Články: Pre študentov
O projekte

 

Ako výchova vplýva na agresivitu detí?

Jaroslava Koníčková
Autor článku
Foto: Bigstock
Výchovných štýlov existuje naozaj veľa, no Dr. Sarah Schoppová-Sullivanová si vo svojom výskume všímala tieto tri znaky rodičov: pokrokovosť, tradičnosť a nezúčastnenosť. / Foto: Bigstock

Existuje niekoľko štýlov výchovy. Dr. Sarah Schoppová-Sullivanová skúmala rozličné štýly rodičovstva a to, ako súvisia s agresivitou a neposlúchaním v škole.

 

Vieme, že v každej rodine sa môžeme stretnúť s rôznymi výchovnými prístupmi. Tie sa  môžu aj rôznym spôsobom miešať alebo kombinovať. Každý rodič má svoj spôsob komunikácie aj výchovy. Väčšinou ho prevezme z rodiny, v ktorej vyrastal, lebo tento spôsob denne zažíval a tento spôsob sa stal jeho programom pre výchovu vlastných detí.

 

Pokrokoví, tradiční i nezúčastnení otcovia 

Výchovných štýlov existuje naozaj veľa, no Dr. Sarah Schoppová-Sullivanová si vo svojom výskume všímala tieto tri znaky rodičov: pokrokovosť, tradičnosť a nezúčastnenosť. A rozhodla sa všímať si hlavne otcov. Očakávala, že pokrokoví otcovia hravo zvíťazia nad tradičnými a nezúčastnenými. Vychádzala z toho, že v iných výskumoch vždy mali dobré výsledky a vzbudzovali veľmi dobrý dojem. Nedali sa obmedzovať rodovými úlohami a na výchove detí sa  zúčastňovali od ich narodenia. Deti takýchto otcov mali lepšie súrodenecké vzťahy, väčšie sebavedomie a aj lepší prospech. Spočiatku výrazne prekonávali  ostatné dve skupiny otcov aj pri tomto výskume Sarah Schoppovej-Sullivanovej. V laboratóriu sa viac venovali partnerkám i deťom a spolupracovali aj v domácnosti. Hoci tradiční otcovia pôsobili zúčastnene, zvyčajne sa angažovali, až keď im to prikázala manželka. Na druhej strane pokrokoví otcovia boli samostatní sami o sebe. Prišli na to, čo by si malo dieťa obliecť do školy a zvládli napríklad aj rannú prípravu úplne samostatne. Večer sami od seba uložili deti do postele. Hrali sa s nimi častejšie, pričom im poskytovali veľkú podporu. Ak dieťa ochorelo, doma zostali bez problémov. Sarah Schoppová-Sullivanová však s prekvapením zistila, že pokrokoví otcovia dosahovali nižšiu kvalitu manželstva a fungovanie rodiny hodnotili horšie ako tradiční otcovia. Ich väčšia zaangažovanosť pravdepodobne zvyšovala konflikt v súvislosti s rodičovskými povinnosťami, čo zasa negatívne vplývalo na deti. Pokrokoví otcovia navyše neudržiavali stabilnú formu disciplíny, teda pravidlá nestanovovali a ich dodržiavanie nevynucovali tak dôsledne. Sarah Schoppová-Sullivanová prišla s hypotézou, že pokrokoví otcovia síce vedia, ako dieťa nemajú trestať (bitka, krik), ale netušia, čo majú robiť namiesto toho. Možno sa boja dieťa akokoľvek potrestať, pretože sú presvedčení, že by dieťa malo napodobňovať ich srdečné a súcitné spôsoby. Väčšinou postupujú tak, že prvý deň nedajú dieťaťu dezert, na druhý zavedú tichú domácnosť, na tretí pohrozia, že dieťa nedostane vreckové, na štvrtý deň príde na rad psychologická kritika, ktorej cieľom je navodiť pocit viny. Vedkyňa je presvedčená, že otcovia vždy skúšajú niečo z týchto praktík a často sa v nesprávnom čase podvolia.

 

Nedôslednosť a zhovievavosť otcov má svoje následky

Nedôslednosť a zhovievavosť viedla pri výskume k prekvapujúcemu výsledku. Deti pokrokových otcov sa v škole správali takmer rovnako agresívne a neposlušne ako deti odmeraných a nezúčastnených otcov.

Sarah Schoppová-Sullivanová vníma pozitívne prístup pokrokových, moderných otcov, ktorí sa aktívne a samostatne podieľajú na výchove súčasných detí. Výskum však odhalil jedno ich slabé miesto, a to je ich prílišná zhovievavosť a nedôslednosť v uplatňovaní trestov a hraníc vo výchove. Deti, ktorým rodičia nevymedzujú hranice, majú problémy so sebaovládaním. Malé dieťa nevie, čo je správne. Nemá tušenie, prečo by malo ísť napríklad do postele o ôsmej  večer a jesť zdravo. Toto všetko sa musia naučiť, a to  pevne a láskyplne. Rodičia sú zodpovední za to, k čomu deti smerujú. Čo sa stane, keď si dieťa môže robiť, čo chce? Skúša viac a viac. Niektoré takto vedené deti sú agresívne a začnú sa násilnícky presadzovať všade. To spôsobí, že neskôr majú problémy v sociálnych vzťahoch. Nepoznajú hranice a netušia, kde až môžu zájsť. Nemajú rešpekt voči svojmu okoliu. Myslia si, že ich emócie a potreby sú jediné na svete. Chýba im motivácia, disciplína a zodpovednosť. Preto okrem angažovanosti a láskavosti, sú veľmi potrebné vo výchove aj hranice.

 


ZDROJ: P.Bronson-A. Merryman: Výchovný šok- čo sme o deťoch nevedeli
Články na portáli Eduworld.sk nie sú zamknuté, pretože si uvedomujeme dôležitosť šírenia hodnotných informácií o vzdelávaní a výchove. Dokážeme ich ale tvoriť len vďaka dobrým ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. Budeme si nesmierne vážiť, ak sa k nim pridáte aj vy.
×
Píšeme len vďaka podpore dobrých ľudí. Chcem podporiť

Čítajte viac o téme: Oteckovia, Výskum, Agresivita, Hranice pri výchove
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
Diskusia

Páčil sa ti tento článok? Zaregistruj sa a žiadny najčítanejší článok ti neunikne.