Motivácia je veľmi podstatná na to, aby si žiak čítanie obľúbil. Predstavuje akýsi vnútorný zdroj energie, ktorá žiaka priláka ku knihe s túžbou otvoriť si ju. Ideálne je, keď táto túžba nie je jednorázová, ale ide o trvalý záujem o čítanie. Ako môže motiváciu žiakov podporiť učiteľ?
Ak je motivácia už stabilná, pomáha nielen v tom, že žiak číta každý deň, ale začína aj premýšľať o výbere kníh, využíva rôzne texty v každodennom živote, dokáže o textoch a knihách zanietene rozprávať iným. Žiak, ktorý má vysokú motiváciu čítať, číta viac textov ako žiak, ktorý má nízku motiváciu. Tým, že je frekvencia jeho čítania vyššia, získava viac informácií ako žiak, ktorý číta málo alebo vôbec. Učitelia často hovoria, že je obrovský rozdiel medzi deťmi, ktoré čítajú a ktoré nečítajú. A ten nevidno len v slovnej zásobe, v štylistike viet, v pravopise, ale i v samotnom pohľade na svet.
Systematické čítanie súvisí aj s možnosťou rozvíjať si postupy na efektívne porozumenie textu, a to je výborný nástroj na dobré naučenie sa učiva. Preto žiaci, ktorí veľa čítajú sa dostávajú na najlepšiu cestu, ktorá ich povedie k školskej úspešnosti. To znamená, že žiak, ktorý má vysokú motiváciu čítať a číta veľa, podáva spravidla aj dobrý školský výkon. A dobrý školský výkon ho väčšinou povzbudzuje v tom, aby čítať neprestával alebo čítal ešte viac. Je to v podstate uzavretý kruh. Žiaci, ktorí nemajú motiváciu čítať, majú nízku frekvenciu čítania, vyhýbajú sa čítaniu a keď sú už prinútení čítať, vynakladajú malú energiu a úsilie na prácu s textom. Nemajú snahu mu hlbšie porozumieť. Z čítania nemajú radosť, je to pre nich len záťaž a nezaujímavá činnosť. Do textu prenikajú plytko, a preto si z neho odnášajú málo. Učiteľ je v škole so žiakmi len niekoľko hodín denne a nemá absolútny vplyv na dieťa. Nemôže teda len on dieťa motivovať k čítaniu. To, či dieťa bude alebo nebude dobrým čitateľom, súvisí hlavne s výchovou v rodine a z jej postoju k problematike čítania.
Pri formovaní vnútornej motivácie čítať musia učiteľovi pomôcť rodičia
Ideálne je, keď žiak prichádza s vysokou vnútornou motiváciou čítať. Väčšinou sú to deti z rodín, kde sa venuje čítaniu veľká pozornosť. Aby dieťa knihy skutočne milovalo, motiváciou k tejto aktivite treba začať už od narodenia. Ideálne je, keď dieťa neustále vidí čítať svojich rodičov a ďalších príbuzných. Ešte ideálnejšie je, keď rodina televízor nepozerá alebo ho pozerá v minimálnej miere. Televízor a počítače sú silné lákadlá, ktoré takmer vždy prehlušia túžbu po čítaní. Túto skutočnosť si treba uvedomiť. Ak si dieťa na tieto technické vynálezy navykne, potom len veľmi ťažko prechádza k nejakej inej, často tvorivejšej a zmysluplnejšej činnosti. Rodičia maličkých detí si to často vôbec neuvedomujú. Dôkazom je aj to, že už polročné deti sa v kočíku hrajú s mobilom alebo s tabletom. Ak ste to ešte nevideli, všimnite si túto skutočnosť v dopravných prostriedkoch alebo v nákupných centrách. Ak raz maličké dieťa podľahne kúzlu médií, kde sa realizuje všetko rýchlo, ťažko nachádza cestu k trpezlivému a sústredenému čítaniu. Len si všimnite, akou rýchlosťou sa v rozprávkach komunikuje a ako rýchlo sa menia obrázky. Táto rýchlosť spôsobuje v deťoch neskôr nepozornosť, netrpezlivosť a nesústredenosť.
