Články: Pre študentov
O projekte


 

Chcete u žiakov podporovať estetické zážitky a emocionálne prežívanie? Pomôcť vám môžu zážitkové metódy

Jaroslava Koníčková
Autor článku
Foto: Bigstock
Až po estetickom či emočnom zážitku by mal učiteľ začať dielo vysvetľlvať v súvislosti s odbornými termínmi, ktoré si má žiak osvojiť. Nie vždy to však v praxi takto funguje. / Foto: Bigstock

V predmetoch s umeleckým zameraním (literárna výchova, hudobná výchova, výtvarná výchova, umenie a kultúra a ďalšie) by mal byť estetický zážitok a s ním spojené emocionálne prežívanie hlavným východiskom metodického postupu ich vyučovania. Metodická postupnosť by mala smerovať od umeleckého diela k vecným informáciám a k faktom. Učiteľ by mal žiakom najprv umožniť bezprostredný kontakt s umeleckým dielom, potom vytvoriť dostatočný priestor na vnímanie umeleckého diela, na prežívanie a spracovanie estetického zážitku, ktorý v žiakoch umelecké dielo vyvolalo. Až po estetickom či emočnom zážitku by mal učiteľ začať dielo vysvetľlovať v súvislosti s odbornými termínmi, ktoré si má žiak osvojiť. Nie vždy to však v praxi takto funguje.

 

Prežívanie zážitku zohráva z metodického hľadiska významnú funkciu vo vyučovaní umenia z viacerých hľadísk:

 

1. Zážitok je prostriedkom lepšieho pochopenia témy

Prežívanie zážitku pomáha žiakovi uvedomiť si niečo krásne z diela a toto pochopenie si emotívne potvrdiť, napr. pri hraní rolí si žiaci často spontánne uvedomia nielen primárnu tému diela, ale aj jednotlivé motívy či sekundárne prepojené témy.

 

2. Zážitok stimuluje pamäť

V prežívaní  žiak  plne  koncentruje  svoju  pozornosť  na  prežívanú  situáciu, a preto je schopný zafixovať si určité momenty do pamäti a spätne sa k  nim  vracať.  Zážitok má funkciu napomáhať zapamätávaniu.

 

3. Zážitok je zdrojom skúsenosti

Výsledkom zážitkového učenia je nielen estetická skúsenosť, ale i životná skúsenosť so sebou samým, identifikovaná napríklad v pocite emocionálneho naplnenia z vlastnej tvorivosti.

 

4. Zážitok je osobnou a súčasne kolektívnou udalosťou

V prežívaní zážitku vo vyučovacom procese sa simultánne odvíjajú dve línie – línia subjektívna a línia kolektívna. V subjektívnej línii jedinec prežíva vlastné emócie, pocity a názory a môže ich vyjadriť ako súčasť vlastnej identity, aby tým dal vedieť o sebe svojmu okoliu alebo si zážitok emotívne prežije a spracuje vo svojom vedomí a nemusí o tom hovoriť. Kolektívna  línia  ponúka  žiakom  možnosť  niečo  vzájomne  prežívať,  a  teda  byť plnoprávnym členom sociálnej skupiny, triedneho kolektívu. Spoločným prežívaním sa skupina synchronizuje, spoluúčasť pôsobí psychologicky silnejšie a individuálny zážitok sa ňou umocňuje. Najväčšiu intenzitu dosahuje zážitok v skupinových a hrových činnostiach, ale aj v skupinovej  tvorbe,  jej  prezentácii  a  vzájomnej  reflexii.

 

Zážitkové metódy, ktoré môžete na vyučovaní využiť

Kvíz

Vymýšľa  ho  učiteľ  alebo  žiaci.  Kvíz môže  prebiehať  individuálne, vo dvojiciach alebo v skupinách. Cieľom kvízu môže byť napríklad opakovanie informácií získaných z jednotlivých etáp interpretačného postupu, opakovanie učebnej látky a podobne.

 

Otázky

Do  činnosti  sa  môže zapojiť   celá  trieda.  Učiteľ im  rozdá prázdne lístky a požiada ich, aby na ne napísali otázku týkajúcu sa preberanej témy, ktorá ich zaujala a chceli by na ňu počuť odpoveď. Lístky učiteľ zozbiera, zamieša a znovu ich rozdá žiakom. Žiaci si na vyžrebovanú otázku premyslia odpoveď. Pred všetkými potom otázku prečítajú a zodpovedajú na ňu.

