Mnoho detí sa pri nástupe do škôlky stále učí kontrolovať ich správanie a je možné, že potrebujú podporiť rozvinutie tejto dôležitej zručnosti, naznačuje jedna z najpresvedčivejších štúdii o sebaovládaní v ranom detstve.
Štúdia, ktorej spoluautormi sú študenti Michiganskej štátnej univerzity, poukazuje na hlavné rozdiely v tom, ako sa sebaovládanie rozvíja u detí vo veku od 3 do 7 rokov. Zatiaľ, čo niektoré nastúpia do predškolských zariadení už schopné kontrolovať svoje správanie a pripravené učiť sa, iné deti nemajú rozvinutú takú sebakontrolu, pokiaľ sa nedostanú do škôlky alebo dokonca ani neskôr.
K zisteniam došlo vtedy, keď predškolské zariadenia v USA presunuli svoju pozornosť počas posledných desiatok rokov zo sociálnych a emocionálnych zručností, ako napríklad sebaovládanie, viac na akademické schopnosti detí. Výskumníci navrhujú, že je možno čas vrátiť istú mieru pozornosti späť k sebaovládaniu, ktoré možno považovať za znak úspechu neskôr v budúcnosti.
„Ak dokážete pomôcť deťom rozvinúť túto základnú schopnosť kontroly vlastného správania, dovolí im to získať pre seba zo vzdelávania oveľa viac. Sebaovládanie výrazne predpovedá akademický úspech,“ hovorí Ryan Bowles, docent Michiganskej štátnej univerzity z katedry ľudského rozvoja a štúdia rodín.
Spolu s čerstvou absolventkou Janelle Montroy, jeho kolegovia a Bowles analyzovali údaje z troch samostatných štúdii, v ktorých sledovali úlohy spojené s dobre známou piesňou, ktorú poznajú „hlava, palce, kolená, ramená“, kedy malé deti dostali inštrukciu urobiť vlastne opak toho, čo boli naučené. Napríklad, ak boli zvyknuté dotknúť sa hlavy, teraz sa mali dotknúť nosa. Táto schopnosť robiť opak toho, čo chcú robiť prirodzene a pritom zostať sústredení na celkovú úlohu, zahŕňa sebaovládanie.
V každej zo štúdii sa objavil jasný znak, a to že participanti všeobecne zapadali do jednej z troch trajektórií: so skorým vývinom, stredným alebo neskorším vývinom sebaovládania. V priemere boli deti s neskorším vývinom 6 až 12 mesiacov za deťmi v strednej kategórii a aspoň 18 mesiacov pozadu oproti deťom so skorým vývinom. Ukázalo sa, že celkovo jedna pätina z 1 386 participantov dokázala zo svojho sebaovládania vyťažiť už v škôlke.
„Bol som prekvapený stálosťou zistení,“ vyjadril sa Bowles, „získať tie isté výsledky niekoľko krát v jednej štúdii je pozoruhodné.“
Odrážajúc sa od predošlého výskumu, autori štúdie zistili, že rozvoj sebakontroly je prepojený s niekoľkými kľúčovými faktormi: rod (chlapci boli častejšie v skupine neskoršie rozvinutej sebakontroly), jazykové schopnosti a úroveň vzdelania matky.
„Je dobre známe, že sebaovládanie zásadne pomáha deťom vhupnúť skoro do vzdelávania od matematiky po literatúru - fakticky vo všetkom, čo sa učia v škole,“ povedal Bowles, „takže deti, u ktorých sa vyvinie neskôr, v skutočnosti zmeškajú tieto skvelé príležitosti a sú hneď pozadu.“
Táto štúdia, ktorá sa objavila online v časopise Developmental Psychology, vznikla v spolupráci s docentkou Montroyovou z University of Texas Health Center, Lori Skibbeovou z University of Michigan, Megan McClellandovou z Oregon State University a Frederickom Morrisonom z University of Michigan.
