Články: Pre študentov
O projekte


 

Psychologička V. Büchler: Najlepšia výchova je kombinácia lásky a správne nastolených pravidiel

Jaroslava Koníčková
Autor článku
Foto: Shutterstock
Aj pri výchove by mali byť rodičia jednotní, len tak dokážu dosahovať pozitívne výsledky. / Foto: Shutterstock

Aká výchova dokáže priniesť najlepšie ovocie? Čo je pri nej efektívne a čo dieťaťu naopak ubližuje?


Psychologička Veronika Büchler hovorí, že rodičia, ktorí neustále premýšľajú nad tým, či správne vychovávajú svoje deti, sú pre deti katastrofou. Psychológovia ich nazývajú aj neurotickými rodičmi. Veľmi dôsledná, starostlivá výchova a nadmerná úzkostlivosť zo strany rodičov v dieťati zvyšujú sebecké správanie. Pri nezdravej citovej naviazanosti zase rodičia u detí zvyšujú úzkosť, pocit samoty a strach.

Existujú ale aj ďalšie extrémy vo výchove. Jeden z prístupov  je taký, pri ktorom rodičia nekompromisne vyžadujú, aby dieťa poslúchalo. Je to autoritársky (autokratický)  štýl výchovy.  Títo rodičia sa snažia v očiach verejnosti pôsobiť dokonalo, ale dopady tejto výchovy môžu byť nepríjemné. Deti z týchto rodín sa často správajú asociálne. Často kradnú, klamú, sú pomstychtivé. Vzťah medzi dieťaťom a rodičom je zlý a to má negatívny vplyv na celkové formovanie dieťaťa. Takéto dieťa nevie vytvárať dobré vzťahy s vrstovníkmi a neskôr ani s partnerom. Dochádza k tomu preto, lebo dieťa stratilo dôveru k existenciu pozitívnej autority. Veľmi prísna, nekompromisná výchova síce môže nastoliť disciplínu, no tlmí fantáziu, hravosť a detskosť. V dospelosti sa môžu takto vychovávaní ľudia správať voči druhým podriadenie a nemusia mať rozvinutý zmysel pre estetiku, vkus, umenie a predstavivosť.

Ďalším extrém predstavuje  maximálne  tolerujúca výchova. Pri takomto postoji rodičia predpokladajú, že dieťa si vie samo regulovať svoje správanie. Rodičia deti netrestajú, prijímajú všetko, čo urobia za správne. A potom existuje aj prístup, pri ktorom rodičia nemajú vôbec záujem o svoje dieťa a nechávajú ho voľne vyrastať.

 

Dôsledky benevolentnej výchovy

A aké sú dôsledky príliš benevolentnej výchovy? Problém nastáva, keď sa dieťa doma stretáva so  stopercentným prijatím. „Napríklad keď v škôlke niekoho zbije, niektorí rodičia to považujú za normálne a za ospravedlniteľné. Toto je však veľmi nebezpečné pre dieťa. Bude totiž vždy očakávať od druhých, že budú napĺňať všetky jeho potreby, budú okolo neho behať, budú všetko robiť len pre neho a podobne,“ upozorňuje Veronika Büchler. Taktiež sa naučí, že môže urobiť čokoľvek, lebo rodičia ho vždy budú pred druhými obhajovať. Deti, ktorým rodičia nevymedzili hranice, majú problémy so sebaovládaním. Malé dieťa nevie, čo je správne. Nemá tušenie, prečo by malo ísť napríklad do postele o ôsmej  večer a jesť zdravo. Toto všetko musíte deti naučiť, a to  pevne a láskyplne. Rodičia sú zodpovední za to, k čomu deti smerujú. Čo sa stane, keď si dieťa môže robiť, čo chce? Skúša viac a viac. Niektoré takto vedené deti sú aj agresívne a začnú sa násilnícky presadzovať všade. To spôsobí, že neskôr majú problémy v sociálnych vzťahoch. Nepoznajú hranice a netušia, kam až môžu zájsť. Nemajú rešpekt voči svojmu okoliu. Myslia si, že ich emócie a potreby sú jediné na svete. Chýba im motivácia, disciplína a zodpovednosť. V dospelosti títo ľudia neustále vyžadujú od partnerov darčeky, zážitky a iné vyznania lásky.

 

Nejednotná výchova deti mätie

Nejednotná výchova v dieťati vyvolá otázky, čo je vlastne dobré a čo zlé, čo môže a čo nemôže. Je zmätené. Nejednotnosť sa nemusí nutne prejaviť len medzi matkou a otcom, súperiacimi stranami môžu byť aj rodičia a starí rodičia či ktokoľvek, kto si myslí, že má právo podieľať sa na výchove. Nastáva boj o lásku a priazeň dieťaťa. Vo vyššom veku sa táto chyba môže prejaviť problémovým správaním dieťaťa.

