Victoria Prooday, kanadská psychoterapeutka, uvádza niekoľko nezdravých javov, ktoré sa za posledné roky začali vyskytovať vo výchove detí a radí rodičom, ako to zlepšiť.
Victoria Prooday, kanadská psychoterapeutka, blogerka a rečníčka, spolupracuje s deťmi, rodičmi a učiteľmi po celom svete. Počas svojej praxe zistila, že každý rok pribúdajú deti, ktoré sú sociálne alebo emocionálne nezrelé, narastá počet žiakov, ktorí majú nejakú poruchu učenia alebo majú rôzne iné diagnózy. Upozorňuje na to, že vonkajšie podnety môžu detský mozog posilniť alebo oslabiť a aj keď často máme tie najlepšie úmysly, formujeme mozog detí i nesprávnym spôsobom.
Victoria Prooday upozorňuje na nové javy, ktoré sa objavili vo svete detí za posledné roky a mali by sme si ich pri výchove uvedomovať:
1. Deti dostávajú všetko hneď a bez čakania
Schopnosť vydržať aspoň pár minút a znášať aj nepohodu, predstavuje jeden z kľúčových faktorov úspechu v budúcnosti. Rodičia chcú, aby ich dieťa bolo šťastné a robia pre to všetko možné aj nemožné. Ale ak mu splnia všetky požiadavky hneď, robia ho šťastným len na chvíľu. Neuvedomujú si, že kvôli tomu môže byť v dospelosti nešťastné. „Dnešné deti málokedy dokážu fungovať pod stresom. S týmto majú čoraz väčší problém, nezvládajú znášať čo i len najmenšiu frustráciu, čo im v budúcnosti môže priniesť veľa ťažkých chvíľ,“ upozorňuje Victoria Prooday.
2. V tomto svete vládnu deti
V súčasnosti veľa detí presne určuje rodičom, čo majú pre ne robiť, čo majú jesť, kde majú s nimi ísť, čo im majú kúpiť. Victoria Prooday si dáva otázku: „Naozaj robíme deťom dobre, keď im dávame to, čo si želajú, hoci vieme, že to pre ne nie je dobré? Bez pravidelnej stravy a kvalitného spánku prichádzajú deti do školy podráždené, nervózne a nepozorné.“ Ak chceme v živote dosiahnuť nejaké ciele, nerobíme len to, čo chceme robiť, robíme aj veci, ktoré robiť musíme. Ak chce byť dieťa v škole výborné, potom musí občas robiť aj to, čo ho nebaví.
Deti väčšinou vedia, čo chcú, ale majú veľký problém robiť veci, ktoré im pomáhajú v naplnení tohto sna. Často sa potom stáva, že cieľ sa nepribližuje, ale vzďaľuje a deti sú z toho rozčarované, sklamané a frustrované.
3. Deti milujú svoj svet zábavy, nechce sa im plniť povinnosti
Deti často žijú vo svojom umelom svete zábavy, v ktorom neexistuje ani chvíľa pre nudu. Len čo nastane ticho, rodičia rýchlo bežia, aby ich znova niečím zabavili. Žijeme akoby v dvoch oddelených svetoch. Deti majú svoj svet zábavy, rodičia zase svet práce. Deti veľmi málo pomáhajú rodičom s domácimi prácami, s umývaním riadu, upratovaním hračiek či kosením záhrady. Rodičia chcú deťom dopriať šťastné detstvo a často hovoria, že práca sa im s ich šťastím nespája. Victoria Prooday však upozorňuje, že tieto základné domáce práce trénujú mozog tak, aby mohol fungovať aj vtedy, keď je „nuda,“ a aj v škole pri plnení povinností. Potom, keď začnú deti chodiť do školy a majú sa naučiť nové veci, prvé, čo im napadne je, že to nemôžu urobiť, lebo je to pre ne príliš ťažké alebo si povedia, že sa nudia. Prečo sa to deje? Pretože ich mozgové závity zamerané na prácu neboli dostatočne trénované, keďže sa im ponúkala iba nekonečná zábava. A tieto schopnosti sa cvičia práve pomocou úloh a povinností.
