Články: Pre študentov
O projekte

 

Využívanie kreatívnych postupov na vyučovaní

Jaroslava Koníčková
Autor článku
Foto: Bigstock
Účinné sú hlavne tie metódy, pri využívaní ktorých sú žiaci vedení k vytváraniu vlastných názorov. / Foto: Bigstock

Ak nechceme, aby žiaci boli len pasívnymi prijímateľmi informácií, je potrebné ich neustále motivovať prostredníctvom rôznych kreatívnych metód a postupov.

 

Metódy výučby vnímame ako koordinovaný systém vyučovacích činností učiteľa a učebných aktivít žiaka, ktorý smeruje k dosiahnutiu výchovno-vzdelávacích cieľov. Účinné sú hlavne tie metódy, pri využívaní ktorých sú žiaci vedení k vytváraniu vlastných názorov, k racionálnej voľbe medzi dvomi myšlienkami, k zodpovednej debate o daných problémoch, k spolupráci s ostatnými, k práci vo dvojiciach, rešpektovaniu odlišných názorov, uvedomenie si, ako prežité skúsenosti môžu ovplyvniť postoje a vnímanie ľudí.

 

Ktoré metódy môžete použiť?

Existuje veľké množstvo nahrozličnejších metód, ktoré pri práci so žiakmi a študentmi môžete využívať. O väčšine z nich (brainstorming, voľné písanie, zhlukovanie, myšlienková mapa, päťlístok, I.N.S.E.R.T.,skladačka,) sme už písali. V tomto článku sa pozrieme ešte na niektoré ďalšie.

 

Prípadové štúdie

Využitie prípadových štúdií vo vyučovacom procese znamená, že žiaci analyzujú poskytnuté historické alebo hypotetické situácie, ktoré zahŕňajú riešenie problémov, rozhodovacie procesy a iné vyššie myšlienkové operácie v zmysle Bloomovej taxonómie. Analýza prípadovej štúdie zahŕňa tieto kroky:

  • zoznámenie sa s obsahom prípadovej štúdie, ujasnenie si problému,
  • zhromaždenie relevantných informácií,
  • plán riešenia, jeho evalvácia,
  • revízia výsledkov.

 

Podobnosť tejto metódy s problémovým vyučovaním je evidentná, avšak prípadové štúdie sú relatívne podrobne štruktúrované, obsahujú detaily a témy, ktoré sú žiakom známe. Ide v nich skôr o využitie predchádzajúcich základných vedomostí. Pri aplikácii prípadových štúdií vo vyučovaní nestačí len napísať dobrý obsah. Kľúčovou v prípade využitia prípadových štúdií je diskusia, teda prvok, ktorý zohráva aktívnu úlohu v procese učenia sa žiaka.

 

T-schéma

T-schéma je nástroj na porovnávanie dvoch stránok pojmu alebo deja. Slúži na zaznamenávanie reakcií na diskutované otázky (áno – nie, za – proti, súhlasím – nesúhlasím), alebo na otázky, pri ktorých sa porovnáva, hodnotí. V niektorých zdrojoch môžeme nájsť aj názov T-tabuľka. Môže ísť aj o vyjadrenie stanovísk k predloženým výrokom. Učiteľ si môže pripraviť pracovné listy s výrokmi. Žiak na základe vlastných poznatkov, vedomostí a skúseností dopĺňa vedľa k výroku písmeno – P (pravda) alebo L (lož). Po skončení práce žiaci spoločne diskutujú a argumentujú, prečo je daný výrok pravda alebo lož.

 

Čítanie s otázkami – ReQuest Procedure

Vo dvojici si žiaci prečítajú zadaný text. Na konci každého odseku sa zastavia a reprodukujú to, čo práve prečítali. Dávajú si navzájom otázky, ktorými zisťujú, do akej miery text pochopili a snažia sa vysvetliť to, čo im nie je jasné. Ak porozumeli prečítanej časti, postupujú k ďalšiemu odseku.

 

Učíme sa navzájom

Učiteľ rozdá žiakom text, ktorý je rozdelený do približne rovnakých častí.Každá dvojica dostane jednu časť. Túto časť si ešte rozdelia na dve polovice. Žiaci majú za úlohu najprv prečítať prvú polovicu. Jeden z dvojice túto časť reprodukuje, druhý mu dáva otázky, ktoré súvisia s textom. Rovnakým spôsobom postupujú pri spracovaní druhej polovice. Na záver môžu spoločne alebo jednotlivo zapísať obsah zadaného textu.

 

Čo je na obrázku?

