Články: Pre študentov
O projekte

 

Neváhajte sa častejšie ponoriť do ticha. Už aj veda doká­zala jeho lie­čivé účinky na ľud­ský organizmus

Jaroslava Koníčková
Autor článku
Foto: Shutterstock
Ticho má liečivé účinky na ľudský organizmus a potvrdili to už aj vedci. / Foto: Shutterstock

Jeden chlapec raz dostal od starého otca vzácny darček – zlaté hodinky. Veľmi si ich vážil a nosil ich všade so sebou. Raz sa však hral v otcovej stolárskej dielni a hodinky mu z vrecka  vypadli do pilín. Dlhé hodiny sa prehrabával v pilinách, ale vôbec ich nemohol nájsť.  Keď už nevládal ďalej hľadať, smutne si sadol na stoličku a nerobil vôbec nič. Bezcieľne hľadel pred seba. Okolo seba vnímal len nekonečné ticho. A práve vtedy začul tikot hodín.

Koľko razy sa aj nám stáva, že sa ocitneme v podobnej situácii ako spomínaný chlapec? Bezcieľne blúdime v spleti neriešiteľných situácií, nevieme nájsť východisko či správnu cestu. Často si myslíme, že vďaka  hluku, farebnosti a vôňam vonkajšieho sveta nájdeme východisko z ťaživej situácie. Vonkajšie stimuly, ktoré sú stále nástojčivejšie a hlasnejšie, nás často oberajú o pokoj a reálne uvažovanie. Ako keby sme si nechceli uvedomiť, že práve ticho je fenomén, ktorý nám môže v živote veľmi pomôcť. A o tom, že môže, hovoria už aj vedci.

Para­do­xom je, že výskum, ktorý potvr­dil lie­čivé účinky ticha, pôvodne skú­mal niečo úplne iné. Vedúci výskumuLuciano Ber­nardi, hovorí: „Nepre­mýš­ľali sme nad tým, aké účinky má ticho na ľud­ský orga­niz­mus a ani to nebolo pred­me­tom nášho výskumu.“ Jeho pred­me­tom bola totiž reak­cia ľudí na šesť piesní rôz­nych žán­rov, ktoré im boli pus­tené. Počas počú­va­nia hudby sa výskum­níci zame­rali na pozo­ro­va­nie ich fyzi­olo­gic­kých reak­cií. Tie sa, pri­ro­dzene, menili v súvis­losti so zme­nou žánru. Prek­va­pu­júce však bolo zis­te­nie, že ľudia sa cítili naj­po­koj­nej­šie a naju­voľ­ne­nej­šie počas dvoch minút tichej pauzy medzi jed­not­li­vými hudob­nými ukáž­kami.

Podľa Imke Kirste, uzná­va­nej doktorky biológie, ktorá sa dlho­dobo zaoberá priaz­ni­vými účin­kami ticha, už dve hodiny ticha denne vedú k vývoju buniek v hipo­kampe — teda v oblasti mozgu zod­po­ved­nej za tvorbu pamäti a emó­cií. V tomto prí­pade sa novo­vznik­nuté bunky stá­vajú fun­gu­jú­cimi neurónmi, ktoré plne slú­žia k pre­nosu ner­vo­vých impul­zov. Zjed­no­du­šene pove­dané, už dve hodiny ticha denne  pomôžu k lep­šiemu sústre­de­niu a k jed­no­duch­šiemu utrie­de­niu si vlast­ných myš­lie­nok.

Ďal­ším zás­tan­com ticha je aj vedec Joseph Moran. Ten tvrdí, že ticho dokonca pomôže k lep­šej seba­ref­le­xii. Je to spô­so­bené tým, že ticho akti­vuje tie oblasti mozgu, ktoré sú za ňu zod­po­vedné. Kon­krétne oblasť pre­fron­tál­nej kôry. Tá má okrem iného na sta­rosti naprí­klad aj abs­traktné a ana­ly­tické mys­le­nie, či samotnú regu­lá­ciu mys­le­nia.

Zau­jí­ma­vou osob­nos­ťou, ktorá sa zaoberá tichom je aj Noora Vik­man. Noora je etno­mu­zi­ko­lo­gič­kou. Štu­duje hudbu v jej kul­túr­nom kon­texte a záro­veň je aj uzná­va­nou porad­ky­ňou pre pop­red­ných fín­skych obchod­ní­kov. Radí im, ako využiť chvíle ticha vo svoj pros­pech. Noora hovorí: „Ak chcete spoz­nať sami seba, musíte byť sami so sebou a musíte byť schopní sami so sebou aj hovo­riť.“

Články na portáli Eduworld.sk nie sú zamknuté, pretože si uvedomujeme dôležitosť šírenia hodnotných informácií o vzdelávaní a výchove. Dokážeme ich ale tvoriť len vďaka dobrým ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. Budeme si nesmierne vážiť, ak sa k nim pridáte aj vy.
×
Píšeme len vďaka podpore dobrých ľudí. Chcem podporiť

Čítajte viac o téme: Mozog
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
Diskusia

Páčil sa ti tento článok? Zaregistruj sa a žiadny najčítanejší článok ti neunikne.