Sú technológie skutočne apokalypsou, ak ich budeme používať v rodinách ako doteraz? Ako zmenili dnešné rodiny a výchovu? Ako ich rodičia vnímajú v rukách detí a čo môžeme urobiť, aby sme dokázali z tejto generácie detí vychovať spokojných a citlivých dospelých? Uznávaný český odborník na výchovu detí, vysokoškolský pedagóg a lektor osobného rozvoja MAREK HERMAN nám porozprával, ako nepodceňovať život v rodinách s technológiami a naučiť sa žiť s nimi zdravo.
MAREK HERMAN sa špecializuje na výchovu detí do 6 rokov a oblasť sebapoznávania. Je tiež autorom úspešnej knihy pre rodičov a pedagógov Najděte si svého Marťana.
Technológie sa v posledných rokoch obrovským tempom dostávajú do rodín. Už aj batoľatá dnes bežne majú vlastné mobily. Nahradili v rukách detí autíčka, bábiky a farbičky. Ako to vnímate?
Mňa to desí. A desí ma to o to viac, že sa veľa ľudí tvári, akoby sa vlastne nič nedialo. Ale ono sa deje! Moderné technológie nám vtrhli do života, doslova vyrazili dvere do našich domácností a tak, ako ich používame nám devastujú rodinu. V mnohých domácnostiach neustále hrá televízia a nikomu to nepríde divné. K tomu zapnuté počítače, tablety a mobily. Technológie rodiny atomizujú– každý je zahrabaný do svojho počítača, tabletu alebo mobilu, špunty v ušiach, neprítomné pohľady. Máme tiché domácnosti, kde žije každý sám. Okno do sveta je dnes vlastne monitor a deti žijú vo virtuálnej realite. V rodinách spolu málo hovoríme. V 60 percentách českých domácností sa rodiny nezídu ani k jednému spoločnému jedlu za deň. A tretine z tých, čo sa za stolom stretnú, hrá pri tom televízia.
Znie to, akoby to už horšie ani nemohlo byť. Je to naozaj také zlé?
Pre mňa je to apokalypsa. A mám obavy, že to môže byť ešte horšie. Jednak už začínajú byť rodičmi mladí ľudia, ktorí už sami vyrástli v prostredí technológií. Im už nevysvetlíte, že celodenne zapnutá televízia alebo počítač je škodlivý návyk, ktorý rodinu rozkladá zvnútra. Ale hlavne sme na veľkej križovatke, pretože z „internetu informácií“ vstupujeme pomaly do „internetu zážitkov“. To ešte len začnú problémy, pretože ľudia sa začnú strácať vo virtuálnom svete. Prečo by som sa mal rozčuľovať nad svojou ženou, ktorá po mne stále niečo chce, keď mám vo virtuálnom svete dokonalú partnerku, ktorá je nenáročná a ešte ma obdivuje?
Ako sa teda pozeráte na to, ak rodičia malým deťom dávajú do rúk mobil ako hračku? Ak si dieťa spomedzi 3 hračiek vyberie samé na hru práve mobil, dať mu ho či zakázať?
Dieťa si predsa nemá čo vyberať mobil! Môže si vybrať len z toho, čo mu ponúkneme. Takže medzi troma hračkami vôbec mobil nesmie byť! Mobil alebo tablet môže byť výborný nástroj poznania, ale najprv dieťa potrebuje poznať reálny svet. Potrebuje kresliť, strihať, prelievať vodu, a hlavne čo najviac chodiť von. Dotýkať sa reálnych vecí okolo seba. To sú zážitky, ktoré potrebuje. A hlavne s ľuďmi, nie prístrojmi. Takže najprv reálny svet a až potom ten virtuálny.
Kedy dať teda dieťaťu mobil na hranie najskôr?
Tak v piatich rokoch. Skôr nemá mobil v ruke dieťaťa čo robiť. A do troch rokov by som bol absolútne striktný - teda ani náhodou. Dieťa ho totiž k svojmu vývinu vôbec nepotrebuje. A hlavne je to naozaj nebezpečná hračka.
Prečo nebezpečná?
Dnes už vieme, že moderné technológie sú rovnako návykové ako alkohol alebo droga. Dali by ste svojmu dieťaťu do ruky v troch rokoch cigaretu pretože ho to zabaví?
K tomu, aby som sa zdravo vyvíjal, aby sa zo mňa stal spokojný a citlivý človek, k tomu potrebujem hlavne nežnú a spokojnú mamu. Mama dokáže dieťa doslova kúpať vo svojej priazni: mám ťa rada, pretože si môj. A má k tomu od prírody prirodzené nástroje - vôňu, dotyk, vzájomnú blízkosť, hru pohľadov. Už viete, kam mierim? Ak sa bude dieťa namiesto mamy dotýkať obrazovky a miesto nehy a hry pohľadov bude čumieť do mobilu, tak miesto toho, aby si vytváralo vzťah so svojou mamou, bude získavať vzťah s prístrojom. Studeným kovom a sklom. To predsa nikdy nemôže dopadnúť dobre! Sme spoločenské tvory a pre život potrebujeme ľudí, nie prístroje. A čím sme menší, platí to intenzívnejšie.