 

Dramatické hry

Dramatické hry sa vyznačujú sa prirodzenosťou, spontánnosťou, hravosťou, tvorivosťou, fantáziou, originalitou. Sú založené na hrovej aktivite, a preto sú pre žiakov príťažlivé. Dramatická hra by nemala byť len hraním „niečoho“, mala by mať svoj cieľ: rozvíjať pamäť, vnímanie, fantáziu, komunikačné zručnosti a podobne. Podstatou  tejto  metódy  je  hranie príbehu alebo situácie, pričom žiaci preberajú na seba určitú rolu a podľa nej sa správajú a reagujú. Žiak, ktorý príjme a predstiera akúkoľvek rolu, účinkuje v rámci svojich možností a možností, ktoré mu vyplývajú z prijatej roly. Pri interpretácii literárneho textu to môže byť napríklad rola literárneho kritika, ktorý posudzuje kontroverzné literárne dielo; rola žurnalistu, ktorý robí interview s autorom literárneho diela; rola scenáristu, ktorý napísal scenár na základe literárnej predlohy a pod. Pri dramatizácia textu ide o uplatnenie divadelných prostriedkov vo vyučovacom procese. Žiaci premieňajú prozaický literárny text na dramatický útvar. Základom je hra v role a cieľom je dosiahnuť, aby si žiaci uvedomovali charakteristické vlastnosti postavy, ktorú budú stvárňovať. Žiaci si vytvoria scenár, ktorý podrobne alebo voľne reprodukujú a hrajú. Dramatizácia je spojená s uplatnením reči a neverbálnych prejavov (mimika, gestá, pohyby) a s použitím rekvizít a kostýmov.

 

Horúca stolička

Je súčasťou rolovej hry a zakladá sa na dávaní otázok  určitej literárnej postave, ktorú môže hrať učiteľ alebo žiak. Ostatní žiaci sa jej pýtajú na informácie, ktoré ich v konkrétnych súvislostiach zaujímajú.

 

Aleja

Žiaci urobia uličku. Postavia sa do dvoch radov oproti sebe a medzi nimi  zostane  medzera  široká  asi  1,5  m. Vzniknutou  alejou  prechádza  jedna literárna postava a podľa okolností, v ktorých sa postava nachádza, môže aleja  predstavovať  rôzne  priestory  (chodbu  k  súdnej  sieni,  cestu  smrti,  cestu hanby...). Žiaci stojaci v radoch sú vopred oboznámení s tým, akú rolu hrajú, aký vzťah k postave zaujmú (môžu byť jej priateľom, výčitkami svedomia, sudcami a pod.). Postava (žiak v role) prechádza alejou z jednej strany na druhú, počúva, čo jej hovoria a reaguje na ostatných žiakov (prihovára sa im, spytuje sa ich, obhajuje sa a podobne.

 

Improvizácia s dejom

Žiaci si prečítajú čítajú úryvok z literárneho diela. Potom túto situáciu rozvíjajú, uvažujú, čo situácii predchádzalo a čo bude nasledovať. Žiaci zaujmú pozíciu postáv a situáciu rozohrajú. Pri vymýšľaní rozvíjania deja môžu žiaci alebo učiteľ hranú situáciu podľa potreby „zmraziť“, porozprávať sa, zareflektovať potrebné prvky a potom situáciu „rozmraziť“ a vkomponovať do hrania vymyslené prvky a podobne.

 

Alter ego – technika druhého JA

Jeden žiak hrá vonkajšie správanie a konanie určitej postavy (vedie monológ alebo dialóg s ostatnými žiakmi), druhý žiak hrá  vnútorné  prežívanie  a  myšlienky  tej  istej  postavy.  Obaja  hrajú  súčasne: prvý presviedča sám seba o nejakej pravde, druhý reprezentujúci jeho vnútro či svedomie, mu tú pravdu vyvracia. Hráči predstavujú vlastne dve JA tej istej osoby. Môžu viesť aj dialóg, resp. hovoriť striedavo.

 

Komiksové bubliny

Žiaci si vyhotovia z tvrdého papiera komiksové bubliny, do ktorých budú vpi-sovať odpovede na učiteľove otázky. Môžete použiť napríklad tieto otázky: Čo vás v príbehu zaujalo? Čo vás obohatilo? Čo vás nahnevalo? Čo mohol autor napísať inak? Čo mohol napísať  lepšie? Čo by ste zmenili, upravili a prečo? Ktorá  postava vám  bola  sympatická?  Ktorá  postava vám bola nesympatická? Ktorú postavu by ste zmenili? Ktorú postavu by ste z príbehu odstránili? Komiksové  bubliny  žiaci  prezentujú  ľubovoľne,  môžu  sa  prechádzať  s  nimi po triede, môžu ich pripevniť na tabuľu, môžu ich rozložiť na zem, pohybovať sa okolo nich a čítať si ich. Na záver môžeme vyhodnotiť najoriginálnejšiu alebo najvýstižnejšiu alebo najpoetickejšiu komiksovú bublinu.

 

Bábková a maňušková hra

Má  nezastupiteľné miesto u mladších žiakov, ale pozitívne  ju  vnímajú  aj  starší  žiaci.  Bábky  stimulujú  rýchlejšie  dosiahnutie výchovného  (vzdelávacieho)  cieľa,  môžu  slúžiť  ako  motivačný  prostriedok, majú  význam  v  oblasti  citovej  výchovy, ale  aj  pri  osvojovaní  si  nových  poznatkov.  Bábky  a  maňušky  rozvíjajú  predstavy,  komunikáciu,  fantáziu,  estetické cítenie, pomáhajú pri osvojovaní si rôznych pozitívnych návykov, ponúkajú možnosti riešenia konfliktov, rýchlejšieho nadviazania kontaktov, odstraňujú bariéry, napomáhajú ľahšiemu prijatiu pravidiel a usmernení. V  bábkovej  a  maňuškovej  hre  sa  obyčajne  uplatnia  žiaci,  ktorí  majú  trému a ťažko  sa vyjadrujú sami za seba.

