Články: Pre študentov
O projekte

 

Opakovanie pomocou myšlienkových máp

Jaroslava Koníčková
Autor článku

  

Každý žiak je v škole iný. Niekto sa učí rád a veľa, nerobí mu problém si čokoľvek zapamätať. Niektorí žiaci však učenie považujú za nie príliš zaujímavé a potrebné, berú ho skôr ako nutné zlo. Učiteľ však musí zaujať prvých aj druhých. V druhom prípade je to niekedy veľmi zložité, ale naučiť ich to jednoducho musí. Hlavne na takých predmetoch ako je slovenský jazyk či matematika, kde Testovanie 9 jednoducho nepustí. Žiak to musí vedieť. Aspoň by teda mal. A učiteľ by sa mal o to snažiť. A tak vymýšľa aktivity, spôsoby, metódy, pomocou ktorých to urobiť. Informácie žiakom často predkladáme pomocou písaného alebo nadiktovaného textu. Koľkokrát si však deti čítajú svoje poznámky, toľkokrát sa ich mozog snaží pretransformovať do podoby, ktorú je schopný chápať a vďaka tomu si zapamätať. Neraz však zlyhá a deti sa stratia v množstve informácií. Ich mozog nevytvorí spojenia kľúčových pojmov a vzťahov medzi nimi. Náš mozog totiž nepracuje lineárne. Ak si predstavíte ako vyzerajú neuróny, tak podobným spôsobom, hoci oveľa zložitejším, prijíma náš mozog informácie. Informáciu, ktorú mozog získa z rôznych podnetov, spája do kombinácií a asociácií. Často sa žiakom situácie spájajú s vôňou alebo hudbou, či dokonca s farbami. Ide o asociácie, ktoré mozog vytvára a človek si to ani neuvedomujeme. Potom prídeme do školy, sadneme si a začneme písať poznámky, a to klasicky riadok za riadkom, sem tam niečo podčiarkneme alebo napíšeme farebným perom. Následne sa doma učíme, čítame poznámky dookola až sa nám učivo vryje do pamäti. Ale zapamätáme si naozaj všetko?

 

Ako môžeme  žiakom pomôcť?

Tvorba myšlienkových máp, môže byť jednoduchým riešením práve pre deti, ktorým sa ťažko pracuje s písaným textom a majú problémy so zapamätávaním. Ak si dieťa nie je schopné utvrdiť v hlave kľúčové pojmy a vzťahy medzi nimi, nemôže na ne ani nabaľovať žiadne ďalšie informácie. Mapy môžu byť tiež pre deti užitočné pri vytváraní jasných, logických a presvedčivých argumentácií.

Pojmové mapy sú diagramy, ktoré vyjadrujú podstatné vzťahy medzi pojmami vo forme tvrdení. Tvrdenia sú v nich reprezentované stručne charakterizovanými spojeniami pojmov, ktoré popisujú informáciu o vzťahoch a popisujú prepojenosť pojmov. Pojmová mapa znázorňuje štruktúru, hierarchiu a vzájomné vzťahy medzi pojmami. Je to nástroj, ktorý zvyšuje efektivitu učenia a podporujú kreativitu. Sú veľmi úsporné pri vyjadrení aj veľmi zložitého obsahu, pomáhajú pri zapamätávaní, umožňujú náhľad na tú istú vec z viacerých uhlov, dovoľujú vidieť komplexné vzťahy medzi myšlienkami. Pomáhajú vidieť aj paradoxy a protiklady, čo motivuje žiakov k tomu, aby si dával nové otázky. Základom je určenie centrálnej myšlienky, od ktorej vedú hlavné a vedľajšie vetvy, medzi ktorými sa postupne vytvárajú určité vzťahy. V mape používame rôzne farby, skratky, diagramy, symboly, obrázky, rovnice a obrázky.

 

Myšlienkové mapy na slovenskom jazyku

Ja som s mojimi šiestakmi a siedmakmi myšlienkové mapy využila pri opakovaní učiva na slovenskom jazyku. Takýmto spôsobom sme si opakovali slovné druhy. Je to základné učivo, ktoré by mali ovládať všetci žiaci. Niekedy je však pre žiakov zložité zapamätať si všetky gramatické kategórie, druhy, vzory. Často sa im to všetko pletie. Práve spomínané myšlienkové mapy by im mohli vniesť do učiva určitý systém.

 

Postup:

1. Žiaci si pripravia čistý výkres, pastelky alebo fixy.

2. V strede výkresu napíšu NÁZOV UČIVA, ktoré budú ďalej spracúvať.

3. Od nadpisu vedú hrubé čiary, ktoré predstavujú hlavné podtémy (napríklad vzory, gramatické kategórie, druhy...).

4. Pomenujú ich, farebne odlíšia.

5. Ak sa podtéma člení na ďalšie možnosti, urobia ďalšie čiary a označia nové pojmy. Od každej z týchto myšlienok žiaci môžu kresliť ďalšie čiary a vetviť ich ako vetvy stromu. Tieto vetvy druhej alebo tretej úrovne predstavujú detaily.

 

Náš mozog má obrovský potenciál. No podľa viacerých štúdií využívame len jeho zanedbateľnú časť kapacity, a to okolo 5%. Čím je to spôsobené? Väčšina z nás pri vypracovávaní poznámok využíva len ľavú polovicu mozgu. Využívame najčastejšie slová, čísla, zoznamy, analýzu, logiku. Náš mozog ale myslí  a pamätá si veci a udalosti aj v obrazoch, farbách, pomocou predstavivosti, denného snenia či rytmu. A tie sú súčasťou pravej hemisféry. Myšlienkové mapy majú teda ambíciu prepojiť obe hemisféry a pomôcť tak žiakom pri učení. Sú najefektívnejšou súčasnou pomôckou na premýšľanie. Neuveriteľne vylepšujú inteligenciu, kreativitu, komunikačné zručnosti, koncentráciu a pamäť našich žiakov.

 

Zopár ukážok z našich máp: 

myšlienkové mapy- eduworld.sk


    myšlienkové mapy- eduworld.sk

 

myšlienkové mapy- eduworld.sk

 

myšlienkové mapy- eduworld.sk

 

Odporúčaná literatúra: Tony Buzan: Myšlienkové mapy // Foto: Shutterstock / J.Koníčková

 

Články na portáli Eduworld.sk nie sú zamknuté, pretože si uvedomujeme dôležitosť šírenia hodnotných informácií o vzdelávaní a výchove. Dokážeme ich ale tvoriť len vďaka dobrým ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. Budeme si nesmierne vážiť, ak sa k nim pridáte aj vy.
×
Píšeme len vďaka podpore dobrých ľudí. Chcem podporiť

Čítajte viac o téme: Pamäť, Efektívne učenie, Myšlienkové mapy
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
Diskusia

Si učiteľ? Prihlás sa do nášho newslettru a získaj novinky a inšpirácie z oblasti vzdelávania.