Žijeme v uponáhľanej dobe. Rýchlej a náročnej na výsledky a výkon, ktorý od nás požadujú šéfovia, spoločenské postavenie, funkcie a trendy. Často sa stáva, že v rýchlom slede dní strácame sami seba a niekedy ani nevieme, ako sa zastaviť. Kolotoč pozostávajúci zo sústavného porovnávania sa s ostatnými a z nekončiacej sa súťaže o najbohatšieho a najlepšieho akoby sa nedal zastaviť. Často pri tomto štýle života zabúdame na to, že sme ľudské bytosti, ktoré majú dušu, emócie a túžby. Keď k tomuto všetkému prirátame ešte neustály prúd informácií, ktorý sa na nás neustále valí zo všetkých strán, tak to naozaj niekedy vyzerá dosť nepochopiteľne a náročne.
Naša duša, ktorá je dlhú dobu väznená materializmom, začne po určitom čase vyhľadávať krátkodobé uvoľnenia, o ktorých si myslíme, že nám pomáhajú. Fajčenie, alkohol, nezdravé stravovanie, dlhé a zbytočné trávenie času za počítačom, pri televízii, prehýrené noci, v tých horších prípadoch tvrdšie drogy. Toto všetko nás síce chvíľkovo uspokojuje, ale po určitej dobe zisťujeme, že sme ešte vyčerpanejší a vytúžený pokoj neprichádza. Práve naopak. K našim problémom sa navyše môže pridať zvýšená nervozita, bezcitnosť, nesústredenosť, neschopnosť tešiť sa z maličkostí.
A preto je veľmi potrebné si oddýchnuť od neustáleho prílevu informácií, lebo náš mozog nie je stroj. Naša myseľ i naše podvedomie si potrebujú oddýchnuť. I tiež naše telo. Všetko so všetkým súvisí. Aby sme sa dokázali oslobodiť od zbytočného prílivu informácií, reklám, ale aj sústavného porovnávania sa, ktoré nás už podvedome núti šliapať na schodíkoch výkonu a odoberá nám posledné zvyšky energie, musíme si uvedomiť niekoľko skutočností.
Väčšina informácií, ktoré získavame, sú zbytočné
Mnohé informácie sú nepotrebné a nadbytočné. Tak ako jeden deň zažiaria, na druhý deň si na ne nikto už ani len nespomenie. Teda nie je potrebné si nimi zaťažovať myseľ a pozornosť. Internet, televízia, noviny, sociálne siete. Všetky žijú z procesu prenosu informácií. Potrebných i nepotrebných. Aktuálnych, vymyslených i bulvárnych. Mozog neustále pracuje. Prijíma a vyhodnocuje. Pracuje a trpí. Väčšina ľudí sa stala permanentným prijímateľom informácií. Reklama neustále hľadá a oslovuje konzumentov. Prináša informácie o nových produktoch a službách. Niekedy sa človek ide z toho zblázniť. Popritom až 90% informácií sa ukáže ako zbytočných a nadbytočných. A náš mozog ich musel spracovať a vyhodnotiť. Nečudo, že čoraz častejšie cítime únavu, vyhorenie a opotrebovanie.
Jednoducho vypnime!
Viem, že je to veľmi ťažké, lebo všetci musíme kráčať s dobou, byť v obraze, byť vo všetkom prví a pohotovo reagovať, ale aj napriek tomu si myslím, že počas roka sa vyskytnú situácie, pri ktorých nemusíme myslieť na správy, reklamy, na svoju kariéru a na nové podnety. Aspoň počas sviatkov, dovoleniek, predĺžených víkendov vypnime mobil, televízor, internet, rádio. Nečítajme noviny a časopisy. Aspoň na pár dní. Sami uvidíme, aký zázrak sa stane. Zrazu ožije naše telo i duša. Začneme si všímať maličkosti v sebe i okolo seba. Bližší sa nám stanú aj naši najbližší, naša rodina a priatelia. Posilníme si vzťahy a dôveru. Možno si zapálime sviečky, zaspievame pesničky a obed uvaríme bez telenovely. A keď po troch dňoch všetko zapneme, napokon zistíme, že sme v podstate o nič neprišli. A mnohí z nás možno prídu aj na to, že podstata života nespočíva v množstve prijatých informácií, ale v úplne iných hodnotách. A možno zistíme aj jeden dôležitý fakt, že väčšina vecí, ktorá nás hnevala, pochádzala práve zvonku a nie z nášho vnútra.
Občas je dobré vypnúť médiá a zapnúť seba. Veď život sa nemusí žiť s ovládačom v ruke a prepínaním programov. Nemusíme byť predsa pri všetkom. Niekedy je lepšie vnútorne sa stíšiť a sami zistíme, že sa dobijeme energiou lepšie ako pri akomkoľvek zaujímavom filme. Keď sa zahĺbime do svojho srdca a duše, objavíme možno neobjavené a lepšie vypátrame, čo vlastne chceme. A aj bez reklamy zistíme, v čom sa ukrýva podstata nášho šťastia. Nehovorím, že televízor a internet tu nie sú pre nás. Určite sú a vďaka nim sa život posunul dopredu míľovými krokmi. Myslím si však, že nás nemusia sprevádzať životom takmer 24 hodín denne.
