M. Klimovič vo svojej knihe Tvorivé písanie pre primárne školy o tvorivom písaní píše: „Tvorivé písanie predstavuje súbor aktivít, ktoré motivujú k hre a originálnej manipulácii s jazykovým materiálom, podnecujú využívať jazyk tvorivo. Mení rolu čitateľa na spolutvorcu textu. Tvorivé písanie ako metóda tvorivého vyučovania nabáda žiaka odhaľovať vlastnú tvorivosť tým, že vyžaduje zapojiť do aktivity celú osobnosť, jej skúsenosti, emócie, inteligenciu predstavivosť i obrazotvornosť. Zahŕňa v sebe celú škálu stratégií, techník, postupov a metód, ktoré usmerňovaním a stimulovaním pisateľskej skúsenosti privádzajú pisateľa k sebareflexii a tvorivej sebaexpresii.“
Tvorivé písanie má vo vyučovaní niekoľko funkcií:
- integruje jazyk a literatúru,
- pomáha pri získavaní istoty a sebadôvery,
- eliminuje obavy z písania,
- odhaľuje nevšedné vo všednom,
- pestuje obrazotvornosť,
- kultivuje čitateľa,
- učí myslieť,
- učí počúvať samých seba, svoje zmysly,
- je prostriedkom seboznávania, sebavyjadrenia a sebarozvoja,
- odstraňuje bariéry,
- je dielňou a herňou. ( Zdroj: V. Eliášová)
Existuje veľké množstvo rôznych metód a techník tvorivého písania. Napríklad voľné písanie, o ktorom som už písala. Dnes sa pozrieme na ďalšie aktivity, ktoré môžete so žiakmi využívať buď na celej vyučovacej hodine, alebo ich môžete využiť na pár minút v niektorej časti hodiny.
SAMOHLÁSKOVANIE
Takto nazývame proces vytvárania viet alebo textov, pri ktorom žiaci môžu použiť výhradne tú istú samohlásku. Veta musí pozostávať minimálne zo šiestich slov a musí dávať zmysel.
Napríklad:
Vlci i psi mrzli, pĺzli i slzili.
HAIKU
Haiku je trojveršová nerýmovaná báseň, ktorá má korene v Japonsku a v tradičnej podobe sa používala na vyjadrenie pozorovania a pocitov o prírode a ročných obdobiach.
Metodický postup:
1. Vysvetlíme žiakom pravidlá a uvedieme niekoľko príkladov.
2. Vypracujeme prvé haiku spoločne.
3. Vypracujú haiku jednotlivci.
4. Prezentujeme haiku pred skupinou alebo triedou.
Štruktúra haiku :
1. verš – 5 slabík – – – – –
2. verš – 7 slabík – – – – – – –
3. verš – 5 slabík – – – – –
Použitie:
Štruktúra poskytuje žiakovi oporu, bezpečný priestor na vyjadrenie mnohých pocitov, zároveň vyžaduje dodržanie počtu slabík. Písanie haiku môžeme so žiakmi mladšieho školského veku realizovať len vtedy, keď majú zvládnuté poznatky o slabikách. Ďalším predpokladom úspešného tvorenia haiku je poznanie slovného prízvuku v slovenčine, pretože tradičné haiku okrem stanoveného počtu slov vo veršoch určuje aj rozloženie slabík v jednotlivých veršoch. Haiku by sa nemalo rýmovať, nemá názov a nepoužíva prirovnania ani iné poetické nástroje, ktoré sú bežné v iných formách.
UKÁŽKY Z KNIHY D. STEEFANOVA: Mesačné haiku a iné básne
Boľavo svieti
jemná slnečná voda
v riečnom rukáve.
***
Celkom sám z hory
privádzam na retiazke
jednu myšlienku.
***
Jedna myšlienka
vedie ma na retiazke
samého z hory.
***
Studený mesiac.
Tiene vrhajú tiene
na snežnú zem.
***
Letíme dvaja,
s tebou, sestrička-tráva,
korienky spolu.
***
V iskriacom ráne
modravý tieň záveja
siaha na dvere.
JEDNOSLABIČNÉ SLOVÁ
Cieľom tohto cvičenia je napísať vetu alebo súvislý text, ktorý bude pozostávať výhradne z jednoslabičných slov tak, aby dávali zmysel.
