Ako riešiť bežné výchovné problémy v škole?

V porovnaní s minulosťou čelia učitelia  oveľa náročnejším pedagogickým a výchovným situáciám, na ktoré musia byť  pripravení včas a adekvátne reagovať.
V porovnaní s minulosťou čelia učitelia oveľa náročnejším pedagogickým a výchovným situáciám, na ktoré musia byť pripravení včas a adekvátne reagovať. / Foto: Bigstock

Učitelia pracujú s rôznymi žiakmi a musia veľmi často využívať aj diferencovaný prístup. V porovnaní s minulosťou čelia oveľa náročnejším pedagogickým a výchovným situáciám, na ktoré musia byť pripravení včas a adekvátne reagovať. Niektoré problémové situácie sú ľahšie zvládnuteľné, iné vyžadujú náročnejšie postupy. Dnes sa pozrieme na bežné problémové situácie, ktoré sa denne vyskytujú v triedach našich škôl.

 

Niekedy učiteľ zabezpečí všetky potrebné atribúty, ktoré ovplyvňujú kvalitné vyučovanie. To znamená, že hodinu má dobre skoncipovanú, má dobré organizačné schopnosti, má dobré vzťahy so žiakmi a aj napriek tomu sa stane, že všetko neprebieha tak, ako si to predstavoval. Niektorí žiaci aj napriek všetkému vyrušujú. Tieto problémové situácie je potrebné riešiť hneď na začiatku, aby sa ešte viac nevyostrili. Niekedy sa žiaci nudia, a preto vyrušujú. Možno sa im úlohy javia ako jednoduché, a to ich núti nedávať pozor.  Ak  učiteľ zistí, že v tomto je problém, na ďalšiu hodinu si môže pripraviť náročnejšie alebo kreatívnejšie úlohy. Ale existujú ešte ďalšie dôvody, kvôli ktorým žiaci vyrušujú a na hodinách nevládne pokojná a tvorivá atmosféra. Pozrime sa na najčastejšie sa vyskytujúce príčiny problémového správania žiakov.

 

Nezrozumiteľné úlohy

Okrem ľahkých úloh, žiakov nevedia zaujať aj nezrozumiteľné úlohy. Úlohy musia byť jasné, presné, zrozumiteľné. A nemali by byť aj veľmi dlhé. Potom začnú žiakov nudiť a od nudy je len krôčik k vyrušovaniu. Každý žiak by mal mať na hodine nejakú prácu a zároveň musí mať istotu, že mu vždy, keď to bude potrebné, učiteľ pomôže.

 

Čo robiť, keď žiaci skúšajú trpezlivosť učiteľa?

Žiaci niekedy učiteľa skúšajú. Často to začína maličkosťami, ale ak učiteľ adekvátne nezakročí, môže sa situácia vyhrotiť do extrémov. Experimentujú, čo si môžu k učiteľovi dovoliť a skúmajú jeho  hranice. Odborníci odporúčajú, aby ste boli v takýchto situáciách prísni a zároveň spravodliví. Napríklad Geoff Petty vo svojej knihe Moderní vyučování odporúča učiteľom, aby si uvedomili nasledujúce skutočnosti:

  1. Je úplne správne, že využívate svoju učiteľskú autoritu v záujme toho, aby sa žiaci niečo naučili.
  2. Uvedomte si, že ak využívate svoju učiteľskú autoritu účinne, môže sa stať, že na určitú dobu  si niektorých žiakov znepriatelíte.
  3. Ak budete robiť maximum pre to, aby ste boli prísni, ale zároveň spravodliví, nakoniec budete úspešní.

 

Ďalej tiež odporúča učiteľom, ktorí sa ocitnú v zložitej situácii, že sa majú snažiť o to, aby ich reakcie  neboli príliš prudké, ale zase ani veľmi slabé. Môže vám pomôcť, keď dáte žiakom jasne najavo, že:

  1. Máte právo na to, že vaše pokyny sa musia dodržovať.
  2. Povedzte žiakom, že jednáte v ich záujme. Napríklad: „Teraz vás presadím, lebo viem, že keď budete sedieť každý sám, vy aj ďalší žiaci sa budete môcť lepšie sústrediť!“

 

Žiaci musia vedieť, že o vašich rozhodnutiach sa nediskutuje, ale po vyučovaní, ak to bude veľmi nutné, ste pripravení, najlepšie individuálne, s každým žiakom o probléme diskutovať. Snažte sa využívať asertívnu techniku pokazenej gramofónovej platne“, ktorej  princípom je, že  vytrvalo, pokojne a bez narastania neistoty, agresivity, hnevu, úzkosti, znovu a znovu opakujete to, čo chcete dosiahnuť. Nemusíte mať pripravené žiadne argumenty, neposkytujte zdôvodnenia a ani výhovorky. Trvajte na svojom. Dôležitý je aj zrakový kontakt. Ak je potrebný individuálny rozhovor so žiakom, ten by mohol prebiehať približne takto:

 