Pri tejto metóde využívame digitálne technológie a žiacku predstavivosť súčasne. Na internete nájdeme zaujímavý obrázok s výraznými prvkami. Upravíme ho napríklad do štyroch rozličných podôb tzv. pixelizáciou – to značí, rozostríme ho a postupne ostrosť zvyšujeme, až pri štvrtom obrázku je všetko veľmi dobre viditeľné. Odporúčame pracovať v skupinách, čím sa výborne uplatnia hravosť a súťaživosť žiakom vlastné. Musíme si ale uvedomiť, že dôležitú úlohu nebude mať čas, ale argumentácia a spolupráca v rámci každej skupiny. Úlohou každej skupiny bude počas určitého časového úseku prísť na to, čo zobrazuje „rozpixelovaný“ obrázok. Dôraz kladieme nielen na pomenovanie, ale najmä na odôvodňovanie, teda žiaci nemôžu využívať úsečné odpovede, ale konkrétne argumenty aj s ich vysvetlením. Postupným prezrádzaním a  odkrývaním detailov snímky zapájame nielen predstavivosť, ale vyvoláme aktivitu aj pri prezeraní menej zaujímavých objektov.

 

Grafy a tabuľky ako nástroj na rozmýšľanie

Veľmi dobrá metóda na rozvíjanie ďalších zručností a kompetencií u žiakov. Môžete použiť napríklad tieto úlohy.

Napríklad:

1. Pozrite sa na grafické zobrazenia a odpovedzte na otázku: Do akej miery uvedené grafy/tabuľky/diagramy/ potvrdzujú, že Európa je rozvinutý svetadiel?

2. Zistite počet obyvateľov 2 štátov a porovnajte na základe tohto grafického zobrazenia ich ekonomickú úroveň.

3. Odpovedzte na otázku: Ktorý štát na svete bude mať v r. 2020 najväčšie množstvo obyvateľov nad 65 rokov a ktorý najmenšie? (Upravené podľa Brestenskej ).

 

Dá sa to použiť aj inak?

Požiadame žiakov, aby napísali čo najviac možností, ako sa dá vec, predmet bežnej dennej spotreby využiť inak (napríklad: niť, ihla, kameň, ponožka, CD a podobne). Pri vyhodnocovaní môžeme brať do úvahy jednak kvantitatívnu stránku – počet nápadov, jednak kvalitatívnu stránku – reálnosť použitia nápadu v bežnom živote. Iný variant predchádzajúcej metódy spočíva v tom, že  učiteľ nastolí žiakom situáciu z reálneho života: predmet, ktorý je potrebný na zabezpečenie nejakého konkrétneho procesu, nemáme poruke, ale proces je nutné zabezpečiť, čo by navrhovali použiť. Napríklad: Nemáš gumičku na vlasy, ale potrebuješ vlasy zopnúť. Čím to vieš urobiť a ako ju nahradiť? Ideš na bicykli a dostaneš defekt. Nemáš poruke náhradné diely, si ďaleko od ľudí a potrebuješ sa dostať na nejaké miesto. Čím a ako dočasne zalepíš dieru v pneumatike?

 

Čo by sa stalo keby…?

Požiadame žiakov, aby popremýšľali nad zadaním a s použitím argumentov navrhovali možné alternatívy. Oceníme originálnosť alebo reálnosť nápadov. Poukážeme na to, že podobné „nereálne“ nápady vo svojej dobe mali mnohí vedci a bádatelia a dnes sú ich vynálezy bežnou súčasťou nášho života – napríklad lietanie ľudí v lietadlách, nanotechnológie v domácnosti a podobne. Príklady úloh:

  • Čo keby zvieratá vedeli hovoriť?
  • Čo keby sa Zem zrazu zastavila?
  • Čo keby naraz zmizla všetka voda na Zemi?
  • Čo keby nás navštívili mimozemšťania?
  • Čo keby všetci ľudia na Zemi vedeli čítať myšlienky?
     

Brainwriting: metóda 6 – 3 – 5

Brainwriting umožňuje každému vyjadriť svoj nápad. Nápady sa nehovoria nahlas, všetci sú ticho a svoje nápady si zapisujú. Pri tejto metóde 6 žiakov (môžu byť v skupinách) napíše v priebehu 5 minút na svoj papier 3 nápady. V priebehu 30 minút môžete získať viac než 100 rôznych nápadov, s ktorými môžete neskôr pracovať.

 

Nemý dialóg

Je to variant brainstormingu. Budete potrebovať tabuľu, na ktorú dobre vidí každý žiak. Pravidlá sú jednoduché. Vo fáze hľadania sa nerozpráva. Učiteľ napíše na tabuľu nejaký pojem, o ktorom sa žiaci budú učiť. Za určité časové obdobie žiaci chodia ku tabuli a zapisujú všetko, čo im v súvislosti s pojmom napadne. Stačí, keď na tabuľu jeden žiak zapíše len 1 nápad. Závisí to aj od počtu žiakov.

 

Pexeso

Princíp detskej hry, pri ktorej sa hľadajú páry. Jeden druh kartičiek (červené) obsahuje istý druh informácie, napr. termíny, osobnosti. Druhý druh kartičiek (modré) skrývajú definície, diela, konkrétne texty. Kartičky sa rozdajú tak, aby nebolo vidno ich obsah. Začína žiak s modrou kartičkou, ktorá obsahuje text, prečíta ho viackrát za sebou, aby si ho trieda uvedomila. On sám predpokladá, ktorý pojem sa hľadá. Vyzýva vlastníkov červených kartičiek, aby sa prihlásil ten, ktorý má zodpovedajúci termín. Úlohou tohto študenta je, aby svoj termín tiež zadefinoval (na základe predtým počutého).

