Ako vytvoriť čo najlepšie podmienky na prácu v skupinách?

Foto: Bigstock
Skupinová práca sa často spája aj so samostatnosťou, lepšou motiváciou, kooperáciou a súvisí aj so zodpovednosťou. / Foto: Bigstock

V súčasnosti sa čoraz väčší dôraz dáva na učenie v skupinách. Ako sa na túto prácu pripraviť čo najlepšie a ktoré činnosti môžete so žiakmi v rámci skupiny robiť? Na tieto i ďalšie otázky môžete nájsť odpovede v nasledujúcom článku.

 

Prostredníctvom uplatňovania skupinovej práce vo vyučovaní sa môže vytvoriť dobrá klíma, ktorá podporuje úspech v učení sa. Skupinová práca sa často spája aj so samostatnosťou, lepšou motiváciou, kooperáciou a  súvisí aj so zodpovednosťou. Žiaci sa učia pre seba, pre svoju skupinu a  pre spoločný výsledok. Skupinová práca je nielen metódou, ale aj cieľom vyučovania. Pracovné stratégie a  sociálne schopnosti, ktoré môžeme spoznávať v kooperatívnom učení, sú neoddeliteľnou súčasného sveta. Podstatou skupinovo orientovaného vyučovania je hľadanie cesty pri riešení úloh na základe úcty voči druhému a záujmu o spoluprácu. K tomu patrí aj pochopenie, že skupinová práca bude nefunkčná, ak sa jednotliví členovia skupiny budú správať egoisticky alebo budú vyrušovať. V spoločnosti žijeme v skupinách, vo všetkých povolaniach sú skupiny alebo pracovné tímy úplnou samozrejmosťou. Od začiatku 90. rokov kladú zamestnávatelia dôraz na túto kľúčovú schopnosť. A preto sa aj žiaci musia učiť  pracovať v skupine. Skupina príde častejšie na viaceré myšlienky, ako keď človek sám premýšľa nad podstatou veci. Je to preto, lebo človek, ktorý je sám,  nemá príležitosť na výmenu myšlienkových postupov, na ich spájanie, vyvrátenie alebo rozvinutie. Práca v skupine ponúka možnosti spoznávať nové uhly pohľadu a perspektívy tak, že môžeme profitovať z vedomostí iného člena skupiny. Ak sa členovia skupiny vzájomne podporujú, môže každý rozšíriť svoje poznatky a schopnosti.

 

V dobre organizovanej a realizovanej skupinovej práci sa žiaci učia rozlišovať problémy v sociálnych súvislostiach, objasňovať a hodnotiť a spoločne so svojimi spolužiakmi nachádzať riešenia problému. Tým sa môže rozvíjať a upevňovať pocit spolupatričnosti, ktorý vedie k zlepšeniu sociálneho učenia sa. Žiaci spoznávajú členov skupiny a postupne pritom rozvíjajú taktnosť a súcit v medziľudských vzťahoch.

Pozitívne je, že každý príspevok v skupinovej práci má svoju hodnotu a je tak aj uznávaný. V menších skupinách zažijú aj neistí žiaci, že ich tí druhí počúvajú, čo prispieva k vytváraniu zdravého sebavedomia. V skupine, v ktorej je dobrá klíma sa žiaci môžu vyjadrovať bez hanby. Počas skupinovej práce sú žiaci v relatívne chránenom priestore, v ktorom sa bez strachu informujú, pýtajú, diskutujú o téme a vzájomne sa inšpirujú.

 

Ako čo najlepšie organizovať skupinovú prácu?

Úspešná skupinová práca vyžaduje od učiteľa schopnosť  plánovať a organizovať, aby počas samotnej skupinovej práce zastával len funkciu facilitátora, a tým umožnil žiakom dostatočný priestor na ich tvorivosť. Pri príprave skupinovej práce dbá učiteľ na určité kritériá a môže sám sebe položiť napríklad tieto otázky:

 

Je téma vhodná na skupinovú prácu?

Zásadná chyba, ktorá sa často opakuje vo vyučovaní pri skupinovej práci je, že učiteľ dôkladne nepremyslel úlohy. Ak sú žiaci postavení pred úlohu, ktorú vypracujú bez problémov samostatne alebo vo dvojici, je skupinová práca úplne zbytočná. V  zásade platí, aby na prácu v  skupine boli určené úlohy, ktoré dávajú najavo náročnosť vypracovania, aktivitu jednotlivých členov skupiny a rozpoznanie cieľa. Preto sa musia zvoliť také úlohy, ktoré vyžadujú, aby jednotliví členovia skupiny dosiahli cieľ len vtedy, ak budú vzájomne kooperovať a komunikovať.

