoval vo svojej prelomovej štúdii v Bhutáne. Zahŕňala vyše 8 tisíc študentov z 18 škôl a zaoberala sa 10 neakademickými životnými zručnosťami, vrátane empatie a sebapoznania. V rámci kontrolnej skupiny využil vedec placebo efekt. Záver bol jednoznačný, program šťastia zásadne pozitívne ovplyvnil výsledky žiakov v testoch.
Zmeňte svoj prístup v triede
Prvky tohto programu sa dajú adaptovať v ktorejkoľvek škole a nemusia byť vôbec komplikované či časovo náročné.
Napríklad pred tým, než vysvetlíte na hodine matematiky nejaký zložitý koncept, povedzte žiakom, že v momente, kedy pocítia, že sú frustrovaní, nech sa skúsia nevzdať to a nezabaliť, ale niekoľko krát sa zhlboka nadýchnuť, aby sa upokojili a zostali tak sústredení na zadanie.
Na hodine literatúry môžete so žiakmi nadviazať diskusiu o tom, ako sa cíti hrdina v diskutovanej knihe. Preskúmajte spolu jeho rozhodnutia, pokúste sa ich pochopiť a nájsť empatiu k dôvodom, ktoré ho k tým rozhodnutiam viedli.
Začnite a ukončite deň s dvojminútovým oddychom a stíšením sa, aby žiaci spoznali rozdiel medzi tým, keď pristupujú k životu pokojne a nie uponáhľaní a pod časovým tlakom. Vôbec nemusíte ísť cestou meditácií, ktoré u nás nemajú tradíciu tak ako napríklad v Bhutáne. Úplne postačí chvíľkové ticho a ponorenie sa do seba a svojich myšlienok.
Vyjdite s deťmi von. Pobyt vonku má množstvo pozitívnych prvkov a prispieva k pocitu pohody a radosti. Tým, že sme vonku, môžeme dýchať čerstvý vzduch, cítiť teplo slnka, chlad vetra alebo vlhkosť dažďa, čo nás spája s prírodou. Nezáleží na počasí, či je slnečno alebo prší, vziať deti na krátku prechádzku sa dá kedykoľvek, no môžete skúsiť vonku odučiť aj celú hodinu. Pocit šťastia sa dostaví.
