Niekedy by učiteľ asi potreboval čarovnú paličku, aby mu pomohla rozhýbať unudených žiakov, ktorým sa často nechce vôbec nič robiť. Tento stav nudy často vidieť hlavne u starších žiakov. Tí mladší sú väčšinou ešte naplnení tvorivou energiou, majú túžbu objavovať, skúmať, hrať sa. U starších žiakov niekedy vidíme nezáujem, apatiu, nudu a učiteľ musí donekonečna vymýšľať najrozličnejšie aktivity, ktoré by ich dokázali motivovať. Vyznieva to síce paradoxne vzhľadom na veľké množstvo rôznych pomôcok, ale niekedy tomu naozaj tak je. Vždy sa v rámci populácie nájdu žiaci, ktorých takmer nič nebaví. Ako ich teda aspoň trochu rozhýbať a prinútiť myslieť? Existuje niekoľko osvedčených metód. Dnes sa pristavím pri piatich z nich. Možno vám niektoré pri práci so žiakmi pomôžu.
1. Dramatizácia textu
Pri dramatizácii žiaci text verne alebo voľne reprodukujú podľa úloh, pri čom sa pohybujú v priestore, využívajú gestá a mimiku. Vychádzame z textu, ktorý žiaci čítali na vyučovaní. Takouto formou si upevňujú vedomosti, rozvíjajú si slovnú zásobu, uvedomujú si konanie postáv a podobne. K dramatizácii patrí okrem iného aj hranie rolí a scénky. Hranie rolí na rozdiel od scénky nemá vopred pripravený scenár. Je zadaná iba situácia a úlohy, ktoré majú účastníci zahrať. Pri scénkach je scenár vopred pripravený. Ideálne je, keď si žiaci môžu scenár napísať sami. Scenár by nemal byť úplne podrobný, aby žiaci v dostatočnej miere využívali svoju fantáziu. Pri dramatizácii je vhodné postupovať tak, že žiakov najprv uvedieme do dramatickej situácie čítaním alebo prerozprávaním deja, potom rozdelíme triedu do skupín. Učiteľ určuje časový limit, usmerňuje v prípade potreby žiakov. Po uplynutí časového limitu vyzveme žiakov, aby predviedli svoju dramatizáciu. Záver patrí spoločnému hodnoteniu nielen výkonu, ale aj charakterov. Učiteľ môže pri dramatizácii zadávať žiakom aj rôzne úlohy, ktoré buď súvisia s prečítanou ukážkou. Tieto úlohy dávame väčšinou tým žiakom, ktorí práve nerobia dramatizáciu.
Žiaci prečítanú ukážku môžu zahrať aj ako PANTOMÍMU. Na konci školského roka, keď už majú prebrané takmer celé učivo, môžu predvádzať pantomímu vo forme hádaniek, keď trieda háda, o ktorú učebnú látku, udalosť, jav, príbeh ide. Dramatizáciu alebo pantomímu môžu žiaci robiť predovšetkým na literárnej výchove, ale aj na dejepise, geografii, občianskej výchove, etickej výchove alebo aj na iných predmetoch. Na literárnej výchove môžu žiaci dramatizovať prečítanú ukážku, na dejepise si môžu priblížiť určité obdobie pomocou dramatizácie vtedajších zvykov alebo určitých udalostí, na geografii môžu niečo prečítať o živote ľudí v iných krajinách a podľa prečítaného textu si môžu tiež urobiť dramatizáciu určitých zvykov v krajine. Etická a občianska výchova priam ponúka množstvo tém na dramatizáciu. Mám na mysli vzťahy v rodine, správanie v spoločnosti, protidrogová problematika, spôsoby komunikácie a podobne.
2.Cinquain
Metóda, pomocou ktorej môžeme dosiahnuť syntézu vedomostí. Pomenovanie pochádza z francúzštiny a je odvodené od slova cinq-päť. Ide vlastne o päťveršovú báseň, ktorá zhŕňa myšlienky a informácie v podobe stručných výrazov, ktoré opisujú jednu tému.
Pravidlá:
1.verš: jednoslovné pomenovanie témy -podstatné meno.
2.verš: dvojslovný opis témy-dve prídavné mená.
3.verš: trojslovné vyjadrenie činnosti-tri slovesá.
4.verš: štvorslovné vyjadrenie pocitu, emocionálneho vzťahu k téme.
5.verš: jednoslovné synonymum témy.