 

Round robin (metóda dookola)

Kolovaním jedného papiera a pera v skupine žiakov dáme možnosť všetkým napísať svoj nápad k téme. Žiaci vidia, čo bolo napísané pred nimi, a tak môžu komentovať a dopĺňať myšlienky svojich spolužiakov. Na kontrolu jednotlivých príspevkov môže každý žiak písať perom inej farby.

 

Sokratovský dialóg

Táto metóda je vhodná pre starších žiakov. Sokratovský rozhovor je druh rozhovoru, pri ktorom učiteľ vedie žiakov k tomu, aby premýšľali nad správnosťou alebo nesprávnosťou nejakého výroku, aby sa učili argumentovať, presviedčať ale aj ustupovať. Žiaci sa učia diskutovať, polemizovať, ale aj navzájom sa počúvať. Sokratova metóda učenia je známa aj ako „Delfská metóda“. Touto metódou mohol Sokrates pomôcť nájsť odpoveď počas debaty. Sokrates sa najprv pýtal a potom sa doslova hádal s partnerom, až pokým ten nezavrhol starú odpoveď a spolu nesformulovali novú odpoveď na otázku. Najlepšou časťou tejto stratégie je to, že sa Sokrates zriekne všetkých vedomostí, ktoré mal o konkrétnom subjekte. Toto dáva človeku šancu skutočne porozmýšľať o odpovedi. Sokratova irónia núti skúmať vždy a znova, pobáda na ceste za hľadaním pravdy, kde je dôležité, aby kontrast vynikol a spravil protivníka nevedomým. Sokrates sa ponižuje a sám sa prezentuje ako nevedomý. V túžbe po poznaní sa neobracia do seba, ale komparuje svoje  myšlienky s inými. Irónia sa stáva motívom, zušľachťuje a  trestá. Sokratova irónia podnecuje ku kritickému  tvorivému mysleniu.Núti hľadať chyby v samom sebe.Pre Sokrata sa stáva irónia dôležitým nástrojom, nepožíva ju na zosmiešnenie a  potupenie, ale ako motivačnú a hnaciu silu za pravdou. Môžete použiť napríklad tieto otázky.

 

Vyjasňujúce otázky: Čo máte na mysli pod X? Čo považujete za podstatu svojho tvrdenia? Ako X súvisí s Y? Môžete mi to bližšie vysvetliť?

Otázky na pôvod problému: Čo vás viedlo k tejto otázke? Dokážete problém rozdeliť na časti? Povedie riešenie k ďalším problémom?

Otázky overujúce predpoklady: O čom vieme, že určite platí? Ako si platnosť predpokladu overíme? Platí predpoklad za každých okolností?

Otázky vzťahujúce sa na kvalitu uvažovania a vyhodnocovania podkladov: Viete uviesť príklad? Máme dosť dôvodov si to myslieť? Ktoré údaje a zistenia hovoria v náš prospech/neprospech? Ako si vieme jednoduchým spôsobom overiť správnosť našich záverov?

Otázky overujúce dôvody pochybností: Odkiaľ sa vzalo toto tvrdenie? Aký celkový vplyv môžu mať zistené, ale neoverené tvrdenia?

Otázky na overovanie dôsledkov záverov: Čo vyplýva z našich záverov? Ak to platí, čo iné ešte bude platiť? Aký bude výsledný efekt? Existuje iná alternatíva?

Otázky na názory a perspektívy: Čo tak sa na to pozrieť z inej strany? Aké protiargumenty môžu mať oponenti? Ako sformulovať protinázor?

 


ZDROJE:
TOMENGOVÁ, A.: Aktívne učenie sa žiakov – stratégie a metódy
BERGER,E, - FUCHS.H.: Učíme děti učit se
BRESTENSKÁ, B.:  Inovácie a trendy v prírodovednom vzdelávaní
FISHER, R. : Učíme děti myslet a učit se
GRECMANOVÁ, H. : Podporujeme aktívní myšlení a samostatné učení žáků
Projekt Orava v praxi - publikácia
Články na portáli Eduworld.sk nie sú zamknuté, pretože si uvedomujeme dôležitosť šírenia hodnotných informácií o vzdelávaní a výchove. Dokážeme ich ale tvoriť len vďaka dobrým ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. Budeme si nesmierne vážiť, ak sa k nim pridáte aj vy.
×
Píšeme len vďaka podpore dobrých ľudí. Chcem podporiť

Čítajte viac o téme: Efektívne učenie, Kreativita
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
Diskusia

Si učiteľ? Prihlás sa do nášho newslettru a získaj novinky a inšpirácie z oblasti vzdelávania.