A neskôr sú všetci prekvapení a nevedia pochopiť, že zatiaľ čo pre väčšinu detí v minulosti bolo úplne prirodzené, že trávili voľný čas s knihou v ruke, mnoho dnešných detí v živote nič neprečítalo. Mám na mysli celú jednu knihu. Nemám na mysli krátke ukážky diel v učebnici literárnej výchovy alebo odborné texty v iných učebniciach. Mám na mysli normálne, súvislé, pravidelné čítanie nejakého románu, rozprávky a podobne. Takéto klasické čítanie knihy sa pre veľa detí javí ako veľmi statické, zdĺhavé, nezáživné a nudné. Problém je hlavne už so spomínanou sústredenosťou. Dnešné deti s ňou majú čoraz väčší problém. Kvôli tomuto sa potom nedokážu zahĺbiť do čítania na dlhšiu dobu, nedá sa im ponoriť do deja a aj z tohto dôvodu považujú knihy za nudné. Pre niektoré deti je čítanie skutočným utrpením. Urobia všetko preto, aby nemuseli čítať. A potom príde Testovanie 5 a Testovanie 9 a spoločnosť je prekvapená, prečo máme v krajine slabé výsledky. Odpoveď je jednoduchá. Keď deti nečítajú, nepracujú s textom, nevedia sa sústrediť, ako môžu urobiť dobre Testovanie? Poznám žiakov, ktorí odpovede len tipujú s odôvodnením, že oni také „dlhé“ texty, ktoré sú uvedené v testoch, nemajú silu a chuť čítať.
No s čítaním nesúvisí len porozumenie textu, ale aj vývin reči. To, ako bude dieťa neskôr rozprávať, stimuluje hlavne správny rečový vzor v rodine, v jasliach, materskej škole a neskôr aj v základnej škole t. j. v prostredí, kde sa hovorí spisovným jazykom plynulo, pomaly a zreteľne. Primeraný dostatok rečových podnetov zo sociálneho prostredia stimuluje dieťa k interakcii, čo predpokladá zapojenie zmyslov – zraku, sluchu, hmatu, čuchu a kinestetických pohybov. Aj pri tomto procese pomáha viac kniha ako televízia. Spoločné čítanie kníh v predškolskom veku pomáha predchádzať rečovým poruchám.
V mladšom školskom veku môžu rodičia motivovať deti k čítaniu aj rôznymi hrami, aktivitami a rituálmi v rodine. Dôležité je tiež s deťmi pravidelne navštevovať knižnice a kníhkupectvá.
Čo môže urobiť učiteľ, keď mu prídu do školy žiaci so slabou vnútornou motiváciou čítať?
Ak žiak neoprichádza do školy s vnútornou motiváciou čítať, učiteľ sa môže pokúsiť vytvoriť lásku ku knihám a čítaniu hlavne pomocou rôznych vonkajších stimulov, a to odmenami, pochvalou, uznaním, známkami. V takomto prípade žiak väčšinou číta pre samotné čítanie alebo odmenu a nie pre zaujímavý obsah a novú skúsenosť. Niekedy sa však aj vďaka tejto vonkajšej motivácii môže vytvoriť vnútorná motivácia čítať. To je ten ideálny prípad.
Pozrime sa teraz podrobnejšie na faktory, ktoré môžu učiteľovi pomôcť žiakov ku čítaniu motivovať.