ROBINSON
smelý,vynaliezavý
vymýšľal,pracoval,nevzdával sa
človeka nemožno poraziť
stroskotanec
(Robinson Crusoe)
SLÁDKOVIČ
najsladší, snívajúci
miloval, písal, trpel
láska je zdrojom energie
romantik
3. Kvíz
Veľmi známou formou, prostredníctvom ktorej môžeme so žiakmi opakovať učivo, je aj kvíz. Ten sa dá urobiť rozličnými spôsobmi. Záleží to všetko od fantázie učiteľa a žiakov. Otázky nemusí pripravovať len učiteľ, môžu si ich pripraviť aj žiaci. V triede si môžu vytvoriť ľubovoľné množstvo súťažiacich družstiev podľa počtu žiakov. Najrýchlejší spôsob je taký, keď si členovia družstiev ťahajú otázky. Výhodou je, keď učiteľ víťazné družstvo neodmeňuje len známkou, ale je výborné, keď má k dispozícii napríklad malé darčeky alebo sladkosti. Deti to vnímajú ako zmenu a ešte viac ich to dokáže motivovať a na kvíz, ktorý je vlastne hravou formou opakovania vedomostí, sa aj doma viac pripravujú.
4. Hra na vedeckú konferenciu
Učivo o takej významnej osobnosti, akou je Ľudovít Štúr, môžeme využiť aj pri hre na vedeckú konferenciu o Ľudovítovi Štúrovi. Niekoľko dní pred „konferenciou“ rozdáme žiakom úlohy, ktoré si majú pripraviť. Žiaci môžu spracovať referáty alebo prezentácie v MS PowerPointe napríklad na tieto témy:
- detstvo Ľudovíta Štúra,
- štúdium Ľudovíta Štúra,
- život a práca Ľudovíta Štúra,
- tvorba Ľudovíta Štúra,
- súkromný život Ľudovíta Štúra,
- charakterisitika štúrovčiny a rok 1843,
- charakterisitka 19. storočia a romantizmu.
Žiaci čerpajú informácie z viacerých zdrojov (encyklopédie, internet...). Jednu tému si môže spracovať aj viac žiakov. Určíme, kto bude moderátorom na konferencii a ďalšie potrebné funkcie podľa potrieb triedy. Aby žiaci nadobudli pocit, že sú naozaj na „konferencii“, môžu si pripraviť aj vizitky s menom, ktoré si pripevnia na odev, tiež si môžu dať na stôl minerálku. Moderátor prekonzultuje s vyučujúcim jednotlivé body, ktoré sú súčasťou konferencie a podľa nich moderuje celý priebeh. Súčasťou prípravy na konferenciu môže byť aj tvorba pozvánok, oznámení, či tvorba nástenky o Ľudovítovi Štúrovi. Po ukončení konferencie môžu žiaci napísať správu do novín. Takýmto spôsobom si zopakujú veľa tém z dejepisu i zo slovenského jazyka a literatúry.
5. Voľné písanie
Ak žiaci píšu o tom, čo chcú písať sami bez zadania témy, hovoríme o voľnom písaní. Ak určíme tému, hovoríme o cielenom voľnom písaní. Cieľom tejto metódy je aktivizácia uvažovania. Pri voľnom písaní prebieha súčasne proces myslenia i písania, a to vplýva na lepšie zapamätávanie. Túto metódu môžeme použiť napríklad pri preberaní novej témy, keď chceme zistiť, čo už žiaci o tom vedia. Tiež ju môžeme použiť po prebraní tematického celku, aby sme zistili, do akej miery si žiaci učivo osvojili. Voľné písanie je vhodné na zistenie názorov, myšlienok a uvažovania žiakov. Výhodou tejto metódy je to, že každý žiak je v stanovenom čase nútený rozmýšľať nad danou témou. Pri frontálnom skúšaní sú niektorí žiaci pasívni. Pri tejto metóde pracujú všetci.
Postup:
- dohodneme sa so žiakmi na určitom čase,
- žiaci na papier voľne píšu to, čo im k danej téme napadne,
- keď píšu žiaci, zároveň s nimi môže písať aj učiteľ.
Ak žiaci vidia písať učiteľa, považujú to za správne, nedávajú mu zbytočné otázky a tým sa predchádza aj vyrušovaniu v triede. Po prebratí tematického celku aj touto metódou môže učiteľ zistiť, čo si žiaci o problematike zapamätali. V tomto prípade voľné písanie využívajú všetci žiaci v triede. Iný spôsob využitia tejto metódy spočíva v tom, že ju využívame v rámci zadávania individuálnych úloh alebo pri skúšaní žiakov. Učiteľ si vyberie 2-3 žiakov a prikáže im, aby napísali, čo si zapamätali z predchádzajúcej hodiny. Takto má hneď spätnú väzbu o tom, či dotyční žiaci téme porozumeli alebo nie.
