V predchádzajúcom článku sme si povedali o stanovení hraníc detí v predškolskom veku. Dnes sa pozrieme na deti vo veku 6 až 10 rokov.
V šiestich rokoch sa deti posúvajú vo vývoji dopredu. Stávajú sa nezávislejšími. Začínajú sa zaujímať o školu a kamarátov. Život sa pre ne stáva nielen zaujímavejší, ale aj náročnejší. Cítia, že sa od nich vyžadujú dobré výsledky v škole. V tomto období sa potrebujú veľa rozprávať o svojich zážitkoch zo školy i o tom, kto sú ich noví priatelia a spolužiaci. Rodičov potrebujú hlavne na to, aby ich počúvali. Potrebujú veľa lásky a istoty, ako aj jednoznačné stanovenie hraníc, aby jasne videli rozdiely medzi správaním, vďaka ktorému sa ich vzťahy rozvíjajú a naopak im spôsobuje problémy.
V tomto období môžete svoje dieťa poveriť aj nenáročnými domácim prácami, aby sa tak učilo chodu rodinného života. V tomto období by už nemal byť pre deti problém slušne sa pozdraviť, poprosiť, poďakovať, vedieť, ako prejaviť úctu, ako a kedy prejavovať emócie, učiť sa chápať, čo cítia iní.
Rodičia by mali vo svojich zásadách pevní, ale nie tvrdí. Ako to urobiť?
Pravidlá stanovte jasne
Pri určovaní pravidiel pre deti si musíte položiť otázku, či od nich nepožadujete niečo nezmyselné a neprimerané. Prehnané požiadavky od vykonania skôr odrádzajú. Deti musia rozumieť vašim slovám. Presvedčte sa, či rozumejú požiadavkám, na ktorých ste sa dohodli.
Rodina potrebuje pravidlá
Dobré správanie nie je výsledkom náhody a neprichádza zo dňa na deň. Neprinesie ho jeden rozhovor, odmena alebo trest. Je to výsledok zámerných a systematických krokov. Dôležité sú napríklad určité rodinné pravidlá, vďaka ktorým môže vládnuť v rodine harmónia. Tieto normy sú zárukou, že rodina bude fungovať správne a vytvoria sa dobré vzťahy medzi rodičmi a deťmi. Deti musia presne vedieť, čo sa od nich očakáva. Tieto normy musia byť postavené na zásadách, ktoré uznáva celá rodina a sú vytvorené po vzájomnej dohode. Mali by byť tiež jasné, zrozumiteľné, ľahko uplatniteľné. Podľa potreby je nutné ich prehodnocovať.
Správne odmeňujte
Účinná disciplína nezahŕňa iba potrestanie nesprávneho rozhodnutia, ale aj odmenu za to správne. Ak dieťa odmeňujete,vždy mu súčasne niekoľkými slovami za niečo poďakujte a povzbuďte ho. Sústreďujte pozornosť na vhodné správanie. Ani pri takejto forme odmeňovania však nezabúdajme na opatrnosť. Nerobte z každého dobrého skutku zázrak. Toto by v deťoch vyvolalo dojem, že túžite len po ich dokonalosti. Mohlo by u nich dôjsť k zatrpknutiu a mohli by nadobudnúť nesprávny postoj k usilovnej práci smerujúcej k stanovenému cieľu. Niektoré zábavné činnosti je preto dobré povoliť deťom pravidelne. Primeraným a premysleným odmeňovaním by sme ich mali naučiť, že vhodné správanie je dôležité preto, lebo je to správne a morálne. Odmeňovanie je jedným zo spôsobov, ako dať dieťaťu pozitívnu spätnú väzbu, preukázať obdiv a uznanie.
