Dlhodobo pozorujeme nárast porúch správania u detí a mládeže. Keďže ide o komplexnú problematiku, príčin a faktorov môže byť viac. Pozrime sa na niektoré z nich.
Problémové správanie čiastočne súvisí s vývojom spoločnosti a dobou, v ktorej žijeme. Pod vplyvom rastúcej dynamiky spoločnosti sa mení aj spoločenský kontext, ktorý ovplyvňuje podobu osobnostného dozrievania mládeže, ktoré sa stáva komplikovanejším a rizikovejším. Mení sa hodnotová orientácia mladých ľudí, materiálne hodnoty sa dostávajú do popredia. Spoločnosť sa stáva tolerantnejšia voči klesajúcej morálke a porušovaniu zákonov. Vysoké percento detí sa rodí mimo manželstva, zhoršuje sa sociálna situácia v rodinách a rodičia venujú menej pozornosti svojim deťom. Negatívne javy sa stávajú bežnou súčasťou života, zvyšuje sa dostupnosť alkoholu, cigariet a drog, dochádza k oslabeniu citových vzťahov v rodinách a rozvod sa stáva spoločensky akceptovanou formou riešenia problémov bez toho, aký má dopad na osobnosť dieťaťa.
Príčiny problémového správania
Existuje niekoľko príčin problémového správania. Medzi najčastejšie patria tieto:
1. poškodenie mozgu – organicita,
2. osobnostné (geneticky dané) vlastnosti osobnosti žiaka,
3. typ výchovy v rodine,
4. školské situácie,
5. nejednotnosť požiadaviek,
6. keď učiteľ nepozná atmosféru v triede, interakčné vzťahy v triede, nevie, ktorí žiaci sú vodcami, ktorí zamietaní, izolovaní a podobne,
7. keď učiteľ rozdielne oslovuje žiakov – žiaci triedy sú veľmi citliví na oslovenie a rozdiely v oslovení vnímajú ako diferenciáciu medzi žiakmi a má to tiež negatívny vplyv na utváranie vzťahu žiak-učiteľ.
Problémové správanie sa prejavuje aj v škole
Dieťa sa nemusí javiť ako problémové len v rodine, ale veľmi často aj v škole. Problémové správanie žiakov je vo všeobecnosti charakterizované ako neprijateľné, a to nielen z pohľadu učiteľov, vychovávateľov, rodičov ale aj iných členov sociálnej skupiny (spolužiakov, rovesníkov). Aby sme mohli rozumieť problémovému správaniu žiakov, je potrebné poznať príčiny, ktoré fungujú ako spúšťače nežiaduceho správania.
Čo môže v prípade problémových žiakov robiť učiteľ?
Učiteľ sa môže napríklad pokúsiť zistiť, z akého dôvodu žiak upútava pozornosť, akým spôsobom sa presadzuje medzi spolužiakmi, z čoho má strach a obavy, v čom zlyháva, ako sa cíti v rôznych situáciách, čo ho dokáže vyprovokovať, v čom sa snaží vyniknúť a podobne. Pritom nesmie zabúdať ani na skúmanie svojich vlastných reakcií a správania sa, pretože porozumenie žiakovým problémom vychádza aj zo skúmania vlastného správania. Niekedy je nevyhnutné žiakom odoprieť pozornosť (napr. v prípade nežiaduceho správania uplatniť ignorovanie ako trest), inokedy naopak venovať viac pozornosti (v prípade očakávaného správania pochváliť, oceniť, uznať, priateľsky uvítať). Pre posilňovanie očakávaného správania u žiakov, ak sa jedná o bežné problémy, ktoré ešte nemusí riešiť psychológ alebo psychiater, môže učiteľ využívať niektoré špecifické prístupy.