1. Presvedčte žiaka o jeho vlastných schopnostiach
Človek, ktorý neverí vo vlastné schopnosti, hoci ich môže mať aj rozvinuté, môže v danej činnosti zlyhávať, pretože sa negatívne nastaví na túto činnosť. Pred úlohou zameranou na porozumenie textu sa žiak v duchu pýta: „Budem úspešný? Bude sa mi dariť?“Ak má presvedčenie, že jeho schopnosti sú vysoké, odpoveď je pozitívna a táto odpoveď podporí a povzbudí žiaka. Ak si žiak však povie, že zlyhá, naladí sa na čítanie textu negatívne a pravdepodobne sa mu ani nebude dariť. Ukazuje sa, že žiaci s vysokou vierou vo vlastnú zdatnosť majú skôr vnútornú ako vonkajšiu motiváciu, čítajú častejšie a podávajú aj väčší výkon pri čítaní a porozumení textu. Presvedčenie o vlastných schopnostiach je vlastne projekcia vlastných schopností do budúceho výkonu. Preto je dôležité žiakov viesť k pozitívnemu mysleniu a k viere vo vlastné sily a schopnosti, k prekonávaniu prekážok. M. Gandhi povedal: „Ak si verím, že to dokážem, zmobilizujem svoje schopnosti aj keď na začiatku som ich nemal.“
Presvedčenie o vlastných schopnostiach nevzniká len na základe úspešnej činnosti a pozitívnej reflexie minulých výkonov, ale i na základe povzbudzovania a podpory. Výskumy tiež ukazujú, že žiaci, ktorí majú vysokú vieru vo vlastnú zdatnosť, volia si náročnejšie úlohy a majú vyššiu vôľu prekonávať prekážky ako žiaci s nízkou vierou.
2. Vytvárajte v triede také podmienky, aby žiaci mali možnosť rozprávať o prečítaných knihách
Výhodou školského prostredia je hlavne to, že žiaci môžu spoločne o knihách diskutovať, porovnávať svoje myšlienky a pracovať v skupinách. Je to dôležité hlavne z toho dôvodu, že čitateľský zážitok sa prehlbuje hlavne vtedy, keď o svojich dojmoch môže dieťa rozprávať.
Mnohé z aktivít, ktoré sa nachádzajú v ďalšej časti príspevku, sú vhodné nielen na hodiny slovenského jazyka a literatúry, ale môžu sa stať súčasťou práce v literárnych krúžkoch, v knižniciach či na cvičeniach zo slovenského jazyka. Ich výhodou je hlavne to, že žiak pracuje s jednou knihou dlhšie obdobie, a tak sa s jej problematikou hlbšie stotožňuje.
Žiaci majú v stanovenom termíne prečítať tú istú knihu. Je dobré, keď má učiteľ k dispozícii knihy pre všetkých žiakov, aby predišiel výhovorkám, že knihu nemohli zohnať. Keď majú žiaci knihu prečítanú, týždeň pred spoločnou aktivitou učiteľ pridelí žiakom individuálne úlohy, úlohy do dvojíc alebo skupín. V priebehu týždňa si žiaci buď doma, alebo v škole jednotlivé úlohy pripravia a neskôr prezentujú pred spolužiami v triede. Môžu to byť nasledovné úlohy:
Individuálne úlohy:
- napíš list hlavnej postave,
- napíš list autorovi,
- predstav si, že si hlavná postava, zapíš pocity hlavnej postavy do denníka,
- priprav prezentáciu v PowerPointe o spisovateľovi,
- zmeň žáner (skús prepísať baladu na rozprávku a naopak, napíš prozaický dej formou epickej básne)
- vymysli iný záver a nadpis,
- vymysli nový diel do knihy,
- povedz, ktorú postavu by si vložil ešte do deja a prečo,
- porozprávaj, ktorou postavou z knihy by si chcel byť a prečo.
Úlohy pre dvojice:
- pripravte si rozhovor „redaktora“ so „spisovateľom“ o prečítanej knihe,
- pripravte 10 otázok pre spolužiakov, ktoré budú vychádzať z deja knihy,
- pripravte krížovku alebo osemsmerovku, v ktorej budú ukryté nejaké informácie z knihy.
Úlohy pre skupiny:
- pripravte reklamu formou scénky o prečítanej knihe,
- pripravte reklamný plagát na predaj knihy do kníhkupectva,
- pripravte pantomímu, v ktorej znázorníte malý úsek z deja,
- pripravte dramatizáciu, v ktorej znázorníte najdôležitejšiu udalosť z deja,
- nakreslite vlastný návrh obálky na knihu,
- navrhnite záložku do knihy, na ktorej bude stručný obsah deja.
