Keď k čítaniu motivuje hra

  

V súčasnosti, keď na deti útočí množstvo informácií či vplyvov a ich svet je bohatý na zaujímavosti často aj pochybnej hodnoty, čoraz ťažšiu úlohu majú rodičia i učitelia pri ich motivácii  k  hodnotným činnostiam. Napríklad aj k čítaniu. Niekedy pomôže návšteva knižnice, kníhkupectva, zaujímavá beseda, dobrý tip od kamarátov a niekedy to môže byť aj hra, ktorá priamo nadväzuje na prečítanú knihu, literárne postavy, či zaujímavé situácie v knihe.

Už Ján Amos Komenský zdôrazňoval, že hra je najlepším výchovným prostriedkom, ale nesmie byť samoúčelná, musí mať cieľ. Význam hier používaných v súvislosti s čítaním spočíva hlavne v tom, že pomáha osvojovať, zdokonaľovať aj fixovať vedomosti detí. Súčasný svetový trend didaktiky preferuje hru ako mimoriadne pozitívnu formu práce, ktorá podporuje zdravú súťaživosť a  vzbudzuje túžbu byť úspešným účastníkom hry alebo súťaže, pretože neúspech pri hre mrzí podobne ako neúspech pri práci. Pretože v hre musia účastníci prekonávať isté prekážky (vedieť sa rýchlo orientovať v texte, slovách, vetách, obrázkoch, pohotovo nachádzať a  tvoriť slová), vychovávame v nich pevnú vôľu nevzdávať sa, učíme ich vytrvalosti, sebaovládaniu, húževnatosti a vytvárame v nich pocit istoty a viery vo vlastné sily a schopnosti. A tak sa môžeme pokúsiť či už doma, alebo v škole využívať rôzne hry na povzbudenie a motiváciu detí k čítaniu. Uvedené hry sú veľmi jednoduché, dajú sa ľahko zrealizovať, na ich prípravu nepotrebujeme veľa času a dajú sa použiť v rôznom prostredí.


Hra s perom

Deti sedia v kruhu, podávajú si pero smerom doprava a každý, ktorému sa pero dostane do rúk, musí povedať názov rozprávky, knihy alebo úryvku, ktorý pozná. Keď vedúci hry povie STOP, dieťa, ktorému zostalo pero v ruke, musí podrobnejšie porozprávať obsah z diela, ktoré si sám vybral.

 

Hra s vreckom

Deti sedia v kruhu a  za zvukov hudby si podávajú vrecko naplnené otázkami. Edúci hry po krátkej dobe hudbu vypne. To dieťa, ktorému zostalo vrecko v ruke, vytiahne z neho otázku a odpovedá na ňu. Otázky môžeme zostaviť  z prečítaných kníh.

 

Pantomíma

Pri tejto aktivite deti pracujú vo dvojiciach. Každej dvojici pridelíme číslo a úlohu, ktorú majú plniť. Za päť minút si  dvojice pantomimicky pripravia určitú časť ukážky z nejakej knihy, ktorú im vedúci hry určil. (Každá dvojica dostane číslo a  úlohu na lístku.) Postupne vedúci ťahá jednotlivé čísla a určené deti predvedú pripravenú pantomímu. Ostatné deti hádajú, z akého diela je ukážka.

 

Komentovaná pantomíma

Skupina detí si môže pripraviť pantomimické stvárnenie ukážky z knihy. Vybrané dieťa komentuje všetko, čo ostatní robia. Ďalšie deti hádajú, aké dielo je pantomimicky stvárňované.

 

Puzzle

Učiteľ alebo rodič prefotí portréty jednotlivých spisovateľov, rozstrihá ich a vloží  do obálok. Deťom rozdajú obálky so spisovateľmi. Tie potom poskladajú portrét, zistia, kto sa na portréte nachádza a potom si pripravia krátke rozprávanie o autorovi alebo o knižke, ktorú od neho čítali.

 

Popletená rozprávka

Keď majú deti prečítanú nejakú rozprávku, môžeme sa s nimi zahrať nasledujúcu hru. Povieme im, aby rozprávku napísali tak, že kladné postavy sa zmenia na záporné a naopak. Alebo im povieme, aby sa pokúsili urobiť úplne iný záver známej rozprávky a podobne.

 

Mysli si dielo!

Jedno z detí si myslí nejaké dielo. Úlohou ostatných je zistiť, na ktoré dielo dieťa myslí. Nesmú sa však na dielo pýtať priamo, ale pomocnými otázkami ako napríklad: kde sa dej odohráva, koľko tam vystupuje postáv, či dielo napísal chlap alebo žena, či je hlavnou postavou zviera alebo človek a podobne.