Najčastejšie prejavy problémového správania
Nežiaduce správanie je vo všeobecnosti charakterizované rôznymi prejavmi, sa však väčšinou navzájom ovplyvňujú a často sa vyskytujú aj v kombinovanej podobe. Sú to napríklad tieto prejavy:
Impulzivita
Prejavuje sa ako výbušnosť, sklony k unáhlenému konaniu na základe silného (napr. emočného či afektívneho) popudu, nepokoj a podráždenosti. Títo žiaci konajú rýchlo a bez rozmýšľania, na hodinách vykrikujú odpovede bez prihlásenia a vyvolania, prerušujú rozhovory, skáču do reči, nevydržia, kým na nich príde rad a dostanú slovo, sú netrpezliví, nevydržia stáť v rade, neustále niekoho predbiehajú, hádajú sa, chcú byť všade a prví, neznášajú prehru.
Hyperaktivita
Hyperaktivita sa najčastejšie prejavuje extrémne zvýšenou úrovňou aktivity, motorickej instability, nepokojom, impulzívnosťou, poruchou pozornosti, sociálneho správania, problémami v učení či emocionálnymi poruchami. Poruchu pozornosti spojenú s hyperaktivitou poznáme pod pojmom ADHD a jej príčinou je vyššia hladina vzrušivosti u príliš aktívnych žiakov, ktorí môžu byť v porovnaní s inými oveľa citlivejší až podráždenejší. Preto je potrebné viesť ich k sebaovládaniu, a to nielen v konfliktných situáciách, je potrebné ich učiť, ako odbúrať napätie a cielene sa upokojiť napríklad aj prostredníctvom relaxačných techník.
Hypoaktivita
Hypoaktivita sa prejavuje extrémne zníženou úrovňou aktivity. O hypoaktivite hovoríme najmä vtedy, ak dieťa nereaguje pohotovo na pokyny učiteľa alebo rodiča, je vždy posledné pri vypracovaní úloh, nestíha za ostatnými žiakmi triedy, nestihne dokončiť všetky zadané úlohy v primeranom časovom limite. Býva často označované za lenivé alebo neschopné. Niekedy je za tieto prejavy trestané zníženými známkami, upozorňovaním, poznámkami do žiackej knižky. Toto správanie môže byť v škole vážnym problémom a dôvodom zníženej známky zo správania, môže však narušovať aj budovanie sociálnych vzťahov s rovesníkmi. Hypoaktivita nie je ovplyvnená výchovou. Spôsobujú ju vrodené, pre dieťa charakteristické osobnostné črty a obyčajne sú trvalého charakteru. Niekedy má niektorý z rodičov či blízkych príbuzných podobné alebo aj rovnaké osobnostné ladenie. Hypoaktivita často býva aj sprievodným znakom ADD a môžu ju zapríčiňovať odchýlky vo vývoji centrálnej nervovej sústavy spojené s prenosom signálov v CNS na báze dopamínu a noradrenalínu.
Agresivita
Agresivitu sprevádza útočnosť, výbojnosť, dobyvačnosť, sklony konať nepriateľským, útočným až deštruktívnym spôsobom voči sebe aj iným. Na utváranie agresívneho až násilníckeho správania žiakov môže mať vplyv rodinné prostredie. Najčastejšie je to výchova bez hraníc alebo autoritatívna výchova. M§že ju však spôsobovať i škola, ale aj osobnostné faktory. Napríklad motorický nepokoj, nedostatok sebakontroly a empatie alebo komplex menejcennosti.
Šikanovanie
Šikanovanie je zlomyseľné obťažovanie, týranie a prenasledovanie spojené s bezohľadnosťou až brutalitou s cieľom fyzicky resp. psychicky ublížiť druhému. Dochádza k nemu najmä počas prestávok mimo vyučovania, kedy „silnejší“ žiaci vysmievajú a vydierajú tých „slabších“, nahovárajú iných, aby sa s nimi nekamarátili, poškodzujú ich pomôcky a podobne. Obeťami šikanovania sú často žiaci s nízkym sebavedomím, nižším intelektom a pochádzajúci zo sociálne slabšieho rodinného prostredia, ktorí sa nedokážu adekvátne brániť, ale tiež žiaci trpiaci nejakým handicapom (nadváha, poruchy reči, okuliare, strojček na zuboch). Obeťou sa môže stať ktorýkoľvek žiak, preto je tento vážny problém potrebné riešiť s celou triedou.