Sú však situácie, kedy sú mamičky pod tlakom a ustúpia. Mnoho z nich sa v diskusiách sťažuje, že ak batoľaťu či škôlkarovi odmietnu dať vlastný mobil, napr. v električke alebo obchode, keď je mama zaneprázdnená na verejnosti nejakými povinnosťami, nasleduje srdcervúca scéna. Väčšina priznáva, že povolia a dieťaťu vlastný mobil dajú.
Dať dieťaťu do ruky mobil je veľké lákadlo a ja to trochu chápem, pretože mamy sú dnes uštvané ako divá zver. A keď to urobíte, tak máte na chvíľku svätý pokoj, budete to mať jednoduchšie. Ale len v tú krátku chvíľu. Dlhodobo si zarábate na veľký problém. Pretože pre malé deti je mobil droga a ako každú drogu ju budú chcieť viac a viac, viac času, viac hier, viac pozornosti. Takže mamičky to vôbec nesmú pripustiť, nesmie vás to ako jedna z možností vôbec napadnúť. Ale to by samy mamy nesmeli visieť dlhé hodiny na telefóne.
Je to naozaj len o uľahčení momentálnej situácie? Nevypovedá to o dnešných mamách niečo viac?
Vypovedá to aj o tom, že sa začíname sťahovať do virtuálneho sveta. A že mamy fatálne podceňujú mobily. Taktiež o tom, že rodinu dnes veľmi často neriadia rodičia, ale dieťa. Mamy argumentujú, že čo majú robiť, keď to dieťa chcelo? No a? Ja som predsa mama a ja rozhodujem o tom, čo je pre moje dieťa dobré a čo nie! A je jedno, či je to mobil alebo tablet. V rukách malého dieťaťa je to odistený granát. Aby bolo malé dieťa spokojné, nepotrebuje predsa tablet, ale mamu. Tablet je len na oklamanie, je to mŕtva ploská mama, nič viac.
Tablet je len ploská mŕtva mama, nič viac.
(- Marek Herman)
Je jasné, že život rodín sa prítomnosťou technológií radikálne mení. Myslíte si, že majú rodičia dostatok informácií, ako v tomto novom svete deťom nastavovať mantinely, čo je pre ne ešte zdravé a čo už, naopak, škodlivé?
Rozhodne na túto revolúciu nie sú pripravení. Česť výnimkám. Technológie nám tak rýchlo vtrhli do života, že to zatiaľ len s prekvapením pozorujeme. Ešte stále sme očarení, čo všetko nám technológie umožňujú. Ale ak sa pozriete okolo seba, tak negatíva technológií už vidieť môžete: Páry v reštaurácii sedia oproti sebe a nehovoria, pretože sú na Facebooku. Manželia večer čo večer zaspávajú pri zapnutej televízii, pretože ju majú v spálni. Mamy hodiny pretelefonujú pri dojčení. Malí predškoláci hrajú strielačky a dostávajú sa na najvyšší level tým, že zabíjajú. Chlapi sú počas víkendu totálne nepoužiteľní, pretože hrajú 15-18 hodín denne hry. Mladí ľudia si so sebou berú mobil do kúpeľne, dokonca i na záchod. Čo ak by náhodou niekto volal? Zaspávajú s ním, prebúdzajú sa vedľa neho. Veľa ľudí začína byť závislých.
Bol som včera na večeri v thajskej reštaurácii a pri vedľajšom stole sedelo 5 mladých slečien, tak okolo dvadsať až dvadsaťpäť. To, že si jedlo fotili, bolo ešte OK. Ale že všetky držali v jednej ruke vidličku a v druhej mobil, tak to už mi rozum zastáva. Všetky. A každých desať -pätnásť sekúnd sa nutkavo pozerali na display. Boli ako zhypnotizované. Tak sú tam spolu, alebo tam nie sú? Pripadá vám to normálne? Mne nie. Ale zatiaľ sa to dosť podceňuje. Keď tento rozhovor bude čítať niekto nad 40 rokov, tak so mnou bude skôr súhlasiť. Ak to ale bude človek okolo dvadsiatky, tak si bude myslieť, že som ten klasický týpek, čo zamrzol v dvadsiatom storočí a že vôbec nechápem, o čo tu dnes ide. Čo stále riešite?! Život je už predsa inde. No .... to síce áno, ale stále platí, že ak ma niekto objíme, tak je to stokrát lepšie, ako keď dostanem cez mobil smajlíka.
Viac článkov o zodpovednom používaní technológií nájdete aj TU: ESET Parental Control: regulujte deťom čas na hranie
Vnímajú vôbec podľa vás bežní rodičia, koľko času ich deti denne trávia pri tablete, smartfóne či počítači?
Myslím, že nie. Buď to vôbec nevedia, pretože život je dnes hrozne rýchly a málokto má čas sa zastaviť a uvedomiť si to, alebo to vedia, ale absolútne si to nepripúšťajú, pretože „taká je predsa doba“ alebo „u nášho Peťka to je iné“.
