Psychomotorické tempo znamená rýchlosť, s akou človek robí jednotlivé činnosti. Je vrodené, výchovou sa nedá zmeniť. Rýchle i pomalé tempo majú svoje výhody aj nevýhody. V našej spoločnosti orientovanej na výkon, je preferované skôr rýchlejšie tempo. K tomu pomalšiemu však často patrí trpezlivosť a rozvážnosť. Existujú povolania, ktoré sa nedajú robiť rýchlo. Napríklad pyrotechnik a účtovník.
Čo robiť, keď máte pomalé dieťa?
1. Na všetky činnosti dieťaťa si vyhraďte viac času
Ak sa to len trochu dá, nenúťte dieťa konať rýchlo. Poháňanie a stresovanie kvôli času pomalosť dieťaťa ešte zhorší. Nesnažte sa všetko stihnúť. Nech napríklad dieťa chodí len na jeden krúžok, ale nech má z neho skutočnú radosť. Naháňanie mu na nálade nepridá. Doprajte mu pocit, že všetko sa dá urobiť v pokoji a pri jeho vlastnom tempe. Keď idete na výlet, radšej plánujte menej vecí, aby ste dieťa nemuseli sústavne naháňať. Tak si doprajete dobrú náladu vy aj dieťa.
2. Pokúste sa doma zaviesť pravidelnú postupnosť činností
Keď dieťa robí napríklad ráno stále tie isté činnosti a v rovnakom poradí, nakoniec si ju zautomatizuje. Nebude musieť neustále premýšľať, či má ísť najskôr do kúpeľne alebo radšej raňajkovať. Zautomatizované činnosti pomôžu dieťaťu odísť z bytu skôr. Takto si dieťa môže zautomatizovať činnosti aj v škole. Napríklad ukladanie pomôcok na ďalšiu hodinu. Čím viac činností bude mať zautomatizovaných, tým menej o jednotlivých činnostiach bude premýšľať a tým menej času mu to zaberie.
3. Učte dieťa hospodáriť s časom
Time management je užitočný pre všetkých ľudí, ale pre deti s pomalším psychomotorickým tempom dvakrát viac. Pomalšie deti na vykonávanie činností potrebuje viac času. Preto by si mali vedieť čas dobre organizovať. Učte dieťa odhadovať, koľko času na ktorú činnosť potrebuje. Naučte ho tiež pracovať s časovou rezervou. Dieťa by malo predovšetkým vedieť, o koľkej má odísť z domu do školy, aby stihlo autobus, aby prišlo včas do školy. Odhad času na rôzne činnosti trénujte aj doma. Nech tipuje, ako dlho bude umývať riad, písať domácu úlohu, vysávať detskú izbu a podobne.
4. Učte dieťa, že nie všetko musí byť urobené na 100 percent
Pomalé deti bývajú často aj veľmi precízne. Všetko chcú mať dokonale urobené, a preto často mnohé činnosti nemajú dokončené. Naučte deti rozoznávať, čo sa má urobiť perfektne a vyčleniť si na to veľa času a čo si až takú veľkú pozornosť nevyžaduje. Niečo stačí urobiť priemerne a existujú aj veci, ktorým netreba venovať veľkú pozornosť.
5. Prijmite dieťa také, aké je
Čím menej pomalosť dieťaťa budete riešiť, tým lepšie sa vám všetkým bude žiť. A to vlastne platí pri všetkých veciach, ktoré nemôžete ovplyvniť. Môžete zmeniť len svoj postoj k tempu dieťaťa. Nemusíte ho pokladať za pomalé. Dieťa len potrebuje viac času než ostatní. Môžete ho považovať za trpezlivé, dôkladné, starostlivé a opatrné. Znie to lepšie a vlastne to popisuje rovnakú vlastnosť. Môže sa stať, že pracovné tempo vášho dieťaťa môže byť v dolnom pásme normy a vaše pracovné tempo môže byť v hornom pásme normy. Vám môže dieťa pripadať ako veľmi pomalé, nesamostatné, nerozhodné a lenivé. Ono vás zase môže vnímať ako uponáhľaných, prepracovaných, netrpezlivých a nervóznych rodičov. Toto všetko môže prinášať do rodiny napätie. Dajte dieťaťu viac času. Možno vás prekvapí tým, čo všetko dokáže veľmi kvalitne urobiť.
Pomalé dieťa v škole
Ak je dieťa výrazne pomalé, môže mať v škole množstvo úľav. Niektorí učitelia mu ich dajú sami od seba, niektorí potrebujú potvrdenia z pedagogicko-psychologickej poradne. Učiteľka takémuto dieťaťu môže dať viac času na vypracovanie úlohy, môže mu dávať menej cvičení, dieťa môže v diktáte písať každú druhú vetu alebo môže byť hodnotené len za to, čo v písomke stihlo napísať. Niekedy môže byť viac hodnotené ústne.
Zdroj: T.Beníšková: První třídou bez pláče