Záškoláctvo
Záškoláctvo predstavujú vyhýbavé reakcie s cieľom vyhnúť sa školským povinnostiam. Je typické skôr pre starších žiakov, ktorí zámerne vynechávajú školské vyučovanie v snahe vyhnúť sa nepríjemnej situácii (skúšaniu či písomke), ale aj z rôznych iných dôvodov.
Odporúčania pre učiteľov
Čo môže urobiť učiteľ pre to, aby aj problémových žiakov dostatočne motivoval k učeniu?
1. Žiakom dáva diferencované úlohy.
2.Využíva prácu v skupinách a vo dvojiciach. Spája žiakov s rôznorodým tempom alebo naopak s rovnakým tempom. Takto môže riadiť vyučovanie tak, aby tempo učenia čo najviac vyhovovalo samotným žiakom. Tento spôsob výučby dáva možnosť využívať rôzne vyučovacie metódy, učebné materiály. Potom je efekt osvojovania si učiva lepší.
3. Učiteľ stanovuje pravidlá správania sa. Už v 1. ročníku je dobré naučiť žiakov základným pravidlám a dbať na ich dodržiavanie. Vo vyšších ročníkoch si pravidlá môžu žiaci napísať aj sami a môžete ich umiestniť na nástenku.
4. Prístup k žiakom nemá byť príliš tvrdý ani príliš benevolentný. Ak sme tvrdí a používame donucovacie prostriedky, vyvoláva to u žiakov nežiadúce reakcie, agresivitu, pocit nespravodlivosti a podobne. Ak je učiteľ benevoletní, žiaci si robia, čo chcú a ich neprimerané správanie sa časom ešte viac zhoršuje, pretože nemajú žiadne hranice.
5. Učiteľ by nemal kritizovať žiakov. Keď učiteľ komunikuje so žiakmi, tak by mal využívať popisný jazyk. Napríklad: „Dnes sa ti nedarilo.“ Nemal by povedať: „Si lajdák“. Deti sú na to veľmi citlivé.
6. Chráňme záujmy žiakov. Učiteľ by mal mať ochotu vždy pomôcť a poradiť. To si žiaci vysoko vážia.
7. Učiteľ by mal sledovať, či sa u žiakov nevytvára mechanizmus upútavania pozornosti. Ak žiak nedosiahne pozornosť a uznanie spolupracujúcim správaním, snaží sa ho získať nesprávnym spôsobom.
8. Učiteľ vysvetľuje žiakom, že majú právo na svoj názor, ale musia si uvedomiť s kým sa rozprávajú, akú intonáciu použijú, aké argumenty si pripravia a akú formu rozhovoru si vyberú.
9. Učiteľ sa nesnaží žiakom vždy organizovať prácu, nedáva im iba príkazy, zákazy, ale nechá im priestor na spolurozhodovanie o pravidlách správania, motivuje ich k aktívnej spolupráci.
10. Obohacuje svojich žiakov o prežívanie. Samozrejme, v škole je potrebné odviesť aj nejaký výkon ale dôležité je aj to, ako žiaci prežívajú školu, ako sa cítia, aké majú so spolužiakmi spoločné zážitky a vzťahy.
11. Učiteľ uskutočňuje individuálne konzultácie so žiakmi triedy, a to nie iba s problémovými. Je dobré, keď si získa najuvedomelejších žiakov triedy a spolupracujme s nimi pri eliminácii nevhodného správania sa problémových žiakov.
ZDROJE:ĎURIČ, L. – BRATSKÁ, M.: Pedagogická psychológiaEMMEROVÁ, I. : Poruchy správania u žiakov základných a stredných škôl – ich prevencia a riešeniePETTY, G. : Moderní vyučování
