Keď má dieťa sedem rokov prichádza do veku rozumnosti. Začína lepšie chápať situácie, ktoré sa dejú v živote, a tak mu môžete začať vysveľovať určité veci. Ako toto obdobie čo najlepšie využiť na rozvoj dieťaťa?
Sedem rokov! Prichádza vek rozumnosti a obdobie zvýšeného množstva otázok, ktoré začínajú zámenom prečo. Dieťa sa v tomto období pýta na súvislosti týkajúce sa života, smrti, vesmíru. Vo zvýšenej miere sa vyvíjajú rečové oblasti mozgu, dieťa sa ľahko učí a rozširuje sa aj jeho slovná zásoba. Začína dokonca rozumieť irónii a sarkazmu. Premýšľanie je už menej egocentrické, rozvíja sa logika, chápe napríklad aj to, že pri zmene tvaru sa nemení objem. Vie jednať s určitým zámerom, ale koncept čestnosti a nečestnosti je ešte stále problematický. Sedemročné dieťa túži po tom, aby všetko robilo správne. Chce byť dokonalé. Vníma kriticky všetky deti, ktoré sa nesprávajú v jeho očiach správne.
Ako toto obdobie môžete čo najefektívnejšie využiť pri výchove a vzdelávaní dieťaťa? Pozrime sa na niektoré situácie, ktorým už dieťa dokáže za určitých podmienok porozumieť.
Domáce práce
Niekedy si rodičia myslia, že deti zámerne nechcú pomáhať pri domácich prácach. No niekedy je to len kvôli tomu, akým spôsobom sú na túto skutočnosť upozorňované. Rodičia sú často presvedčení, že sú to pre deti nepríjemné činnosti, ktoré budú vykonávať len s najväčším sebazaprením a že pomôže, keď budú tieto veci dostatočne prikazovať, dohovárať im alebo dokonca sa im budú vyhrážať. Toto však deti vôbec nemotivuje. Dieťa sa musí cítiť ako samostatná bytosť. Keď ho o to požiadate, tak to pravdepodobne neurobí. Dieťa musí veľmi cítiť, že to, čo má urobiť, je veľmi užitočná vec, pretože mu to prináša pocit uspokojenia a užitočnosti. Takýto prístup mu pomáha budovať sebavedomie. Povedzte dieťaťu, že mu chcete vytvoriť pomocou danej činnosti v domácnosti skvelú príležitosť naučiť sa niečo nové. Dieťa napríklad radšej vyčistí zrkadlo v kúpelni, ako povysáva. To zrkadlo sa mu zdá atraktívnejšie. Niekedy je dobré vymyslieť nejakú hru, v rámci ktorej dieťa upratuje.
Pomočovanie
Isabelle Filliozat vo svojej knihe Pořád jen provokuje uvádza: „Iba 7 percent detí sa nikdy v posteli nepomočilo. Aj 15-20 percent deťom vo veku piatich rokov sa to stáva. Ešte aj vo veku desať rokov sa pomočuje 6 percent detí a tento problém má aj viac ako 2 percentá pätnásťročných.“ Mnohí rodičia už zistili, že tieto drobné nehody sa stávajú deťom hlavne vtedy, keď prechádzajú stresujúcim obdobím, ale dôvod pomočovania nemusí byť len psychologický. Za pomočovanie môže napríklad aj genetická predispozícia. Ak mali v detstve tento problém obidvaja rodičia, pravdepodobnosť, že problém bude mať aj dieťa, je 77 percent. Močový mechúr je kontrolovaný oblasťou v limbickom systéme, ktorý ovláda niekoľko funkcií a medzi nimi sú aj emócie. A ak táto oblasť ľahko zaostáva, kontrola nad močením nie je dokonalá.
Ak už dieťa v noci nemalo tento problém a zrazu sa začalo pomočovať, je to najčastejšie spôsobené stresom. V takomto prípade je potrebné citlivo počúvať dieťa, keď rozpráva a možno sa dozviete aj niečo o jeho emocionálnom svete. Aj takto sa mu dá pomôcť. Ak sa však situácia nemení, je potrebné vyhľadať odbornú pomoc.
Ako dieťaťu pomôcť?
- Stres zhoršuje problém, takže dieťa neobviňujte ani netrestajte, obklopujte ho láskou a pocitom bezpečia.
- Pokúste sa odhaliť zdroj stresu.
- Nič nedramatizujte, vysvetlite dieťaťu, že jeho mozog sa ešte musí v niektorých oblastiach zdokonaliť, že je to proces ľudského dozrievania.
- Stimulujte dozrievanie mozgu rôznymi hrami a aktivitami.
- Uprednostnite stravu, ktorá podporuje dozrievanie mozgu.
- A hlavne buďte trpezliví.
Stále chce jesť to isté?
Niekedy je to tak, že dieťa naozaj nechce z rozmaru nejaké jedlo. Niekedy je to aj preto, lebo určité jedlo mu spôsobuje bolesť a nemiesto toho, aby povedalo, že má bolesti, povie, že mu nechutí alebo že nie je hladné. Stáva sa vám, že pri otcovi sa naje a pri maminke mu nechutí? Maminka je osoba najbližšia a dieťa sa jej možno snaží cez nechutenstvo niečo povedať. Možno len nechutenstvom potláča svoje emócie, ktoré nedokáže dostať von zo seba. Ak dieťa dáva svoje problémy najavo len matke, jeho problém môže byť aj v niečom inom. Môže napríklad prameniť zo vzťahu k otcovi, môže mať problémy v škole alebo ho trápi úplne niečo iné. Neustále pozorujte ďalšie symptómy, ktoré sa môžu objaviť. Môžete navštíviť aj logopéda, psychológa či psychoterapeuta. Nikdy neviete, čo sa za problémom môže skrývať, môže to byť aj nejaký vnútorný konflikt dieťaťa.
Čo robiť, keď si chce dieťa obliekať nevhodné veci?
Možno aj vy doma počúvate tieto vety: „ Maminka, prečo sa nemôžem obliekať ako ostatní? To je nespravodlivé. Všetky moje kamarátky už nosia pdprsenku. Ak mi ju nekúpiš, všetci sa mi budú smiať, že som malé dievča.“ Bohužiaľ, dnes nie je nič neobvyklé, keď si rodičia musia vypočuť aj tieto vety. A módny priemysel im v ničom nepomáha, lebo dnes sa dajú bežne kúpiť podprsenky aj pre malé dievčatá, ktoré zväčšujú prsia. Lenže každý múdry rodič vie, že podporovanie predčasnej sexuality deťom v ničom nepomáha. Aj v takejto citlivej situácii pomáha len aktívne počúvanie, empatia, dôslednosť a sprevádzanie dieťaťa životom. Môžete napríklad povedať: „Chápem, že by si aj ty rada nosila to, čo nosia ostatné spolužiačky. Ale pozri sa, podprsenka slúži na to, aby podopierala prsia, ale tebe ešte nanarástli. Bola by si už rada veľká? Čo iné by ti dalo ešte pocit, že si už veľká? Možno by som ti mohla pomôcť v inej oblasti, aby si sa cítila staršie. Ale prezradím ti tajomstvo. Každý vek má svoje výhody. A aj toto obdobie je pre teba krásne. Chceš, aby sme spoločne popremýšľali nad tým, čo by si mohla povedať všetkým tým, ktorí sa ti posmievajú?“
ZDROJ: Isabelle Filliozat: Pořád jen provokuje