 

Hra na postavy

Deti sedia v kruhu. Jedno dieťa sa postaví uprostred. Povie meno nejakej literárnej postavy, ktorej meno všetci dobre poznajú a ukáže na kohokoľvek z detí. Dieťa, ktoré bolo vybraté, musí rýchlo povedať názov diela, v  ktorom spomínaná postava vystupovala. Kto neodpovie alebo odpovie neskoro, vypadáva z hry.

 

Ukážky

Rodič alebo učiteľ číta krátke ukážky z diel. Deti majú hádať, z ktorého diela je ukážka a kto dielo napísal.

 

Literárny kvíz

Veľmi známou formou, prostredníctvom ktorej môžeme so žiakmi v škole opakovať učivo, je aj literárny kvíz. Ten sa dá urobiť rozličnými spôsobmi. Záleží to všetko od fantázie učiteľa a žiakov. Otázky  nemusí pripravovať len učiteľ, môžu si ich pripraviť aj žiaci. V triede si môžu vytvoriť ľubovoľné množstvo súťažiacich družstiev podľa počtu žiakov. Najrýchlejší spôsob je taký, keď si členovia družstiev ťahajú otázky. Je dobré, keď učiteľ víťazné družstvo neodmeňuje len známkou, ale je výborné, keď má k dispozícii napríklad malé darčeky alebo sladkosti. Deti to vnímajú ako zmenu a ešte viac ich to dokáže motivovať a na kvíz, ktorý je vlastne hravou formou opakovania vedomostí, sa aj doma viac pripravujú.

 

Reťazové skúšanie

Ďalšie hry sú tiež vhodné do školského prostredia. Pred tabuľu príde päť žiakov. Do skúšania učiteľ nezasahuje. Prvý žiak dá otázku druhému. Ten odpovie na ňu. Keď odpovie, dá otázku tretiemu. A tak sa v skúšaní stále pokračuje. Učiteľ nielen na základe odpovedí na otázky, ale aj na základe položených otázok vie zistiť, ako sú žiaci pripravení na vyučovanie.

 

Reťazové rozprávanie obsahu

Obdobou reťazového skúšania je reťazové rozprávanie obsahu.

 

Kreslenie postáv na tabuľu

Vybraní žiaci nakreslia na tabuľu hlavnú kladnú a hlavnú zápornú postavu. Ostatní žiaci môžu na tabuľu k postave dopísať vetu, ktorú by jej chceli povedať.

 

Kreslenie príbehov

Dvaja (traja) žiaci nakreslia na tabuľu ukážku z prečítaného diela. Ostatní žiaci sa snažia uhádnuť, ktoré dielo ich spolužiaci znázorňovali.

 

Spoločné vytváranie príbehu

Učiteľ povie úvod k nejakému príbehu. Každý žiak v triede povie jednu vetu a to tak, aby sa dej v príbehu stupňoval, zauzľoval. Príbeh sa v triede rozpráva dovtedy, kým žiaci nenájdu vhodný záver.

 

Kartičky

Učiteľ si pripraví na kartičky mená spisovateľov. Vyvolá troch žiakov. Tí si ťahajú lístky a vždy porozprávajú všetko, čo o  ňom vedia. Učiteľ potom odmení toho žiaka, ktorý najlepšie reagoval na otázky.

 

Kolektívne rozprávanie

Učiteľ začne rozprávať obsah nejakého úryvku. V rozprávaní potom pokračujú žiaci. Každý žiak povie jednu vetu. Vety musia na seba nadväzovať. Takto postupne žiaci vyrozprávajú obsah úryvku.

 

Kolektívne písanie

Učiteľ rozdelí žiakov do skupín. Žiaci sa pokúsia príbeh napísať tak, že na papier, ktorý si medzi sebou posúvajú,  každý člen skupiny vždy napíše len jednu vetu a v  písaní potom pokračuje iný žiak. Za každú skupinu jeden žiak prečíta príbeh. Autori najkrajšieho príbehu dostanú odmenu.

 

Nesprávne vety

Učiteľ žiakov rozdelí do skupín. Každá skupina si pripraví obsah z nejakej rozprávky tak, že medzi pravdivé údaje napíše aj nepravdivé informácie. Potom pripravený text prečítajú pred triedou. Žiaci majú zistiť, ktoré údaje sú nepravdivé.

 

Vzájomné skúšanie skupín

Učiteľ rozdelí žiakov do skupín. Za určitý časový limit si každá skupina pre inú skupinu pripraví niekoľko otázok z  opakovania. Potom si odovzdajú otázky, ktoré členovia skupín potom vypracúvajú.

