Poznávanie mozgu sa v dnešnej dobe čoraz viac zdokonaľuje. A tak vedci môžu skúmať rôzne súvislosti súvisiace s mozgom. V poslednom období sa venujú aj skúmaniu vplyvu moderných výchovných metód na rozvoj detského mozgu.
Profesorka Darcia Narvaezová z katedry psychológie University Notre Dame v americkej Indiane hľadala dôvody, prečo sa u dnešných mladých ľudí vyskytuje viac osôb so psychickými poruchami, úzkosťami, ako tomu bolo pred päťdesiatimi rokmi.
V súvislosti s vývojom mozgu sa často hovorí o nepriaznivom vplyve mobilov, televízie, počítačových hier, a to hlavne vtedy, ak obsahujú násilie, vulgarizmy alebo prieveľa erotiky. Ale podľa vedcov majú zásadný vplyv na vývoj mozgu prvé roky života dieťaťa. A práve na prvé roky života sa špecializuje aj Darcia Narvaezová. Samozrejme, nikdy sa nedá s maximálnou presnosťou pripísať vinu len jednému faktoru. Svoju rolu zohrávajú viaceré faktory a ich vzájomná kombinácia.
1| Kŕmenie z fľaše bez objatia
Dojčenie je najprirodzenejší spôsob výživy bábätiek. Niektoré ženy s ním však môžu mať z rozličných dôvoov problém a nedokážu dojčiť vôbec. Iné majú zase pocit, že majú málo mlieka alebo je slabé. Možno im nemá kto poradiť, a tak začnú dieťa prikrmovať z fľaše. Pri dojčení nejde len o výživu, ale tiež o kontakt s pokožkou matky. Tento kontakt dieťa veľmi upokojuje a dodáva mu pocit bezpečia. Matke sa vďaka dojčeniu vyplavuje hormón oxytocín a vďaka nemu sa posilňuje puto medzi dieťaťom a matkou. Darcia Narvaezová odporúča, že ak nemáte inú možnosť a musíte dieťa kŕmiť z fľašky, tak je dobré dať si dieťa do náručia, a to aj vtedy, ak dokáže fľašku udržať samo.
2 | Ignorovanie detského plaču
Existuje veľké množstvo odporúčaní aj v súvislosti s plačom. Niekto tvrdí, že je dobré nechať dieťa plakať, lebo sú presvedčení, že dieťa sa dožaduje len zbytočnej pozornosti, iní odborníci túto teóriu odmietajú. Darcia Narvaezová odporúča rodičom, aby čo najskôr reagovali na plač dieťaťa. Tvrdí, že plač je pre dieťa jediný spôsob komunikácie. Dieťa plače najčastejšie preto, lebo túži po prítomnosti rodičov a tým, že ignorujú jeho plač, ho nenaučia v pokoji a šťastne zaspávať. „Malé deti potrebujú cítiť dotyky, fyzickú blízkosť a nehu. Primerané reakcie blízkych na potreby dieťatka majú pozitívny vplyv na rozvoj jeho mozgu, vrátane reakcií na stresové situácie, rozvoj empatie i konceptu svedomia,“ uvádza Darcia Narvaezová.
3 | Nedostatočný pohyb vonku
Dnes majú rodičia k dispozícii rôzne typy kočíkov, veľa hodín deti presedia v autosedačkách v aute. Tiež môžeme vidieť v kočíkoch tie deti, ktoré by mohli chodiť už aj pešo. Nedostatok pohybu, hlavne pohybu vonku a taktiež málo neorganizovanej hry dnešným deťom chýba. Deti už voľne nebehajú vonku aj preto, lebo je všade veľa áut a rodičia majú obavy z narastajúcej kriminality. Dnes už takmer vôbec deti nechodia von samy, a to ani vtedy nie, keď majú ihrisko priamo pred domom. „Neorganizované fyzické hry vonku pomáhajú deťom zvládať agresivitu a zlepšujú ich sociálne zručnosti. Veľmi prospešná je takáto zábava vonku aj v súvislosti s formovaním fyzickej kondície,“ upozorňuje Darcia Narvaezová.
4 | Starostlivosť od jedinej osoby
Moderné matky sa často cítia na materskej dovolenke vyčerpané, a to aj napriek tomu, že majú k dispozícii množstvo elektrospotrebičov a iných rodičovských pomôcok. Prečo tomu potom tak je? Naši predkovia žili v spoločenstvách a v nich vychovávali deti. K dispozícii boli babky, tety, susedia, staršie dievčatá z rodiny. Na dedinách sa hrávali malé deti spolu so staršími deťmi. Rodičia si navzájom deti často postrážili. Dieťa sa tak odmalička stretávalo s množstvom ľudí a to rôznych vekových kategórií.
Dnešná rodina je viac individualizovaná. Starí rodiča žijú často v inom meste alebo aj v inej krajine. Mnohí mladí ľudia sa museli presťahovať za prácou do veľkých miest a starí rodičia zostali žiť v dedinách. Často sú v spojení len cez internet alebo telefón. A tak sa aj matky na materskej dovolenke cítia maximálne osamelé. Aj deti sú zvyknuté byť väčšinou s matkou a často sú na ňu až veľmi naviazané. Deti potrebujú kontakty aj s ďalšími príbuznými, pretože to má pozitívny vplyv na ich IQ, EQ, empatiu a psychickú odolnosť.
5 | Nedostatok kreatívnej činnosti
„ Pravá hemisféra, ktorá zodpovedá za naše sebaovládanie, kreativitu a empatiu, sa môže rozvíjať v priebehu celého života. Rastie pri činnostiach, pri ktorých zapájame celé telo. Pomáhajú v tom hry, tanec alebo rôzne druhy umeleckých činností. Ak rodiny spolu kreatívne tvoria, môžu sa spoločne rozvíjať,“ radí psychologička Darcia Narvaezová.