Učiteľ: „ Janko, prosila som Ťa, aby si uložil pomôcky.“

Žiak: „Ale ja nie som týždenník!“

Učiteľka: „Týždenník nemá ešte stále dokreslený graf. Chcem, aby si to urobil za neho.“

Žiak: „ Ja to nebudem robiť za neho!“

Učiteľka: „ Aj keď nie si týždenník ty, chcem, aby si pomôcky uložil ty!“

Žiak: „Ale...“

Učiteľka: (Pozerá sa žiakovi do očí a má sebaistý postoj). „Ak mi chceš k tomu ešte niečo povedať, tak po vyučovaní príď za mnou!Teraz ulož tie pomôcky!“

 

Keď si žiaci uvedomia, že svoje rozhodnutia len tak nemeníte, postupne techniku „pokazenej gramofónovej platne“ nebudete ani musieť používať.

 

A čo ak je situácia neprimerane vyhrotená?

Občas sa môže stať, že žiak je neprimerane  agresívny. Čo urobiť v takejto situácii? V tomto prípade sa na chvíľu odmlčte. Odíďte na pár sekúnd z triedy, tým sa zmierni bezprostredný tlak. Alebo si sadnite za stôl a napíšte si pár viet o tom, ako sa tento žiak správa. Nevenujte mu proste pozornosť. Nehovorte mu, čo píšete.  Ak sa ani po tomto neupokojí, povedzte mu veľmi dôrazne, aby po vyučovaní za vami prišiel, že sa s ním musíte vážne porozprávať. Počas rozhovoru musíte pôsobiť pokojne a sebaisto, niekedy až prísne. A nesmiete ustúpiť. Nesmiete vyžarovať nepokoj, nervozitu a vyvedenie z miery. Vďaka vnútornému pokoju sa formuje vaša autorita. Pri riešení problémov si doprajte dostatok času a nachádzajte sa vo vhodnom priestore, kde nebudete so žiakom vyrušovaní. Nerozhodujte sa unáhlene. To, že odložíte riešenie problému na čas po vyučovaní, vám pomáha aj v tom, že vy aj žiak budete už pokojnejší. Vzdor žiaka by mal časom pominúť. Súvisí to hlavne s tým, že vidí, že máte záujem situáciu riešiť, že pôsobite sebaisto a spravodlivo.

 

Keď žiaci chcú upútať pozornosť učiteľa

Niektorých žiakov veľmi teší pozornosť iných, a to spolužiakov i učiteľa. Patria do kategórie tých, ktorí sa radi predvádzajú. Túto skutočnosť je potrebné rešpektovať, ale zároveň ich treba motivovať tak, aby sa k svojej zaujímavosti dopracovali v rámci rozumných a prospešných činností. Robiť zo seba šaša nestačí. Základom je, aby učiteľ takýmto žiakom venoval pozornosť vtedy, keď robia niečo múdre a zmysluplné a ignoroval ich v opačnej situácii. Pomáhajú napríklad tieto vety:

„Dobre si začala, Katka. Úvodná veta je krásna. Keď budeš mať napísaných ďalších desať, prihlás sa a ja si ich prídem prečítať.“

„Ten graf vyzerá zatiaľ dobre, ale prihlás sa až potom, keď ho budeš mať dokončený.“

Premyslite si tiež, kde tento typ žiaka posadíte. Najlepšie je, keď nemá okolo seba veľa obdivovateľov a je oklopený spolužiakmi, ktorí si ho nevšímajú.

 

Keď sa hľadá vinník

Každý učiteľ pozná situácie, keď sa v triede niečo stane práve vtedy, keď si to nevšimne. Čo robiť, keď sa vinník neprizná? Celú triedu potrestať nemôžete a obviniť niekoho, o kom nie ste na sto percent presvedčený, že to urobil, tiež nemôžete. Ak sa nikto neprizná, využite situáciu vo svoj prospech. Povedzte napríklad toto:

„ Vidím, že vinník nemá odvahu, aby sa k činu priznal.“

„ Ak sa mi to ten, kto to urobil, bojí otvorene povedať, nech to nehovorí vôbec.“

 

Po týchto slovách pokračujte vo vyučovaní a nevracajte sa k tomu.Je potrebné však zvýšiť svoju pozornosť, aby sa situácia neopakovala. Takto sa z hrdinu môže veľmi rýchlo stať zbabelec a je menej pravdepodobné, že sa podobné veci budú opakovať. Ak sa prizná, poďakujte mu za to a vyzdvihnite jeho česť a  odvahu. Po hodine sa však s ním ešte medzi štyrmi očami porozprávajte.

Niekedy sa však problémové správanie žiakov nedá vyriešiť spomínanými postupmi. V zložitejších prípadoch musia učiteľovi prísť na pomoc výchovní poradcovia, špeciálni pedagógovia, psychológovia a neraz aj psychiatri.

 


Zdroj: G. Petty: Moderní vyučování
Čítajte viac o téme: Disciplína v triede
Zdieľať na facebooku