 

Má byť úloha vypracovaná na rovnakú tému alebo je vhodná diferenciácia témy?

Ak je téma vhodná na spracovanie v skupine, objavuje sa otázka, či majú malé skupiny úlohy riešiť v rámci jednej témy alebo diferencovaných tém. Vhodné sú také témy, ktoré vyžadujú napríklad vykonanie experimenu alebo nacvičenie rolovej hry. Diferenciácia témy je vhodná vtedy, ak každá skupina dostane iné zadanie. Ponúka sa v takých prípadoch, v ktorých môžu byť objasnené a rozpracované rôzne aspekty jednej témy v jednotlivých skupinách a ktoré sú potom v triede vyhodnotené.

 

Ako sa má formulovať úloha pre skupinovú prácu?

Kvalitná a efektívna skupinová práca vyžaduje od učiteľa jednoznačné stanovenie cieľa. Nejasným zadaniam sa vyhneme len prostredníctvom starostlivého plánovania.

 

Majú žiaci na prácu v skupine potrebné učebné predpoklady?

Predpoklad úspechu učenia sa v skupine nezáleží len od učiteľa a jeho dobrej prípravy na vyučovanie, ale aj od žiakov. Je potrebné vedieť, či  majú potrebné vstupné vedomosti a kompetencie na prácu v skupine. Niekedy je táto pracovná forma odmietaná, pretože sa žiaci nechcú učiť. Predmet pre nich nie je dôležitý, známky sú irelevantné a podobne. Preto je potrebné vypracovať najskôr pravidlá spolupráce. Skupinovej práci sa musíme naučiť a trénovať ju, aby prebehla úspešne. Napríklad sa môžeme na ňu pripraviť aj prostredníctvom frontálneho vyučovania alebo pri práci vo dvojiciach.

 

Ako vytvoriť skupiny?

Existuje viac možností, ako môžete žiakov rozdeliť do skupín:

  • náhodne (ťahanie kariet, vypočítavanie),
  • rozhoduje učiteľ,
  • rozhodujú žiaci,
  • podľa záujmu o voliteľnú tému,
  • žiaci rozhodujú na základe sympatií.

 

Najlepším variantom je vytvorenie heterogénnej skupiny, ktorá je:

  • zložená z výkonných a menej výkonných žiakov,
  • pozostáva z oboch pohlaví,
  • vytvorená na základe prechádzajúcich skúseností,
  • vytvorená na základe veku žiakov,
  • vytvorená na základe sympatií.
     

Činnosti vhodné na prácu v skupinách

Rovnaké, rôzne a voliteľné úlohy

Všetci žiaci môžu robiť rovnaké úlohy, každý žiak má v rámci jednej úlohy inú čiastkovú úlohu alebo môžete dať každej skupine inú úlohu, ale určitým spôsobom by mali byť rovnakého charakteru. Žiaci väčšinou veľmi dobre reagujú na takú úlohu, ktorú majú vypracovať pre svojich spolužiakov.

 

Súťaž skupín

Nemali by ste to robiť neustále, ale občas môžete vymyslieť nejakú súťaž, v rámci ktorej skupiny súťažia. Môžu súťažiť o to, kto nejakú úlohu urobí najlepšie alebo najrýchlejšie. Môžu spolu urobiť nejaký pokus, môžu vytvoriť nejaké spoločné dielo – obraz, nástenku, poster a podobne. Všímajte si aj snahu v skupine spolupracovať.
 

Skupina skúša skupinu

Po prebratí tematického celku si žiaci v skupinách pripravia otázky na opakovanie. Prvá skupina skúša žiakov z druhej skupiny. Druhá skupina zase skúša žiakov z tretej. Tretia tých zo štvrtej a žiaci zo štvrtej skupiny skúšajú žiakov z prvej skupiny. Táto činnosť žiakov tiež veľmi baví. Zabavia sa a hravým spôsobom si veľa poznatkov zopakujú.

 

Skupiny tvoria pracovné listy

Túto aktivitu majú žiaci veľmi radi. Rozdeľte žiakov do skupín a povedzte im, aby vytvorili pracovný list pre žiakov z inej skupiny. Na jednej z vyučovacích hodín vytvoria rôzne úlohy na opakovanie. Na ďalšej hodine si žiaci pracovné listy vymenia a odpovedajú písomne na otázky. Môžete žiakom povedať, že nemusia do pracovných listov písať len bežné otázky, ale môžu zaradiť aj tvorivejšie úlohy. Napríklad rôzne krížovky, doplňovačky, osemsmerovky a podobne. Úlohy v tvorivých cvičeniach sa však musia viazať k preberanému učivu. Vypracované pracovné listy opraví učiteľ alebo žiaci z tej skupiny, ktorá pracovný list pripravila.

