Vedci dokázali, že ak sa otcovia okrem hier s deťmi snažia deliť s matkami aj o bežnú starostlivosť, do vzťahu dospelých to prináša negatívne napätie.
Mama nosí dieťa pod srdcom deväť mesiacov a už od prvej chvíle si s ním buduje vzťah. Otec je vtedy v roli prizerajúceho sa, neprežíva tehotenstvo partnerky tak intenzívne ako ona sama. Potom sa dieťa narodí a opäť je to väčšinou matka, ktorá hrá prvé husle. Moderní otcovia však majú chuť aj túžbu zapojiť sa do diania v novej rodine, no často priznávajú, že pokiaľ je dieťa maličké, nie je to až taká zábava. A to je kľúčové slovo. Dieťa totiž rýchlo rastie a po istom čase sa konečne dočkajú aj otcovia svojich „mini parťákov“. Potom to rozbalia naplno, z detských izieb sa ozýva krik, dupot, smiech. Otcovia deti nosia na pleciach, krku, dolu hlavou, naháňajú ich, súťažia, hrajú spolu hry.
Lenže rodinný život nie je iba o hravých chvíľach v otcovej prítomnosti. Po doskákaní, naháňaní sa a jačaní prichádza nepríjemnejšia časť rodičovstva, priestor na výchovu a plnenie povinností. To znamená napríklad umyť zuby, prezliecť, uspávať. A tu sa obvykle končí priestor otcov a začína sa ten matkin. Servis od hlavy rodiny nie je požadovaný, ani vítaný. „Nie, chcem maminku!,“ často zaznieva z detských úst.
Zdá sa, akoby dieťa ukázalo hranice deľby práce v domácnosti medzi dospelými. Rodičia sa síce môžu dohodnúť, kto bude kedy vysávať, umývať riady a okná, vynášať smeti. Lenže s príchodom dieťaťa sa otec vo veciach starostlivosti o dieťa ocitá prirodzene v roli animátora či kamaráta a na otcovstvo alebo partnerstvo akosi nezostáva veľký priestor.
Prekvapivé zistenia vedeckej obce
Vedci sa rozhodli dôkladne túto, pre mnohých dobre známu, situáciu zanalyzovať. Výsledkom boli značne prekvapivé zistenia. V niekoľkých štúdiách sa, pod vedením profesorky Sarah Schoppe-Sullivan, ukázalo, že ak sa otec venuje najmä zábave so svojimi deťmi, zlepšuje sa vzťah rodičov, čo prináša v konečnom dôsledku pozitívny výsledok pre celú rodinu. Horšie však je ich druhé zistenie. V prípade, že sa otec rozhodne aktívne sa ujať starostlivosti o deti a napríklad im pomáha umývať zuby alebo im vymieňa plienky, vzťah medzi matkou a otcom sa zhoršuje.
Do štúdie sa zapojilo 112 rodín zo strednej vrstvy, kde rodičia žili spolu v jednej domácnosti a mali štvorročné dieťa. Vedci sa otcov pýtali, ako často sa s dieťaťom hrávajú určitým spôsobom, napríklad naháňajú sa alebo hrajú na koníka tak, že dieťa sedí otcovi na pleciach. Ďalej vedci zisťovali, ako často riešia starostlivosť o dieťa, teda kúpu ho či pomáhajú ho obliekať.
V ďalšej časti výskumu mali obaja rodičia spolupracovať pri pomoci svojmu dieťaťu v dvoch situáciách. V prvej mali nakresliť obrázok svojej rodiny a postaviť domček. Druhá situácia priniesla spoločnú hru a zloženie puzzle. Tieto úlohy boli pre predškolákov dosť náročné, takže potrebovali pomoc rodičov. Pre vedcov to bola príležitosť sledovať vzájomnú interakciu medzi matkou a otcom, či sa podporujú alebo naopak, jeden znevažuje druhého. Po roku pokus s nimi opäť zopakovali.
Zistili, že keď sa otcovia viac zapájali do hry, ich vzťah s matkou bol o rok pozitívny, navzájom sa podporovali a bez problémov spolupracovali. Nemali medzi sebou zásadné rozpory a navzájom sa neponižovali. Lenže v prípade, že bol otec aktívne zapojený do starostlivosti o dieťa, rodičovský vzťah bol vystavený väčšej miere konfliktov a partenri sa nevedeli navzájom podporiť. Tento výsledok bol u párov rovnaký bez ohľadu na to, či mali zamestnanie obaja partneri alebo iba jeden.
Prečo aktivita otcov negatívne vplýva na rodičovský vzťah?
Jedným z vysvetlení môže byť, že starostlivosť zasahuje do „matkinej sféry", kedy sa matka podvedome snaží vo vzťahu k dieťaťu nastaviť si hranicu, za ktorú smie len ona a otec sa tam akoby dostáva nepozvane. Druhé vysvetlenie sa opiera o to, že otec možno ani nechce mať takúto starostlivosť o dieťa na svojich pleciach, pretože s tým nerátal a je z toho frustrovaný.
Štúdia však napríklad nebrala do úvahy obmedzenia typu existencie nejakého rodinného problému, napríklad postihnutého dieťaťa, čo prirodzene vyvoláva v rodičoch väčšiu snahu i potrebu starostlivosti a s tým súvisiacich konfliktov.
To však neznamená, že otcovia by si mali umyť ruky nad starostlivosťou o dieťa a venovať sa len zábavkám a hrám. Skôr adresuje požiadavku na mladé rodiny a spoločnosť, aby aktívnejšie reagovala na potrebu rovnosti medzi pohlaviami. Nie je to o tom, že matky vyzvú otcov, aby sa viac zapájali a pomáhali. Otcovia možno nevedia presne, čo sa od nich očakáva, pretože matka môže niečo tvrdiť, ale niečo úplné iné robiť.
Čo prinesie budúcnosť
Delenie práce v domácnosti sa zdá byť dnes bežné, najmä v porovnaní s fungovaním rodiny spred pár desaťročí, keď úlohy boli viac menej rozdelené na „ženské“ a „mužské“. Preto by sme nemali podceňovať ani praktické a emocionálne výzvy, ktoré prináša delenie starostlivosti o dieťa a pripraviť na ne oboch rodičov. Možno práve tieto výsledky upriamujú pozornosť na to, že spoločnosť sa s nimi práve pasuje. Azda o desať rokov, keď vedci tento pokus zopakujú, zistenia o negatívnom vplyve otca na vzťah s matkou kvôli starostlivosti o dieťa, sa úplne odstránia, lebo každý z nich si nájde svoje miesto a rodiny budú fungovať spokojnejšie.
V každom prípade, to, že sa otcovia aktívne zapájajú do života svojich detí má množstvo benefitov a aj uvedená štúdia preukázala, že pozitívne pôsobí na celú rodinu. Navyše, vždy platí, že každá rodina je iná a to, čo funguje v jednej, nemusí fungovať aj v druhej. To, aby sa jej členovia cítili spolu dobre, nezávisí výlučne od toho, či otec okúpe svoje dieťa alebo si namiesto toho pozrie v televízii futbal. No spoločné hry a kvalitne strávený čas v kruhu rodiny hrá za každých okolností významnú rolu.
