Jana Nováčková: Súťaže by v školách mali mať minimálny priestor

„Keby si sa viac snažil, mohol by si byť ako Ondrej!“

„ Ako je možné, že Fero mohol mať jednotku a ty nie?“

„Pozrite sa na Aničkin zošiť, takto má vyzerať krásny zošit!“

„Tá písomka nemohla byť taká ťažká, keď to Evka, Lenka a Peťko zvládli bez akýchkoľvek problémov.“

Je vám to povedomé? Koľko krát ste to už počuli, či nebodaj vyslovili z vašich úst? Ak používate takéto „motivačné“ prirovnania pre svoje deti alebo svojich študentov,  spoluautorka knihy Rešpektovať a byť rešpektovaný, psychologička Jana Nováčková tvrdí, že to nie je správna cesta ako môžete dieťa vybudiť k lepším výkonom. Učíte dieťa prakticky nenávidieť Ondreja, Ferka, ... a prehlbovať v dieťati pocity, že nikdy nebude také dobré ako oni. Súťaživosť nepatrí medzi prirodzené ľudské potreby a jej pretlak v životoch detí môže mať podľa nej viac negatív ako pozitív.

Psychologička Jana Nováčková na nedávnej konferencii Škola pre 21.storočie rozvíjala myšlienku, prečo by sme súťaživosti mali dať v školách minimálny priestor.

Medzi základné prirodzené mechanizmy prežitia cicavcov patrí učenie sa a stresové reakcie. Všetci cicavci si učenie spájajú s pozitívnymi emóciami. Iba človek jediný, si našiel cestu, ako vnímať učenie ( hlavne to školské ) ako ohrozujúcu situáciu. Niekde sme dospeli dokonca až do takého štádia, že vždy, keď mozog rozpozná učenie, spustí sa stresová reakcia a prakticky učeniu zabráni.

Jana Nováčková považuje súťaže sa jeden z faktorov, ktoré vytvárajú prostredie nepodporujúce učenie a dodáva, že sú stále vo veľkej miere bežne zastúpené v školách. Tvrdí, že by mali mať v školách ďaleko menší priestor. „Súťaž je čosi, čo nie je človeku prirodzené. V prírode žiadnu súťaž nenájdete. Ľudia si ju umelo vytvorili,“ vysvetľuje. Pri tejto aktivite sa dieťa dostáva do fázy ohrozenia. Susan Kovalik na konferencii vo svojom vystúpení detailnejšie objasnila, čo znamená fáza ohrozenia a ako funguje náš mozog: „Ak sa mozog nachádza v zóne ohrozenia, zablokuje sa a nie je schopný učenia.“ 

 Mali by byť teda súťaže bežnou súčasťou vyučovacieho procesu?

Psychologička tvrdí, že dnešní učitelia vedia, že je potrebné v školách vytvárať bezpečnú sociálnu klímu, aby sa deti mohli efektívne učiť. Menej už vedia o tom, akým spôsobom. Súťaže sa v školách bežne považujú za nástroj zvyšovania výkonu, no  nie je to podľa nej prirodzené. Aj v prírode, medzi zvieratami je potrebné podať v určitých momentoch maximálny výkon, no nedeje sa to formou súťaže. Môžeme v nej pozorovať konkurz. Ten je prirodzenou súčasťou života, kedy vyberáme najschopnejšieho jedinca zo všetkých. Ten následne podá určitý výkon, povedie skupinu a bude určovať smer. Základným rozdielom medzi konkurzom a súťažou je:

„Keď skončí konkurz, tak pre víťaza sa všetka práca ešte len začína. Ak preukáže, že má najlepšie predpoklady, bude to musieť potvrdiť pri ďalších úlohách.Konkurz má tiež význam aj pre ďalšiu skupinu ľudí. Nájdením víťaza naopak v súťaži všetko končí.“

Na prvý pohľad sa zdá, že súťaže majú veľa pozitív. No ide v podstate len o zneužitie tejto aktivity pre naplnenie ľudských potrieb ako byť v niečom dobrý, mať úspech a získať uznanie. Súťažou sa určuje poradie v rámci skupiny a to prináša úžitok len zopár jednotlivcom. Zapojenie sa do nich býva často nedobrovoľné.

Deti sa súťažami učia,  že najdôležitejší je výkon a nie ich kvality. Neskôr sa môžu uchyľovať k tomu, že začnú využívať podvody, aby uspeli. 

Nováčková vníma viaceré riziká, ktoré súťaženie so sebou môže prinášať: návyky na vonkajšiu motiváciu, odvodzovanie vlastnej hodnoty od výkonu, vnímanie druhých ako súperov, ohrozenie morálneho vývinu, zvyšovanie agresivity, blokovanie rozvoja zručnosti pre spoluprácu.

Aj v prípade, že sa jedná o tímovú súťaž, nemá pozitívne dôsledky, lebo v tomto prípade sa deti učia spolupracovať proti niekomu a nie pre niečo.

Súťaž je vonkajšou motiváciou a jej cieľom je získanie odmeny. Činnosť je často iba prostriedkom na získanie tejto odmeny. Mechanizmom je porovnávanie sa s druhými často s rizikom získania nereálneho sebahodnotenia.

Ako sa cítite pri súťažení vy, dospelí? Ak by ste boli neustále porovnávaní s výkonom svojich kolegov, cítli by ste sa bezpečne? Nenaštrbilo by to vaše vzťahy medzi kolegami? Mnohí z vás si určite odpovedali áno. Rovnako by pravdepodobne deťom do života mohlo menej súťaže priniesť viac pohody.

Foto: 1) Shutterstock 2) Theguardian.com 3) Deviantart by Amiba

Konferencia Škola pre 21.storočie sa konala 16.5.2014.

Organizátori podujatia:

Nadácia pre deti Slovenska www.nds.sk

Asociácia Susan Kovalikovej - Vzdelávanie pre 21.storočie na Slovensku

ZŠ s MŠ Jána Amosa Komenského v Bratislave www.zskomenskehoba.edupage.org