 

Hranie rolí v skupine

Táto metóda umožňuje demonštráciu schopností, nápadov, predstáv a pocitov v simulovaných situáciách na základe skutočnej životnej skúsenosti. Umožňuje žiakom vysporiadať sa s mnohými náročnými situáciami a spätne uvedomiť si správanie, postoje a schopnosti iných, ale aj svoje. Jedná sa o metódu jednoduchú pre učiteľa (ľahká príprava, organizácia a vedenie), ale pomerne náročnú pre žiakov. Vyžaduje si praktické zvládnutie sociálnych a komunikačných zručností. Prostredníctvom tejto metódy majú žiaci možnosť uplatniť teoretické poznatky v praktických činnostiach. Dôraz sa kladie na schopnosť vcítiť sa do zadanej úlohy a čo najvernejšie ju s použitím všetkých poznatkov a skúseností zahrať. Túto metódu môže využívať  celá trieda. Učiteľ ju však rozdelí do skupín, ktoré postupne hrajú svoje scenáre. Vyučovanie touto metódou väčšinou obsahuje  tri fázy:

  • preštudovanie zadaného scenára,
  • rozdelenie, príprava a precvičovanie určených rolí,
  • zhodnotenie priebehu hrania rolí.
     

Diskusie v skupine

Učiteľ môže počas hodiny umožniť malej skupinke konverzáciu, ktorá poskytuje žiakom príležitosť verbálne spracovať to, čo sa práve naučili. Pre žiakov môže byť výhodné, ak majú určených  napríklad 10 sekúnd ticha predtým, než začnú rozprávať. Tieto sekundy sú určené na to, aby si premysleli svoje myšlienky. Potom môžu začať diskutovať na stanovenú tému. Aj takýmto spôsobom si môžu zopakovať to, čo sa na hodine naučili. Tí, ktorí učivo ešte dobre nerozumejú, sa môžu spolužiakov v skupine opýtať na riešenie.

 

Rotujúci prehľad

Na veľké papiere napíšeme otázky alebo úlohy a umiestnime ich okolo miestnosti. Na jeden papier napíšeme jednu otázku. Žiakov rozdelíme do skupín.Vytvoríme  toľko skupín, koľko máme pripravených otázok na veľkých papieroch. Každá skupina má pridelenú otázku alebo úlohu a premiestni sa k papieru s ich otázkou. Počas niekoľkých minút spoločne diskutujú o otázke a napíšu výsledky diskusie na veľký papier. Na znamenie sa jednotlivé skupiny premiestnia k ďalšiemu najbližšiemu papieru, prečítajú si nielen otázku, ale aj informáciu, ktorú tam napísala predchádzajúca skupina. Opäť diskutujú už nielen o otázke, ale aj o informáciách napísaných inou skupinou žiakov a nakoniec pridajú svoje vlastné informácie alebo poznámky. Žiaci na znamenie učiteľa menia pozície a striedajú sa dovtedy, kým sa skupiny nevrátia k svojim pôvodným papierom. Žiaci musia poznať pravidlá, podľa ktorých majú postupovať. Oboznámte ich s tým, aby medzi sebou diskutovali a aby k úlohám pristupovali zodpovedne. Upozornite ich, že na niektorých  stanovištiach majú možnosť získať informácie aj z kníh, encyklopédií, z internetu a z iného pripraveného materiálu, ktorý tam majú k dispozícii. Postupne sa všetci žiaci vystriedajú pri všetkých úlohách. Žiaci si takto  aktivizujú svoje doterajšie vedomosti, ktoré o téme mali. Tým, že diskutujú o téme s ostatnými v skupine, musia počúvať názory druhých a kriticky premýšľať nad tým, čo hovoria.  Pri rozhodovaní o tom, čo napíšu na papier, musia syntetizovať informácie z rôznych zdrojov. Nielen informácie z kníh, ale aj z diskusie v skupine. Pri premiestňovaní sa na iné stanovište musia analyzovať to, čo napísali žiaci pred nimi, zhodnotiť ich myšlienky a pripojiť k nim svoje vlastné.

 


ZDROJE:
PETTY, G. : Moderní vyučování
KALHOUS, Z. : Školní didaktika
VALIŠOVÁ, A. a H. KASÍKOVÁ:  Pedagogika pro učitele
MAŇÁK, J. a V. ŠVEC:  Výukové metody
Čítajte viac o téme: Lepšie školstvo
Zdieľať na facebooku