Dodržujte slovo
Keď sa deti naučia, že NIE je NIE a ÁNO je ÁNO, tak ste na dobrej ceste k hraniciam vo výchove. Musíte si pevne stáť za tým, čo poviete. Keď podľahnete nárekom a dobiedzaniu, potom vaše NIE nebude znamenať nič. Ak ustúpite, deti sa učia, že ak budú dostatočne dlho dobiedzať, tak aj tak vždy všetko dostanú. Dôslední však musíte byť aj pri slove ÁNO. Ak dieťaťu niečo sľúbite, musíte to aj doržať. Tým, že budete trvať na svojom a dodržíte dané slovo, pomôžete svojim deťom pochopiť, aké je dôležité, aby aj ony dodržali to, čo sľúbia.
Konajte rozhodne
Rázne zakročiť voči svojim deťom, keď sa snažia posúvať hranice, je oveľa účinnejšie, než ich karhať a kričať na ne. Zásah môže byť účinný vtedy, ak sa týka niečoho, na čom dieťaťu naozaj záleží. Rodičia obvykle míňajú veľa energie, keď sa s deťmi dohadujú o tom, čo môžu a čo nemôžu robiť. Ak sú však raz stanovené pravidlá, ktoré sa majú dodržiavať bez vyjednávania, ako čas ísť spať, zákaz bitia a hlúpych prezývok či slušné správanie sa pri jedle, je oveľa lepšie využiť energiu na ich pokojné a vytrvalé presadzovanie, než sa dostať do pozície, že deti začnú vyjednávať, prehovárať vás a dohadovať sa.
Poukazujte na konanie a nie na dieťa
Cieľom výchovy je, aby deti pochopili, že určité správanie je zlé a nie ony. Deti, ktorým sa často hovorí, že sú zlé a neposlušné, majú buď tendenciu naplniť toto proroctvo, alebo sa cítia nehodné vo svojom vnútri. Pomôžte im pochopiť, že to, čo urobili, nebolo správne.
Vyhýbajte sa neúčinným hrozbám
V kritickej chvíli sa občas stane, že rodič pohrozí svojim deťom niečím nezmyselným a nereálnym. Hrozby si nechajte v zálohe pre prípad, keď je už situácia naozaj nezvládnuteľná. Ale vopred si ich poriadne premyslite, aby mali zmysel.
Vyberte adekvátne následky
Disciplína je proces. Niektoré techniky, ktoré fungovali u detí, keď boli malé, po určitej dobe svoju účinnosť stratili. Preto ich treba obmieňať. Čím sú deti staršie, tým menej sa odporúča trestať a napomínať ich pred ostatnými. Vezmite ich radšej nabok, čím zaručíte ich dôstojnosť. Trest, ktorí dieťaťu dáte, by mal zodpovedať jeho previneniu. Takto sa deti učia, že existujú určité úrovne nevhodného správania.
Možné nepríjemné následky zlého správania pre 6-10 ročné deti:
- poslať dieťa do jeho izby,
- predčasný odchod do postele,
- zákaz pozerať v ten deň televíziu,
- vziať dieťaťu obľúbenú hračku,
- obmedziť čas strávený pri počítači,
- žiadne sladkosti,
- mimoriadne domáce práce (umytie auta, zametanie lístia).
Znížte kričanie na minimum
Je veľmi užitočné, ak si zvyknete používať zvýšený hlas len v nebezpečných alebo urgentných prípadoch a neposlušnosť komentujte vážnym, no tichým hlasom. Ak na svoje deti sústavne kričíte, nezareagujú na zvýšený hlas v nebezpečenstve.
Každý občas vytrestá svoje dieťa spôsobom, ktorý neskôr oľutoval. Odpúšťajte svojim deťom, keď robia chyby a odpúšťajte aj sebe, ak nesprávte zareagujete. V prípade potreby sa ospravedlňte deťom za to. Nevracajte sa opakovanie k udalosti, ktorá bola pre všetkých nepríjemná.
Zdroje: Antonio Mazzi: Ako pokaziť dieťa desiatimi ťahmi Sal Severe: Čo robiť, aby sa vaše deti vhodne správaliSteve Biddulph: Prečo sú šťastné deti šťastnéNicky a Sila Lee: Kniha o rodičovstve