Napríklad:
Ber len to, čo ti zem dá!
ABECEDA
Žiaci si napíšu pod seba písmená z abecedy a pokúsia sa napísať báseň tak, aby každý verš začínal ďalším písmenkom
z abecedy.
Napríklad:
Alej
Budúcich
Cieľov
Dosiahne
Ďalší príklad:
Žiaci si napíšu pod seba všetky písmená abecedy a každé písmenko sa pokúsia obrazne opísať.
Napríklad:
C – je citrón prerezaný na
polovicu plný vitamínu C.
(D.Hevier)
Ch – C si chcelo sadnúť na
stoličku a vzniklo ch.
(D.Hevier)
X – je skladacia stolička
abecedy.
(Ramón Gómez de la Serna)
ANAGRAM
Anagram je preskupenie písmen v slove tak, aby vznikli nové zmysluplné slová.
Napríklad:
Žiaci si napíšu svoje meno a priezvisko. Poprehadzujú písmenká. Z týchto písmen vytvoria nové slová tak, aby ani jedno písmeno nezvýšilo.
PETER JAROŠ
PEROJAŠTER (vytvoril Ľ.Feldek)
BOHUMIL HRABAL
HM, BRALI HOLUBA
AKROSTICH
Akrostich (gr. akros = krajný; stichos = verš) je báseň, v ktorej začiatočné písmená (slabiky) veršov (strof) čítané zhora nadol vytvárajú slovo, skupinu slov alebo vetu. Najznámejšou a najpoužívanejšou podobou akrostichu je tzv. pravý akrostich, v ktorom zhora nadol čítame meno (môže ísť o krstné meno, priezvisko). Žiaci môžu písať k menu pocity, charakter pomocou prídavných mien, vytvoriť príbeh na rozprávkovú postavu.
Metodický postup:
1. Vysvetlíme žiakom pravidlá a uvedieme niekoľko príkladov.
2. Vypracujeme prvý akrostich spoločne, napr. meno žiaka a dopĺňame prídavné mená – jeho vlastnosti.
3. Žiaci pracujú samostatne.
4. Prezentujeme akrostich pred celou triedou.
Napríklad:
Š ikovný
T vorivý
Ú spešný
R omantický
…………………………………………….
DOPĹŇAJTE SLOVÁ DO BÁSNE
V tomto cvičení si žiaci jednak opakujú gramatické kategórie podstatných mien a zároveň sa snažia i o to, aby vyberali také slová, ktoré sa s ostatnými rýmujú. Toto cvičenie využívam v rámci motivácie pred čítaním básne. Pri čítaní básne z učebnice žiaci porovnávajú svoje doplnené slová so slovami v básni.
Miroslav Válek
Jesenná láska
Láska je strašne bohatá, láska tá všetko sľúbi,
No ten, čo ľúbil, sklamal sa a ten, čo sklamal, ľúbi.
Prach dlhých, smutných letných …………(mužský rod,akuzatív,plurál,stroj) na staré lístie padá,
poznala príliš neskoro, ako ho mala rada.
Tak každoročne v jeseni ……………..(stredný rod,nominatív,plurál,mesto)
sa tratia z ………….. (ženský rod, genitív,singulár,ulica)
a človek koník túlavý, od srdca k srdcu kluše
a pre každé chce zomierať , žiť nechce pre nijaké,
chcel by mať jedno pre seba, je mu jedno aké.
Možno že iba…………………….(mužský rod,akuzatív,dub,singulár) a možno tôňu iba.
( úloha je spracovaná podľa aktivity Marcely Šimkovej, ktorá je uvedená v príručke tvorivého písania Na stope slovám, str.18.-19).
DOPĹŇAJTE SLOVÁ PODĽA STANOVENÝCH KRITÉRIÍ
V tomto cvičení si žiak opakuje slovné druhy a gramatické kategórie a zároveň nenásilnou formou tvorí umelecké prostriedky – metafory, epitetá, prirovnania a podobne).
