Určite dobre poznáte situácie, keď chodíte z miestnosti do miestnosti a zbierate zo zeme hračky. Občas na nejakú skočíte, v horšom prípade sa o ňu potknete. A v duchu si myslíte, že je veľká škoda, že deti, hoci po hračkách veľmi túžia, keď ich už dostanú, upratovať sa im veľmi nechce. Nuž, ono je to tak. Malé deti sa rady hrajú, ale už menej rady po sebe upratujú rozhádzané hračky. Dá sa to ale naučiť. Začínajte však po malých dávkach a trpezlivo.
Už dvojročné dieťa by sa malo učiť, že hračky sa po hraní samy neupracú. Zo začiatku je to hra, môžete súťažiť, kto skôr pozbiera všetky rozhádzané autíčka alebo plyšové hračky. Ak dieťa počuje inštrukciu poďme upratať, namiesto choď si upratať, bude pracovať ochotnejšie. Sadnite si medzi jeho rozhádzané hračky na zem a aspoň trochu mu pomôžte. Ak dieťaťu poviete, aby si upratalo hračky a všade okolo neho je veľký neporiadok, bude mať pocit, že je pred ním nezvládnuteľná úloha a nebude vedieť, s čím skôr začať. Je lepšie, ak mu poviete konkrétne, ktorú činnosť má urobiť ako prvú. Napríklad: „Najprv pozbierajme bábikine šatočky a dajme ich na poličku. " Občas mu nejaké šaty podajte do ruky, aby malo pocit, že mu pomáhate. Väčšiu časť práce však nechajte na dieťa. Keď dieťa úlohu dokončí, dajte mu ďalšie inštrukcie. Neskôr, keď sa takto spolu s vami naučí upratovať, bude to vedieť zvládnuť samostatne a bez pomoci.
Okrem náhodného upratovania, si vyčleňte určitú časť dňa a v tomto čase sa upratovaniu venujte s plným nasadením a sústreďte sa len na dieťa. Ukážte mu, prečo je upratovanie dôležité a rozprávajte sa s ním o hračkách, ktoré práva odpratávate. Napríklad o tom, čo pekného s nimi v ten deň prežilo, ako sa s nimi hralo a či sa s nimi bude hrať aj na ďalší deň. Malé deti potrebujú režim a pravidelnosť. Dávajú im pocit bezpečia a istoty. Preto je dôležité, aby aj upratovanie prebiehalo v približne rovnakom čase. Najlepšie je upratovať večer. Keď sa vaše dieťa chystá do postieľky, vysvetlite mu, že aj bábiky musia ísť do kočíka, autíčka do garáže, kocky do škatule. Dobré je mať k dispozícii rôzne nádoby na hračky. Dnes sa dajú kúpiť v rôznych farbách a v rôznych tvaroch. Pre deti predstavujú jednoduchý odkladací priestor, v ktorom nemusí byť všetko presne uložené.
Upratovať začnite v časovom predstihu, aby ste zbytočne nepredlžovali čas pred spaním. Ak by sa tak stalo, dieťa môže byť unavené a podráždené z toho, že nemôže ísť ešte spať, ale musí upratovať. Dôležité je, aby tento proces prebiehal v pokojnej atmosfére.
Aby upratovanie prebiehalo efektívne a nestresovalo ani dieťa, ani rodičov, detskú izbu zariaďte tak, aby nebola zbytočne preplnená nábytkom a hračkami. Získate tak lepší prehľad. Niektoré hračky môžeme na nejakú dobu schovať z dohľadu a po čase zase vytiahnuť. Dieťa tak bude mať z hračky takú radosť, ako by bola nová.
Postupne by sa však mala z hry stávať krátka, ale reálna povinnosť. V tomto veku vás už vie dieťa napodobňovať a behať za vami napríklad s metličkou. Nechajte ho, aby skúsilo pozametať, pochváľte ho a potom doupratujete. Dôležité je, aby ste boli pre malé deti vzory pri upratovaní, musia vás napodobňovať. Keď robíte nejakú činnosť v domácnosti, komentujte ju. Napríklad, keď prídete domov, komentujte svoje vyzliekanie, vyzúvanie, ukladanie vecí do poličiek či vešanie kabáta na vešiak. Ukážte aj vášmu dieťatku, kde si môže vešať vetrovku, vytvorte mu priestor, kde si môže odložiť veci. Nechajte ho, nech to urobí samo. Malé deti okrem zametania zvládnu napríklad odložiť štipce pri zbieraní bielizne, môžu pomáhať pri vyberaní bielizne z pračky, môžu občas odhodiť odpadky do koša, poodkladať hrnčeky zo stola a podobne. Aj keď to možno nebude vyzerať najlepšie, upravte to po ňom vtedy, keď vás nevidí. Pri týchto činnostiach je potrebná trpezlivosť, lebo deťom tieto úkony väčšinou trvajú dlhšie, ale oplatí sa počkať. Dieťa nedokáže upratovať tak, ako dospelý človek, a preto aj jeho práca nemusí byť dokonalá. Ak knihy nie sú v poličke ako vojaci, nevadí. Časom, keď vyrastie, naučí sa robiť prácu detailnejšie. Dôležité je, aby dieťa izbu upratalo a aby boli veci na svojom mieste. Neopravujte jeho prácu, drobné nedokonalosti sa pokúste prehliadnuť. Ak vám dieťa v polovici práce oznámi, že už sa mu nechce, pokúste sa ho k dokončeniu motivovať pozitívne. Priebežne dieťa pochváľte. Bude sa mu pracovať ľahšie. Povedzte mu napríklad: „No ty ale šikovný. Pozri, ako veľa si toho už upratal. Tie autíčka si krásne poukladal do police."
Snažte sa za plnenie domácich povinností vyhnúť akýmkoľvek odmenám. Odborníci radia, že to má negatívny dopad na vnímanie takýchto povinností. Vytvára to dojem, akoby sa ich táto činnosť netýkala a robia niečo navyše. Naopak od útleho veku je potreba učiť deti, že vykonávaním domácich prác si v rámci rodiny všetci vzájomne prejavujeme láskavosť. Je to prejav vzájomnej starostlivosti, pretože sa máme radi. Jedinou odmenou by mala byť slovná pochvala. Ak sa domáce práce pre deti stanú pravidelnou povinnnosťou, možete si pripraviť tabuľku, kde si budete zaznamenávať splnené povinnosti, aby na ne dieťa nezabúdalo. Ako by mala taká tabuľka vyzerať,je len na vás. Na internete určite nájdete kopec inšpirácií.
Možností, ako dieťa učiť upratovať je viac. Všetko si treba dôkladne premyslieť a prispôsobiť povahe dieťaťa. A netreba tiež zabúdať na trpezlivosť.
Tu je malá pomôcka od Marie Montessori, ktorá vám prezradí, aké domáce povinnosti a v akom veku už deti zvládnu:
Mohlo by vás zaujímať: Domáce práce majú v živote detí obrovský význam
