Záškoláctvo vášho dieťaťa neprehliadajte, ani neospravedlňujte

Určite aj vy poznáte deti, ktoré sa do školy netešia. Ale aj keď ich postoj ku škole je dosť negativistický, nejako to už v nej pretrpia a  aspoň si to v lavici odsedia. Ale existuje skupina detí, ktoré do školy jednoducho chodiť nechcú. Dôvodov, prečo je to tak, je veľa. A tak si často vymýšľajú choroby, vďaka ktorým môžu zostať doma a keď už ani to nepomáha, risknú to a jedného dňa do školy neprídu vôbec.

Záškoláctvo je úmyselné zameškávanie školského vyučovania, žiak z vlastnej vôle, zväčša bez vedomia rodičov, nechodí do školy. Tieto vymeškané hodiny nie sú ospravedlnené ani rodičmi, ani lekármi. Záškoláctvo  sa objavuje ako na základných, tak aj na stredných školách a počet neospravedlnených hodín z  roka na rok rastie. Existujúce štatistiky počtu neospravedlnených vyučovacích hodín na školách poukazujú na skutočne vysoký počet neospravedlnených hodín, najmä na druhom stupni základných škôl, niektorých typoch stredných odborných škôl a u deti zo sociálne slabších rodín.

Kategórie záškoláctva

Pravé záškoláctvo

• žiak do školy nechodí, rodičia o žiakovej absencii netušia,
• žiaci, ktorí ráno „akože“ odchádzajú z domu do školy a keď rodičia odídu do práce, žiaci sa vracajú domov, kde trávia celé dopoludnie,
• žiaci, ktorí odchádzajú ráno z domu, potom ostávajú s kamarátmi (buď u nich doma, alebo sú vonku),
• žiaci, ktorí nemusia odchádzať ani z domu, pretože rodičia odchádzajú do práce skôr.

Záškoláctvo s klamaním rodičov

• keď dieťa dokáže presvedčiť rodičov, že mu je zle,
• niektorí rodičia sú tak presvedčení o „chorobe“ svojho dieťaťa, že ani netušia, že sú oklamaní,
• niektorí rodičia tušia, že dieťa choré nie je, no cítia sa „slabí na to, aby bojovali“ s dieťaťom, a tak „potichu“ súhlasia.

Záškoláctvo s vedomím rodičov

• keď dieťa so súhlasom rodiča nechodí do školy,
• často býva dôvodom skutočnosť, že rodič dieťa potrebuje doma na nejakú pomoc.

Príčiny záškoláctva

Záškoláctvo môže spočívať v negatívnom vzťahu žiaka ku škole, hlavne z dôvodu šikanovania alebo nezvládania učiva, môže za to vplyv rodinného prostredia a iné vplyvy. Detský psychológ tvrdí, že na základných školách je dôvod záškoláctva najmä zvedavosť z neznáma a akýsi adrenalín.  Môžu to však byť aj iné dôvody – ťažká písomka, strach z odpovede, školské prostredie, prístup niektorých učiteľov alebo jednoducho pocit nudy na hodinách. Príčin môže byť naozaj veľa. Celkove ich však rozdeľujeme do troch kategórií.

1. ŠKOLA

- nezáujem žiaka o školu a učenie,
- strach a úzkosť zo školy,
- vyhýbanie sa nepríjemným školským povinnostiam,
- vyhýbanie sa neobľúbenému predmetu alebo učiteľovi,
- zlý vzťah s učiteľom,
- strach pred skúškou, písomkou,
- neprispôsobenie sa školskému režimu,
- vysoké požiadavky na žiaka,

- zlé vzťahy medzi spolužiakmi,
- šikanovanie zo strany spolužiakov, 
- nesprávne pedagogické pôsobenie.

2. RODINA

- vplyv neadekvátneho  rodinného prostredia,
- ľahostajný postoj rodičov k školskej dochádzke,
- prehnaná starostlivosť zo strany rodičov,
- vysoké nároky na dieťa zo strany rodičov,
- nejednotnosť v rodičovskej výchove,
- nadmerné pracovné zaťaženie rodičov,
- strach z potrestania rodičmi.

