Jeden chlapec raz dostal od starého otca vzácny darček – zlaté hodinky. Veľmi si ich vážil a nosil ich všade so sebou. Raz sa však hral v otcovej stolárskej dielni a hodinky mu z vrecka vypadli do pilín. Dlhé hodiny sa prehrabával v pilinách, ale vôbec ich nemohol nájsť. Keď už nevládal ďalej hľadať, smutne si sadol na stoličku a nerobil vôbec nič. Bezcieľne hľadel pred seba. Okolo seba vnímal len nekonečné ticho. A práve vtedy začul tikot hodín.
Koľko razy sa aj nám stáva, že sa ocitneme v podobnej situácii ako spomínaný chlapec? Bezcieľne blúdime v spleti neriešiteľných situácií, nevieme nájsť východisko či správnu cestu. Často si myslíme, že vďaka hluku, farebnosti a vôňam vonkajšieho sveta nájdeme východisko z ťaživej situácie. Vonkajšie stimuly, ktoré sú stále nástojčivejšie a hlasnejšie, nás často oberajú o pokoj a reálne uvažovanie. Ako keby sme si nechceli uvedomiť, že práve ticho je fenomén, ktorý nám môže v živote veľmi pomôcť. A o tom, že môže, hovoria už aj vedci.
Paradoxom je, že výskum, ktorý potvrdil liečivé účinky ticha, pôvodne skúmal niečo úplne iné. Vedúci výskumu, Luciano Bernardi, hovorí: „Nepremýšľali sme nad tým, aké účinky má ticho na ľudský organizmus a ani to nebolo predmetom nášho výskumu.“ Jeho predmetom bola totiž reakcia ľudí na šesť piesní rôznych žánrov, ktoré im boli pustené. Počas počúvania hudby sa výskumníci zamerali na pozorovanie ich fyziologických reakcií. Tie sa, prirodzene, menili v súvislosti so zmenou žánru. Prekvapujúce však bolo zistenie, že ľudia sa cítili najpokojnejšie a najuvoľnenejšie počas dvoch minút tichej pauzy medzi jednotlivými hudobnými ukážkami.
Podľa Imke Kirste, uznávanej doktorky biológie, ktorá sa dlhodobo zaoberá priaznivými účinkami ticha, už dve hodiny ticha denne vedú k vývoju buniek v hipokampe — teda v oblasti mozgu zodpovednej za tvorbu pamäti a emócií. V tomto prípade sa novovzniknuté bunky stávajú fungujúcimi neurónmi, ktoré plne slúžia k prenosu nervových impulzov. Zjednodušene povedané, už dve hodiny ticha denne pomôžu k lepšiemu sústredeniu a k jednoduchšiemu utriedeniu si vlastných myšlienok.
Ďalším zástancom ticha je aj vedec Joseph Moran. Ten tvrdí, že ticho dokonca pomôže k lepšej sebareflexii. Je to spôsobené tým, že ticho aktivuje tie oblasti mozgu, ktoré sú za ňu zodpovedné. Konkrétne oblasť prefrontálnej kôry. Tá má okrem iného na starosti napríklad aj abstraktné a analytické myslenie, či samotnú reguláciu myslenia.
Zaujímavou osobnosťou, ktorá sa zaoberá tichom je aj Noora Vikman. Noora je etnomuzikologičkou. Študuje hudbu v jej kultúrnom kontexte a zároveň je aj uznávanou poradkyňou pre popredných fínskych obchodníkov. Radí im, ako využiť chvíle ticha vo svoj prospech. Noora hovorí: „Ak chcete spoznať sami seba, musíte byť sami so sebou a musíte byť schopní sami so sebou aj hovoriť.“
