Ako stanoviť deťom hranice, keď majú 11-13 rokov?

Tesne pred pubertou a počas nej je dôležité pre deti postupné odputávanie od rodičov. V tomto období sa učia nezávislosti.  Potrebujú priestor na skúmanie, aby objavovali samých seba a budovali si vzťahy aj mimo rodiny. Úlohou rodičov počas týchto rokov je postupné rozširovanie hraníc. Každé dieťa je iné a tempo, akým sa budú deti od rodičov odputávať, závisí od ich zrelosti a vyspelosti. V tomto období sa v deťoch nachádzajú protichodné  túžby – v jednej chvíli chcú byť už dospelé a vzápätí chcú, aby ich niekto chránil, upokojoval a bral opäť ako deti. Preto je veľmi dôležité vedieť v deťoch neustále „čítať“, aby rodičia vycítili, kedy ich privinúť k sebe a kedy nechať ísť po svojom. Potrebujú často istotu, že ich máte radi a že im veríte.

Aby mohli rodičia získať ku každému dieťaťu správny prístup, môžu využiť nasledujúce pravidlá.

Rozpoznajte, čo je normálne

Nástup puberty prináša deťom emocionálne zmeny a tiež  zmeny správania, ktoré môžu prekvapiť nielen deti, ale aj rodičov. V tomto období je dobré si uvedomiť, že čo sa dospelým môže javiť ako drzé a bezohľadné, býva často typickým predpubertálnym a pubertálnym správaním. Psychológovia považujú za normálne prejavy napríklad tieto:

• zatváranie dverí a nevpúšťanie rodičov do izby,
• komunikácia v podobe krátkych viet alebo len slov,
• nevnímanie pocitov iných,
• veľa spánku,
• deti v puberte sú nervózne, keď ich niekto vidí s rodičmi na verejnosti,
• odmietanie usmerňovania,
• nevnímajú čas a termíny,
• sarkazmus,
• zábudlivosť,
• privlastňovanie počítača alebo televízie bez ohľadu na potreby druhých.

Spoznajte najčastejšie pocity detí v predpubertálno a pubertálnom veku

Je dobré, keď rodičia aspoň približne vedia, ako sa cítia ich deti, keď nemajú dobrú náladu. Môžu prežívať jeden z nasledujúcich pocitov:

• Nikto ma nemá rád.
• Som škaredá/škaredý.
• Nikto mi nerozumie.
• Kdekoľvek by mi bolo lepšie ako tu.
• Asi utečiem z domu.
• Nech mi dá každý pokoj.
• Moji rodičia sa ku mne správajú ako k malému decku.
• Stále sa mi chce plakať.
• Niekedy mám pocit, že sa zbláznim.
• Každý na mňa čumí.

11-13 ročné deti potrebujú viac voľnosti

Kým boli vaše deti malé, riadili ste im celý život. V každej chvíli ste presne vedeli, čo robia. Poznali ste všetkých ich kamarátov, organizovali ste im časový rozvrh, pripravovali ste im jedlo a oblečenie. Vo veku 11-13 rokov sa všetko zrazu mení. Deti sa začínajú od rodičov odťahovať a trávia čas aj mimo domova. Možno začnú aj niečo pred vami tajiť.

Dovoľte im samostatne sa rozhodovať

Ak dovolíte deťom v tomto veku robiť vlastné rozhodnutia, pomôžete im stávať sa samostatnými. Môžete im dopriať voľnosť v oblasti účesu, obliekania, míňania vreckového alebo zariadenia v izbe. Deti túžia po tom, aby si mohli slobodne vytvoriť priestor, ktorý odráža ich osobnosť. Je niekedy naozaj ťažké zakryť podráždenosť, keď uvidíte pomaľované steny a polepené plagáty, ale po rokoch sa dá izba zmeniť. Radšej im dovoľte, nech sa realizujú. Deťom treba dať príležitosť rozhodovať sa v takých veciach, v ktorých, keď urobia chybu, nepôjde o nič vážne. Ak urobia niečo nevhodné, učia sa znášať následky vlastných rozhodnutí a niesť zodpovednosť za svoj výber.

Túžia byť s kamarátmi

V dnešnej dobe táto veková skupina detí trávi veľa času vzájomnými rozhovormi cez telefón, komunikujú tiež prostredníctvom sociálnych sietí. Príťažlivosť toho celého spočíva v tom, že si niečo plánujú samostatne bez rodičov. Keď sa rodičia snažia vyzvedať, stretnú sa len s tajnostkárstvom. V tomto období je to však normálne správanie, pri ktorom sa učia robiť vlastné rozhodnutia.

Presuňte na deti viac zodpovednosti

V tomto období sa deti sústreďujú hlavne na seba. Aby sa z detí nestali sebci, je dobré ich postupne poverovať rôznymi povinnosťami, ktoré súvisia so starosltivosťou o iných.  Je dobré starať sa aj o potreby iných a nielen vlastné. Môžu napríklad umývať riad, kosiť záhradu, hrať sa s mladšími súrodencami a podobne.

Nezabúdajte na primerané hranice

To, že dáte deťom  väčšiu voľnosť, ešte neznamená, že by ste nemali trvať na primeraných hraniciach. Zrejme sa budú sťažovať, že ony tieto obmedzenia nepotrebujú a že ste oveľa prísnejší, ako rodičia ich kamarátov, ale 11-13 ročné deti však ešte nie sú dostatočne zrelé na to, aby sa mohli napríklad voľne potulovať a ak prekročia hranice, ešte stále je potrebné ich aj trestať.

Pri stanovení hraníc je lepšie začať prísnejšie a neskôr, keď deti dokážu, že sa im dá dôverovať, rozšírte im privilégiá. Ak sa správajú dobre, pochváľte ich a pridajte im ešte viac voľnosti. Môže ich to motivovať k ďalším pozitívnym krokom. Pre túto vekovú skupinu je mimoriadne náročné stanoviť primerané hranice. Je ťažké vedieť, čo je správne. Je ťažké tiež odhadnúť zdravý kompromis medzi trávením času s rodinou a kamarátmi.

Najlepšou cestou, ako stanoviť správne hranice, je často sa s deťmi  rozprávať o hraniciach, ktoré ste im stanovili. Rozprávajte sa tiež o ich snoch a túžbach, aby ste im prehnane nezakazovali niečo, po čom naozaj veľmi túžia, pretože by mohli ostať zatrpknuté. Ak veľmi ťúžia po nejakom dobrodužstve po dôkladnom rozhovore a stanovených podmienkach, dovoľte im aspoň niečo zo snov zrealizovať. Všímajte si svoje deti čo najviac, aby ste vycítili, v ktorej oblasti musíte byť prísnejší a v ktorej môžete v prísnosti poľaviť.