Vidím……………………………………………………………… ( dve podstatné mená v ľubovoľnom páde)
Cítim………………………………………………………………. (podst.meno v nominatíve a podst.meno v genitíve)
Počujem…………………………………………………………. ( prídavné meno a podstatné meno)
Dotýkam sa……………………………………………………… ( otázka)
Chápem…………………………………………………………… (otázka)
Skúšam………………………………………………………. (podstatné mená v ľubovoľnom páde alebo neurčitok a podstatné meno)
Cítim………………………………………………………………. ( spojenie spojené spojkou ako)
ZMENA PERSPEKTÍVY
V tejto technike ide o zmenu hľadiska, pohľadu rozprávača, prípadne lyrického subjektu. Pisateľ sa vyjadruje za predmet, ktorý mu bol určený, resp. ktorý si vybral. Cieľom tvorenia textov so zmenenou perspektívou je stimulovať pisateľovu flexibilitu myslenia.
Metodický postup:
1. Výber predmetu, témy spoločne pre všetkých žiakov.
2. Pracuje každý sám.
3. Čítanie prác - prehovorov predmetov.
ZHLUKOVANIE
Zhlukovanie je účinná a zároveň aj jednoduchá vyučovacia metóda, pri ktorej sa spája myslenie s písomným vyjadrovaním. Pri tejto metóde si žiaci k určitej téme, ku ktorej sa chcú vyjadriť, uvedomujú, čo o nej vedia, usporadúvajú si svoje myšlienky a zamýšľajú sa nad ňou. Zhlukovanie je učebná stratégia, pri ktorej sú žiaci povzbudzovaní k voľnému a otvorenému mysleniu k stanovenej téme.
Zhlukovanie je aj sieťovanie alebo mapovanie, ktoré podnecuje žiakov k tomu, aby aktívne premýšľali, rozpracovávali a ďalej rozvíjali svoje poznatky a nápady. Počas vyučovacej hodiny sa môže využívať vo fáze motivácie a reflexie. Dá sa tak isto využiť pri zhrnutí prebratého učiva aj na aktiváciu poznatkov alebo ako prostriedok rozširovania slovnej zásoby.
Postup pri zhlukovaní:
1. Do stredu papiera alebo tabule napíšeme kľúčové slovo, ktoré zakrúžkujeme.
2. Okolo kľúčového slova zapisujeme všetky asociácie, ktoré žiakom napadnú. Všetky napísané slová zakrúžkujeme.
3. Vymedzíme si určitý čas na zapisovanie asociácií.
4. Slová, ktoré spolu súvisia, pospájame čiarami.
5. Vytvorí sa prehľadný obrazec, kde jasne vidíme súvislosti medzi slovami.
Je dôležité, aby sa žiaci pri tejto činnosti uvoľnili. Tiež je dobré vyhnúť sa hodnoteniu alebo selekcii a nechať žiakov zaznamenávať všetko, čo im napadne. Vysvetlíme im, že sa nehodnotí pravopis, pretože sa pritom zachytáva na papier len ich myslenie.
Tak isto učiteľ pomáha žiakom uvedomiť si, čo o danej téme vedia, usporiadať si myšlienky a získať väčšiu uvoľnenosť pri vyjadrovaní a zapisovaní vlastných myšlienok. Metóda zhlukovanie taktiež rozvíja schopnosť žiakov zaznamenávať svoje myšlienky stručne a heslovite. Žiaci sú aktívni, rozvíja sa ich vizuálna pamäť a logické myslenie. Pri uskutočňovaní tejto metódy pracujú individuálne, vo dvojiciach, v skupinách alebo v kolektíve.
CINQUAIN (päťlístok, päťriadková báseň)
Metóda, pomocou ktorej môžeme dosiahnuť syntézu vedomostí. Pomenovanie pochádza z francúzštiny a je odvodené od slova cinq-päť. Ide vlastne o päťveršovú báseň, ktorá zhŕňa myšlienky a informácie v podobe stručných výrazov, ktoré opisujú jednu tému.
Pravidlá:
1.verš: jednoslovné pomenovanie témy -podstatné meno.
2.verš: dvojslovný opis témy-dve prídavné mená.
3.verš: trojslovné vyjadrenie činnosti-tri slovesá.
4.verš: štvorslovné vyjadrenie pocitu, emocionálneho vzťahu k téme.
5.verš: jednoslovné synonymum témy.