3. ŽIAK

- zdravotné postihnutie žiaka,
- poruchy učenia, reči a pod., - poruchy správania, ADHD,
- nevhodné trávenie voľného času (vplyv vrstovníkov, zháňanie peňazí na drogy,  chudoba rodiny, prostitúcia, krádeže pod vplyvom vonkajších okolností),
- snaha upútať pozornosť,
- náhly impulz, nepremyslený dôvod.

Rady pre rodičov

Rodičia by mali hlavne zachovať pokoj a detailne rozobrať vzniknutú situáciu. Najlepšie je pokojne si s dieťaťom sadnúť a porozprávať sa o probléme. Dôležité je tiež nebagatelizovať prítomnosť problému, nevytvárať s dieťaťom „koalíciu“ voči škole. Existujú aj takí rodičia, ktorí zachraňujú svoje dieťa tým, že im píšu neodôvodnené ospravedlnenky. Výhodu majú predovšetkým tí rodičia, ku ktorým majú ich deti dobrý vzťah a s mnohými záležitosťami sa im zdôveria. Zistenie príčin predstavuje prvý krok k úspechu. Rodičia by si mali dávať pozor na to, aby ich dieťa neklamalo a nemanipulovalo. Ku každému problému spojenému so záškoláctvom treba pristupovať individuálne. S niekým sa stačí porozprávať a stanoviť jasné pravidlá, niekomu pomôže menší trest (zákaz obľúbených činností, zákaz stretnutia s kamarátmi, finančný postih a podobne), ale sú aj takí, ktorým pomôže len  preradenie na inú školu. Je to hlavne v prípade šikanovania zo strany spolužiakov a neprofesionálneho prístupu pedagógov. Pri vážnejších dôvodoch záškoláctva je dobré spolupracovať s odborníkmi. Rodičom môžu pomôcť výchovní poradcovia, školskí psychológovia, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie a podobne. Poradenský psychológ  alebo odborný poradca RPPS môže rodičom pomôcť hľadať nové alebo efektívnejšie výchovné štýly pri problémoch ich dieťaťa, ktoré nechodí riadne do školy. Počas konzultácii  sa možno objavia aj iné/ skryté príčiny, prečo sa ich dieťa vyhýba škole.

Záškoláctvo a sociálne dávky

Ak rodič dieťaťa nedbá o riadne plnenie povinnej školskej dochádzky svojho dieťaťa, oznámi riaditeľ školy a riaditeľ školského zariadenia túto skutočnosť príslušnému orgánu štátnej správy a obci, v ktorej má rodič dieťaťa trvalý pobyt. Rodič dieťaťa nedbá o riadne plnenie povinnej školskej dochádzky, najmä ak  neprihlási dieťa na povinnú školskú dochádzku alebo ak dieťa neospravedlnene vynechá viac ako 15 vyučovacích hodín v mesiaci.

V prípade, že je rodičovi poskytovaný prídavok na dieťa alebo príplatok k prídavku a dieťa si neplní riadne povinnú školskú dochádzku, úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, oddelenie štátnych sociálnych dávok vydá rozhodnutie, ktorým určí osobitného príjemcu pre prídavok na dieťa alebo príplatok k prídavku na dieťa. Osobitným príjemcom je obec, v ktorej má rodič trvalý pobyt.

V zásade platí,ak si rodičia všimli, že ich dieťa sa cíti pred odchodom do školy úzkostne, plače, bolí ho bruško, nečakajte, kým nájde odvahu k rozhodnutiu do školy jednoducho nechodiť. Najdôležitejšie je rozprávať sa s dieťaťom, vytvoriť si vzťah založený na dôvere. Pravdaže, ako vždy, treba k záškolákovi pristupovať individuálne – čo je u jedného dieťaťa môže byť vážnym prečinom, u iného dieťaťa  má vážny dôvod. Nesmierne potrebné je vyjasnenie, vysvetlenie, či úprimný rozhovor s dieťaťom.