3. Snažte sa presvedčiť žiakov, že čítanie je zaujímavá činnosť
Snažte sa počas celého školského roka uskutočňovať v triede také podmienky a aktivity, ktoré budú postupne žiakov presviedčať o tom, že čítanie je zaujímavá činnosť. Môžete vyskúšať niektoré z nasledujúcich aktivít:
Literárne nástenky
Starší žiaci by už mali mať prečítaných niekoľko kníh, a preto by im nemalo robiť problém vyjadrovať svoj názor na ne. Veľmi dobrou formou ako sa verejne prezentovať je aj tvorba násteniek o prečítaných knihách. Nástenka by mali byť umiestnená na dostupnom mieste na chodbe školy. Jej zameranie môže byť rôzne, podľa toho, akú tému si žiaci vyberú. Napríklad: kniha, ktorá ma najviac ovplyvnila, kniha, ku ktorej sa rád (rada)vraciam, kniha, ktorá ma rozosmiala a podobne. Žiaci môžu postupovať tak, že napíšu napríklad v MS Worde stručný obsah knihy, ďalej k tomu pripoja svoj názor, v ktorom vysvetlia dôvod výberu knihy podľa témy, môžu nakresliť ilustráciu ku knihe, navrhnúť obálku, záložku, navrhnúť reklamu na predaj knihy a podobne. Potom môžu umiestniť k nástenke nejakú schránku, do ktorej žiaci školy vhadzujú svoje postrehy a názory o tom, ktorá kniha ich najviac zaujala a ktorú z ponúkaných kníh by si radi prečítali a prečo.
Tvorba prezentácií o autoroch
Súčasní žiaci veľmi radi pracujú na počítačoch a ich znalosti v oblasti IKT sú veľmi dobré, preto je vhodné zaradiť aktivity tohto druhu aj na hodiny slovenského jazyka a literatúry. Pri tejto práci môžeme postupovať tak, že každý žiak si vyberie jedného autora, ktorého si od začiatku školskej dochádzky najviac obľúbil a urobí o ňom prezentáciu v MS PowerPointe. Štruktúru prezentácie si učiteľ môže stanoviť podľa vlastných kritérií. Keď žiaci prezentáciu pripravia, na ďalších hodinách ostatných spolužiakov informujú o osobnosti, ktorú spracovali. Aby boli prezentácie využité aj mimo triedy, je dobré ich vložiť buď na webové stránky školy, alebo iné stránky na túto činnosť určené, a tak sa vlastne k nim môžu dostať aj iní žiaci z ďalších tried.
Knižný veľtrh
Jedným z podobných spôsobov ako propagovať zaujímavé knihy je aj knižný veľtrh. Ten môžeme pripraviť tak, že na chodbách rozmiestnime lavice. Pri každej lavici bude iná skupina žiakov, ktorá propaguje svoju knihu. Každá skupina si vymyslí svoj vlastný spôsob. Pri propagácii môžu využiť napríklad čítanie úryvkov z knihy, kreslenie plagátu, formou dramatizácie môžu zahrať reklamu na knihu, tiež formou dramatizácie alebo komentovanej pantomímy môžu zahrať ukážku z knihy, môžu zhudobniť známu báseň a zaspievať ju. Mladší žiaci sa posúvajú od jednej lavice k ďalšej, a tak sa v priebehu niekoľkých minút zoznámia s viacerými knihami. A keď je zo strany starších žiakov propagácia dobre urobená, možno práve vďaka starším spolužiakom sa z tých mladších stanú ešte lepší čitatelia.