Napríklad:
SLÁDKOVIČ
najsladší, snívajúci
miloval, písal, trpel
láska je zdrojom energie
romantik
ROBINSON(Robinson Crusoe)
smelý,vynaliezavý
vymýšľal,pracoval,nevzdával sa
človeka nemožno poraziť
stroskotanec
ALITERÁCIA
Pri aliterácii je cieľom vytvoriť text, v ktorom zámerne nakopíme určité hlásky. Aliterácia patrí do skupiny básnických prostriedkov ako je rým, zvukomaľba, asonancia či paronomázia. Pre pisateľov v mladšom školskom veku je vhodné najprv začať hľadať slová a až potom tvoriť vety.
1. Hľadanie slov, v ktorých sa viackrát vyskytuje rovnaká hláska: egreše, ananás, ocot.
2. Tvorenie viet, v ktorých každé slovo sa začína rovnakou hláskou: Katka kúpila kvety. Marienka maľovala motýľa.
3. Tvorenie viet, v ktorých každé slovo obsahuje tú istú hlásku: Obor Oto bol po rokoch otrokom.
4. Vytvorenie súvislého textu, kde pisateľ použije iba slová začínajúce na rovnakú hlásku.
MOJICH SEDEM TVÁRÍ
Cieľom techniky je napísať 6 obľúbených aktivít, záujmov tak, aby vyhovovali štruktúre v jednotlivých veršov.
V pondelok som ...
V utorok som ...
V stredu som ...
Vo štvrtok som ...
V piatok som ...
V sobotu som ...
A v nedeľu ...
BÁSEŇ PIATICH ZMYSLOV
V tejto technike zapájame do procesu tvorby textu zmyslové vnímanie, zámerne predkladáme žiakom istú štruktúru. Prvé slová vo veršoch vyvolávajú reakciu žiakov na doplnenie začatého verša pomocou konkretizácie svojho zmyslového vnemu.
1. riadok: Vyzerám ako ...
2. riadok: Zniem ako ...
3. riadok: Voniam ako ...
4. riadok: Chutím ako ...
5. riadok: A keď sa ma dotkneš ...
JEKYLL- HYDE
Žiaci najprv napíšu vnútornú charakteristiku hlavnej postavy. Ich ďalšou úlohou bude urobiť charakteristiku tak, že v nej opíšu, ako by sa ináč mohla postava zachovať v určitých situáciách. Môžu využiť aj kontrast, teda postave prisúdia úplne odlišné charakterové vlastnosti.
OZVUČENIE FILMU
Žiakom pustíme krátku ukážku z neznámeho filmu bez zvuku. Úlohou žiakov je vymyslieť dialógy postáv.
SOM KAMERA
Žiak sa díva na jedno miesto desať minút. Podrobne opisuje, čo sa deje na tom istom mieste po dobu desiatich minút.
PRÍBEH INÉHO
Žiaci pracujú vo dvojiciach. Navzájom si vyrozprávajú príbehy, ktoré zažili. Potom si vymenia úlohy a susedov príbeh napíšu ako svoj.
KRÁTKE AKTIVITY NA ROZOHRIATIE
Fotografie
Žiakov rozdelíme do skupín. Každá skupina dostane inú fotografiu, podľa ktorej vymyslí nejaký príbeh, ktorý sa mohol stať.
Tvorivé zhmotnenie pocitov
Čo by cítila kniha, vareška, skriňa, stará kabelka keby sme ju odhodili?
Rozohriatie sluchu
Veľmi nahlas pustíme dynamickú hudbu a zrazu ju zastavíme. Úlohou žiakov je opísať pocity, ktoré majú.
Rozohriatie mysle 1
Empaticky precítiť a opísať pocity čistého papiera, ktorý vidí nad sebou dlho uvažujúceho spisovateľa.
Rozohriatie mysle 2
Z pripraveného košíka frazeologizmov napísaných na kúskoch papiera si žiaci vo dvojiciach vylosujú jeden frazeologizmus a pantomimicky stvárnia ustálené spojenie
Uviedla som niekoľko jednoduchých a známych techník tvorivého písania, ktoré učitelia využívajú vo svojej práci so žiakmi. Samozrejme, existuje ešte množstvo ďalších, ktoré sú však väčšinou zložitejšie a tiež časovo náročnejšie.
Zdroje a odporúčaná literatúra: M. KLIMOVIČ: Tvorivé písanie v primárnej škole V. ELIÁŠOVÁ: Na stope slovám V. ELIAŠOVÁ: Tvorivé písanie a možnosti jeho využitia v edukačnom procese Z. FIŠER: Tvurčí psaní