4. Deti trávia priveľa času s technológiami
V porovnaní s virtuálnou realitou, kde sú deti bombardované grafickými výbuchmi a špeciálnymi efektami, zdá sa im každodenný život nudný. A aj škola sa im práve kvôli tomuto zdá nekonečne nudná. Po niekoľkých hodinách prežitých s tabletom alebo s mobilom pri hre či na sociálenej sieti je podľa Victorii Prooday pre školákov náročné, aby spracovali informácie, ktoré dostanú v triede, lebo ich mozog je zvyknutý na vysokú dávku stimulácie, ktorú technológie umožňujú. Technológie tak isto oddeľujú deti od nás a našich rodín. Kvôli tomu, že deti aj niekoľko hodín sú spojené s technológiami, nedostávajú od rodičov takú dávku emocionality, akú by v skutočnosti potrebovali. A práve aj emocionalita predstavuje potrebnú výživou pre detský mozog. Problém je však v tom, že veľa detí je o svoju každodennú dávku ochudobnených.
Viac článkov o zodpovednom používaní technológií nájdete aj TU:
5. Deti majú obmedzenú sociálnu interakciu
V minulosti sa deti oveľa viac hrali vonku, kde si trénovali svoje sociálne zručnosti, medzi sebou komunikovali, boli v prírode a viac sa hrali voľné hry. Dnes sa ich však bojíme len tak bez dozoru pustiť von, a tak im dáme radšej do rúk tablety alebo iné hračky, lebo my dospelí sme natoľko zaneprádznení, že nemôžeme ísť s nimi von. Technológie a obmedzenie pobytu vonku však spôsobujú, že deti medzi sebou menej komunikujú, často nevedia povedať jednu súvislú vetu a neskôr sa niektorí aj uzatvárajú do seba a o svet rovesníkov nemajú záujem. Rodičia si však neuvedomujú, že k zdravému napredovaniu sú potrebné aj rozvinuté sociálne schopnosti. „Mozog sa musí neustále trénovať. Ak chcete, aby bolo vaše dieťa spoločenské, musíte ho učiť sociálne zručnosti,“ upozorňuje rodičov Victoria Prooday.
Aj napriek neutešenej situácii Victora Prooday povzbudzuje rodičov k tomu, aby trénovali mozog svojho dieťaťa, a to týmito jednoduchými krokmi:
1. Nebojte sa deťom stanoviť hranice
Deti potrebujú hranice, aby z nich mohli vyrásť šťastní a zdraví ľudia. Navrhnite im, čo budú jesť, stanovte odchod do postele, čas strávený pred obrazovkami a podobne. Deti potrebujú raňajky a kvalitnú stravu. Potrebujú sa hrať vonku a ísť do postele v rovnakom čase, aby boli pripravené do školy a na vyučovanie. „Rozmýšľajte o tom, čo je pre nich dobré, nie o tom, čo si želajú a čo si neželajú. Neskôr v živote sa vám za to poďakujú,“ upozorňuje Victoria Prooday.
Ďalšie články o stanovení hraníc deťom:
2. Obmedzte čas strávený s technológiami a znovu sa s deťmi zblížte
Prekvapujte svoje deti. Vymýšľajte športové akcie, hry, usmievajte sa na ne, nechajte im sladký odkaz v školskej taške alebo pod vankúšom, prekvapte ich tak, že ich po škole vezmete na obed alebo na zmrzlinu, tancujte, hrajte sa spoločenské hry, choďte sa bicyklovať, plávať, na turistiku alebo na dlhú prechádzku. Deti pri týchto činnostiach nebudú až tak často myslieť na technológie.
3. Trénujte trpezlivosť
Deti sa musia učiť aj čakať. Je v poriadku, keď sa dieťa aj nudí. Nuda predstavuje prvý krok, ktorý vedie ku kreativite. „Postupne zvyšujte čas, kedy musia čakať medzi „ja chcem“ a „ja dostanem,“ vynechávajte technológie v hromadnej doprave, v automobiloch, v reštauráciách a miesto nich ich naučte tráviť čakanie rozhovormi či hraním hier,“ odporúča Victoria Prooday.
4. Učte dieťa pomáhať v domácnosti
Už od malička môže dieťa vykonávať rôzne domáce práce. Či už je to skladanie prádla, upratovanie hračiek, vešanie oblečenia, prestieranie stola, príprava jedla, ustlanie postele, upratovanie hračiek. Vždy sa niečo nájde.
5. Učte dieťa sociálnym zručnostiam
Učte deti deliť sa, prehrávať, vyhrávať, robiť kompromisy, pochváliť druhých ľudí, používať slová prosím a ďakujem.
Victoria Prooday hovorí: „Deti sa začnú meniť v tej chvíli, keď rodičia zmenia svoj pohľad na rodičovstvo. Dodržiavanie uvedených pravidiel pomáha deťom v tom, aby boli v živote úspešné. A tak trénujte a posilňujte ich mozog od najranejšieho detstva.“