 

Výchova bez lásky

Výchova bez lásky je tým najhorším scenárom. Pre samotné dieťa nie je nič horšie, ako keď sa stane príčinou hádok dospelých, či keď sa na naňho zabúda. Práve v takýchto prípadoch „vychováva ulica.“  Keď je vychovávateľov veľa, dieťa sa nestihne a nedokáže k nikomu citovo pripútať a po celý život trpí veľkým deficitom lásky, ktorú často hľadá na nesprávnych miestach a v nesprávnych veciach. Na jednej strane môže z takéhoto človeka vyrásť agresor, v inom prípade nekomunikatívny, do seba uzavretý človek.

 

Foto: Shutterstock

 

Najlepšia je zlatá stredná cesta

Veronika Büchler upozorňuje rodičov, že najlepšia je zlatá stredná cesta, ktorá je kombináciou lásky a správne nastolených pravidiel, ktoré je potrebné dodržiavať. Tento prístup sa vola autoritatívny. Je to niečo iné ako autoritársky prístup. Rodič má mať nároky, ale zároveň to má byť starostlivý rodič, ktorý presne vie, čo dieťa prežíva a čo potrebuje. Správny rodič má byť pre dieťa vzorom. Tento prístup je najviac zameraný na dieťa. Obidvaja rodičia musia mať rovnaké výchovné ciele, rovnaké nároky a musia navzájom spolupracovať. Otec môže byť trošičku väčšou autoritou a mama môže byť viac starostlivá a odpúšťajúca, pri ktorej si dieťa môže poplakať a vyžalovať sa. Tiež je dôležité si uvedomiť, že rodičia by o svojich výchovných postupoch nemali pred dieťaťaťom diskutovať. Tú najsprávnejšiu zlatú strednú cestu musíte nájsť sami. Zohľadnite osobnosť svojho dieťaťa, jeho schopnosti a povahu.

 

Doprajte deťom dostatok priestoru a nebojte sa im dôverovať. Dôvera hrá vo výchove tiež veľmi dôležitú úlohu a vek dieťaťa v nej nie je až  tak dôležitý. Verte dieťaťu, že keď chce v deviatich mesiacoch chodiť, že vie, prečo to robí a podporte ho. A keď sa  v troch rokoch chce naučiť jazdiť na bicykli napriek tomu, že iné deti majú ešte odrážadlá, podporte ho. Verte aj sami sebe, že budete dobrým rodičom. Nebuďte na seba prísni, keď sa odchýlite z vytýčenej cesty. Pri dodržiavaní zlatej strednej cesty vám môžu pomôcť aj nasledujúce pravidlá:

 

1. Neodopierajte dieťaťu lásku

Dieťaťu by ste mohli ublížiť, ak by ste mu odopreli svoju lásku. Veď každé dieťa má byť milované presne také, aké je. Bezvýhradne a bezpodmienečne. Ak lásku podmieňujete splnením nejakej úlohy, môžete v ňom vyvolať pocit, že si vašu lásku musí zaslúžiť. A to je nezmysel. Nebuďte k dieťaťu ľahostajní a neodmietajte jeho prejavy lásky.

 

2. Maznajte sa s ním

Väčšina deti potrebuje prejavovať lásku aj fyzicky. Maznanie je pre neho dôležité. Dáva mu pocit bezpečia a istoty, najmä v prvých mesiacoch života. Potrebuje nosiť na rukách, hladkať, štekliť, držať za ručičku… Každé dieťa je iné. Je na rodičoch, aby sa snažili nájsť správne množstvo telesného kontaktu, ktoré dieťa v danej chvíli potrebuje.

 

3. Nestriedajte neustále náladu

Keď raz niečo dovolíte a druhýkrát to zakážete na základe toho, akú máte práve náladu, spôsobujete dieťatku v hlavičke zmätok. Deti potrebujú jasné hranice, ktoré im pravidelne vštepujete a sami ich dodržiavate.

 

4. Podporujte dieťa a verte mu

Každý z vlastnej skúsenosti vieme, ako zle sa cítime, keď nám niekto nedôveruje a dáva to bez obalu najavo. Chcete, aby sa tak cítilo aj vaše dieťa? Určite nie. Dôverujte mu. Nie je dobré, keď ho nenecháte nič vyskúšať, ohmatať si predmety a keď ho nepodporujete v jeho nadšení a snahe niečo dosiahnuť. Dôverou dávate dieťatku silu a zdravú dávku sebavedomia.

 

5. Nebuďte prehnane prísni

Deti potrebujú pevnú ruku a jasný poriadok. Ale nič sa nemá preháňať. Príliš prísny prístup nevedie k výchove spokojného a šťastného človeka. Na druhej strane ani príliš benevolentný a kamarátsky prístup odborníci neodporúčajú. Najlepšia je zlatá stredná cesta.

Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
 
Diskusia

Páčil sa ti tento článok? Zaregistruj sa a žiadny najčítanejší článok ti neunikne.