Literárne súťaže
Starší žiaci si veľmi radi pripravujú aj súťaže pre mladších spolužiakov. Môže to byť už tradičný literárny kvíz, ale môžu prísť aj s inými nápadmi. Napríklad môžu zorganizovať súťaž v písaní celotriednej básne. Každý žiak napíše jeden verš. Žiaci sa striedajú dovtedy, kým majú nápady. Báseň píšu na veľký papier, ktorý potom vystavia na viditeľnom mieste. Jednou z ďalších možností je aj tá, že známu báseň rozstrihajú na niekoľko častí a rozdajú žiakom do skupín. Vyhráva tá skupina, ktorá prvá báseň poskladá. Veľmi zaujímavá je pre žiakov aj súťaž v čítaní vlastných básní alebo príbehov. Aktivitu môžeme spríjemniť aj tým, že žiakom podávame čaj, všetci sedia v kruhu, v strede je ozdobená stolička alebo kreslo pre autora, v ktorom sa žiaci striedajú a čítajú svoje texty. V závere vyhodnotíme najlepších a odmeníme. Ďalšou alternatívou môže byť aj tvorba krížoviek a osemsmeroviek pre žiakov, ktoré sú zostavené z literárnych pojmov.
Dramatizácia textov
Niektorí džiaci veľmi radi dramatizujú texty. Ak máme v triede takýchto žiakov, môžeme im navrhnúť, aby pre mladších spolužiakov zdramatizovali nejakú rozprávku, povesť alebo pekný príbeh. Môžu si pripraviť aj dlhšie divadielko. Jednou z možností je aj komentovaná pantomíma, pri ktorej jeden žiak rozpráva dej a ostatní mlčky spomínaný dej znázorňujú. Pantomímy sa môžu urobiť aj formou hádaniek, to znamená, že si ich žiaci pripravia z viacerých diel a ostatní hádajú, z akých diel pantomímy boli. Tiež si môžu pripraviť zhudobnenie poézie, ktorú potom zaspievajú.
Televízne a rozhlasové vysielanie
Ak máte v triede žiakov, ktorí vedia pracovať s kamerou, môžete si nahrať akúkoľvek reláciu o spisovateľoch. Môže to byť dokumentárny film spojený napríklad s návštevou pamätnej izby alebo si žiaci napíšu vlastný scenár podľa úryvku, ktorý čítali na literatúre a môžu nahrať aj hraný film. Toto je mimoriadne tvorivá činnosť, lebo spája v sebe tvorbu scenárov, učenie sa textov naspamäť, nahrávanie filmu, jeho technické spracovanie a podobne. Ak nemáte podmienky na tvorbu filmu, môžete si na internete vytvoriť vlastné internetové rádio a môžete si pripraviť napríklad reláciu o autoroch. Aj tu žiaci musia nielen hľadať informácie o príslušnom autorovi, ale musia ich aj vhodne spracovať a naučiť sa ich pvýrazne čítať. Keď si uložíte reláciu do archívu, môžete ju aj v budúcnosti použiť pre iných žiakov ako učebnú pomôcku.
Poetický dom
Povedzte starším žiakom, aby si z papierových škatúľ postavili dom podľa vlastnej fantázie. Na ďalších vyučovacích hodinách potom môžu písať vlastné básne (motivovať ich môžete hudbou, obrazmi a podobne). Kto nechce písať poéziu, môže napísať obsahy z obľúbených kníh alebo urobí ilustrácie ku knihám. Keď majú všetko pripravené, nalepia papiere na poetický dom a na voľné miesto dokreslia obrázky podľa vlastnej fantázie. Tento dom na konci školského roka môžu deviataci darovať napríklad prvákom, ktorí sa s takýmito hračkami ešte radi hrajú a zároveň, keď sa pustia do čítania textov na dome, nenásilným spôsobom si môžu precvičovať čítanie.
4. Môžete vyskúšať aj rôzne literárne hry, ktoré vám nezaberú na vyučovaní veľa času
Viac si o hrách môžete prečítať tu:
Chcete sa na literárnej výchove so žiakmi hrať? Vyskúšajte tieto aktivity
ŠŤASTIE V ŠKOLÁCH: S knihou nie je nuda
Keď hodina literárnej výchovy môže dať žiakovi niečo viac
5 tipov, ako prebrať unudených žiakov
Zdroj: Peter Gavora a kolektív:Ako rozvíjať porozumenie textu u žiaka