 

Hra s intonáciou

Žiaci dostanú ten istý text. Môže to byť úryvok z nejakého prečítaného diela. Každý žiak má za  textom napísané, akým spôsobom ho má prečítať (smutne, veselo, nahnevane, bláznivo, záhadne...) Najlepšieho žiaka učiteľ odmení.

 

Kocka

Učiteľ si vyrobí viacej kociek. Na každú stranu kocky napíše buď meno spisovateľa, literárny pojem, alebo meno  literárnej postavy. Vyvolá dvoch žiakov. Tí si hádžu kocky a snažia sa odpovedať na úlohu, ktorá im padla na kocke. Hru vyhráva ten žiak, ktorý mal najviac správnych odpovedí.

 

Mapa

Učiteľ pripraví pre žiakov špeciálnu mapu Slovenska, na ktorej sú vyznačené mestá, v ktorých sa narodili, umreli alebo pôsobili niektorí spisovatelia. Žiaci do mapy potom vpisujú mená spisovateľov. Túto činnosť môžu vykonávať v skupinách alebo samostatne.

 

Poprehadzované verše

Učiteľ rozdá žiakom papiere s napísanými veršami z básne. Slová sú však poprehadzované. Žiaci nemajú k dispozícii pôvodný text. Slová v básni majú správne usporiadať. Druhou verziou tejto hry je taká, pri ktorej chýbajú niektoré slová z básne a žiaci podľa vlastnej intuície a fantázie doplnia chýbajúce verše v básni.

 

Súťaž o najlepšiu kritiku

Žiaci si prečítajú úryvok z učebnice. Napíšu do zošitov svoje dojmy z čítania, pocity, čo sa im páčilo, čo sa im nepáčilo, či sa úryvok v učebnici hodí pre žiakov toho-ktorého veku, čo by v úryvku zmenili a podobne. Kto bude mať najpodrobnejšie rozanalyzované myšlienky, stane sa víťazom súťaže

 

Stretnutie postáv

Dvaja vybraní žiaci si pripravia rozhovor tak, by predstavovali dve postavy z prečítaných ukážok. Žiaci po odznení dialógu hádajú, ktoré postavy spolužiaci stvárňovali.

 

Stretnutie spisovateľov

Dvaja žiaci sa na domácu úlohu preštudujú zaujímavosti zo životopisov dvoch autorov. Títo autori sa stretnú, rozprávajú sa o svojom živote a tvorbe. Žiaci majú uhádnuť, ktorí autori sa stretli. Ďalšou alternatívou je stretnutie redaktora so spisovateľom, ktorý robí s ním rozhovor.

 

Príbehy so známymi postavami

Žiaci môžu vymýšľať príbehy, v ktorých vystupujú známe postavy, ktoré poznajú z pôvodných diel.

 

Písanie fiktívnych listov

Po prečítaní ukážky žiaci môžu písať fiktívne listy spisovateľovi.

V listoch napíšu, čo sa im v diele páčilo a čo nie. Čiže prostredníctvom listu sa môžu pokúsiť napísať malú kritiku. Taktiež môžu autorovi napísať, čo by mu odporúčali v diele zmeniť a podobne. Fiktívne listy môžu písať aj literárnym postavám.

 

Životopis

Ak chceme, aby žiaci ešte lepšie pochopili a vnímali informácie o autorovi, aby boli aktívnejší, informácie neprijímali pasívne, aby čítali s porozumením, môžeme postupovať aj takto: Žiakov v triede rozdelíme na  dve polovice. Jedna polovica žiakov si pripraví informácie o živote preberaného autora, druhá skupina si pripraví informácie o jeho tvorbe. Navzájom sa potom žiaci informujú a sami si aj navrhnú, čo si zapíšu do  poznámok.

 

Čo mám na chrbte?

Jednému žiakovi pripevníme na chrbát lístok, na ktorom je buď názov diela, meno spisovateľa, alebo meno literárnej postavy. Žiak, ktorý má na  chrbte lístok, sa pýta spolužiakov takými otázkami, na ktoré oni odpovedajú len áno alebo nie. Na základe týchto otázok má žiak uhádnuť, čo má napísané na  chrbte. Príklady na otázky: Som chlap? Som dieťa? Žijem v meste? Mám súrodenca? Mám psa? Vystupoval som v diele...?Som postava z knihy...? Dej sa odohráva v prírode? Vystupoval tam...? Napísal dielo  autor, autorka?  Autor sa volá...

 


Foto by Deviantart.com
Čítajte viac o téme: Čítame s deťmi
Zdieľať na facebooku