 

Pantomimická improvizácia

Je to činnosť, ktorá vzniká bez predbežnej konkrétnej prípravy, bez jasného predchádzajúceho plánu a vychádza z momentálnej myšlienky, nápadu či pocitu. Zvládnu ju žiaci v ktoromkoľvek veku a s akýmikoľvek predchádzajúcimi skúsenosťami. Výber tém môže byť široký, možné  je  sa  inšpirovať  ľubovoľným  literárnym  dielom  či  situáciou  (príbehom)  zo  života.  Umožňuje  meniť  dej,  charaktery,  činnosť,  situácie, riešenia, prebúdza predstavivosť, obrazotvornosť, umožňuje striedať protikladné úlohy, zvyšuje citlivosť dieťaťa na akýkoľvek problém. Môže ísť i o improvizáciu s reálnymi rekvizitami, no i s rekvizitami zástupnými, príp. s imaginárnymi (neexistujúcimi) rekvizitami, čím je rozvíjaná predstavivosť,  fantázia,  symbolické  a  metaforické  vyjadrenie. Žiak pritom zisťuje, že je inšpirujúce a obohacujúce hľadať a nachádzať nové riešenia spolu s inými účastníkmi v hre.

 

Pantomimické reťazce

Žiaci stoja v kruhu, jeden žiak začne so znázorňovaním zobrazovanej dejovej situácie alebo nálady, druhý pokračuje a pridá niečo nové, až kým sa kruh neuzatvorí.

 

Etudy, pantomimické cvičenia

Sú to  drobné útvary na vyjadrenie pocitov, nálad, deja. Napr.: pohybové etudy (kráčanie v blate, snehu, zmena typu chôdze...), etudy  na  sebavyjadrenie  (aký  som,  aký  chcem  byť,  akí  sme),  na  vyjadrenie vnútorného rozpoloženia literárnej postavy (smútok, radosť, prekvapenie.)

 

Zrkadlo

Je to  pantomimické  cvičenie  vo  dvojiciach.  Jeden  z  dvojice  je  osobou pred zrkadlom, druhý žiak z dvojice je jeho zrkadlovým odrazom, teda vykonáva identické pohyby. Žiaka, ktorý je pred zrkadlom, učiteľ usmerní, aby vykonával pohyby pomalšie. Záživným spôsobom tak žiaci môžu spoznávať napríklad postavy z interpretovaného diela.

 

Zmrznutie alebo nehybný obraz

Ide o nehybný obraz vytvorený skupinou žiakov, predstavujúci určitú situáciu, moment alebo tému, ktorá je dôležitá pre interpretáciu literárneho diela. Na základe určitého signálu sa môže obraz oživiť a žiaci pokračovať v rozohrávaní zobrazovanej situácie. „Rozmrazení“ nemusia byť všetci žiaci, iba skupina, prípadne jeden žiak. Ostatní žiaci môžu rozprávať príbeh, usmerňovať ho, prípadne klásť otázky.

 

Zmrznutá  socha

Hrá  ju  žiak,  ktorý  je  prezlečený  za  určitú  postavu,  okolo ktorej sú umiestnené vhodné kulisy. Socha môže byť aktivovaná poklepaním po pleci a pred zamrznutím odpovedá na otázky ostaných žiakov. Zmyslom odpovedí je vyvolať ďalšie otázky, odpovede nemusia byť teda podrobné ani dôkladné. Sochy  môžu  znázorňovať  postavy  z  literárnych  diel a  autorov  literárnych diel.

 

Stroj  času

Žiaci  podľa  pokynov  prechádzajú  z  jednej  „životnej  etapy“  do druhej, využívajú svoju predstavivosť a poznatky (detstvo, dospelosť,  staroba),  pri  interpretácii  textu  metódu  môžeme  použiť  pri  identifikácii autora.

 

Tvorba súsoší a sôch

Žiaci tvoria sochy (súsošia) na rôzne témy, motívy z literárneho diela, na vyjadrenie pocitu, na vyjadrenie dejovej situačnosti.

 

Prečítajte si tiež:

Keď k čítaniu motivuje hra

Chcete sa so žiakmi na literárnej výchove hrať? Vyskúšajte tieto aktivity

5 tipov, ako prebrať unudených žiakov

Metódy kritického myslenia a ich využitie v škole

 


Zdroje:
mpc-edu.sk
G. Petty:Moderní vyučování
Ľ. Békeniová: Metodické námety na tvorivú dramatiku v škole
H. Zeleňáková: Živá je cesta k umeniu
M.Benešová a D. Kollárová: Tvorivá dramatika pre stredné školy
mpc-edu.sk

Čítajte viac o téme: Hry pre deti
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
 
Diskusia

Si učiteľ? Prihlás sa do nášho newslettru a získaj novinky a inšpirácie z oblasti vzdelávania.