Ale my to už vieme z výskumov: v každej domácnosti je 4 – 6 technologických zariadení a deti okolo 12 rokov strávia denne 4 – 6 hodín na sieťach. To je viac času ako strávia denne so svojimi rodičmi! Keď si to spočítate, tak sú to skoro dva celé dni v týždni, preboha. V Amerike sme na 8 – 9 hodinách denne. A nesmieme zabudnúť na multitaksing: to znamená, že dieťa robí niekoľko vecí naraz. Pozerá film, píše pri tom sms-ky, potom preskočí na Facebook, kde niečo zdieľa alebo lajkuje, medzitým občas twitne alebo prejde na Instagram. Keď toto kolečko dokončí, ide opäť odznovu: web, Twitter, Facebook, Instagram. A znova a znova. A v pozadí má stále film. Bez toho, aby sme to spozorovali, zrútili sa nám hranice priestoru a času. A trvalo to iba 20 rokov.
Koľko času by mali podľa veku denne maximálne tráviť deti hraním na mobiloch či tabletoch?
Za prvé, rodičia si musia uvedomiť základné pravidlá, ako s nimi žiť: Do 15 rokov rozhodujú o čase strávenom na technológiách rodičia. Bodka. Pri jedle technológie nemajú čo robiť. Bodka. Keď ideme spať, technológie nemajú prekročiť prah spálne. Bodka. Optimálne by sme ich mali vypínať hodinu pred spaním. Keď začíname s technológiami, platí princíp „všetko po prvý raz s mamou.“ Alebo s otcom, samozrejme. To znamená, že virtuálny svet objavujeme s dieťaťom, a potom o tom spolu hovoríme. Hneď od začiatku si nastavujeme pravidlá – kedy ich budeme využívať a ako dlho. Platia tu 2 princípy: „nemáme sa kam ponáhľať“ a „radšej menej ako viac“. Takže ešte jeden diel? Radšej nie. Ešte ďalšiu polhodinku? Radšej nie. Dieťa, ktoré dostane do ruky tablet, potrebuje pevného a čitateľného rodičia.
A koľko času odporúčate konkrétne?
Poviem vám, ako by to bolo ideálne, ale nemôžete si o mne myslieť, že som sa zbláznil, áno? Takže veľmi približne je to takto: škôlka - nula. Školáci na prvom stupni - maximálne 30 minút za deň. A ideálne, jeden až dva dni úplne bez tabletu/mobilu. Na druhom stupni hodinu až hodinu a pol denne. Zase platí, že jeden až dva dni bez mobilu sú na prospech. Ak si toto niekto prečíta, tak mu to vyhodí poistky a povie si, čo to tu ten chlap trepe? To je predsa mimo reality. Bohužiaľ, je veľa detí a rodičov, ktorí nevidia nič špatné na tom, ak je niekto denne na počítači 4 – 8 hodín denne. Maximálne riešia kvalitu obrazovky, aby sa dieťaťu nekazili oči.
Tak skúste definovať trošku reálnejší pohľad pre tých, ktorí tie technológie nevidia tak čierno.
Im by som povedal, že je kľúčové, čo dieťa robí OKREM SEDENIA PRI POČÍTAČI. Či má kamarátov, či chodí von, či má nejakú ďalšiu záľubu, ako si plní povinnosti doma a v škole. To, že je zle, spoznáte podľa toho, že ho počítač začne vťahovať ako vír dovnútra a začne mu obmedzovať všetko naokolo. V škole má mizerné výsledky, príde zo školy a uteká hneď k počítaču, nechodí von, má málo pohybu, nepravidelne je, ponocuje, má málo živých kamarátov, ale zato veľa virtuálnych. Ak sa toto začne diať, tak by som veľmi spozornel, pretože dieťa je nad priepasťou a stačí malý krôčik a letí voľným pádom. A ten už nemožno kontrolovať. Pokiaľ má však dieťa život vyvážený, taký pestrý dáždnik života v celej jeho šírke, tak hodina až dve denne pri počítači nemusia byť problém.
Aké môžu byť negatívne zdravotné následky u detí, ak ten čas neprimerane prekračujú?
Bolesti hlavy, bolesti chrbta, chronická bolesť v zápästí, nespavosť, nadváha. Nikde som ešte nevidel štúdiu, ktorá by potvrdzovala, ako trpí sluch, ak majú deti celé hodiny narvané špunty v ušiach. Ale nejaké následky to určite musí mať. Plus vo všeobecnosti vzniká závislosť a tú sprevádzajú klasické abstinenčné príznaky: podráždenosť, konfliktnosť, zmeny nálad, neschopnosť koncentrovať sa, alebo naopak apatia, útlm, melanchólia alebo dokonca depresia, problémy so spánkom.
Niektorí rodičia aj vedia, čo je správne, no nemajú odvahu obmedziť deťom čas na mobile či tablete. Nie je to zarážajúce? Prečo je to tak?
Pretože dnes je v obľube zbytočne liberálna a voľná výchova. Rodinu potom neriadia rodičia, ale dieťa. Donekonečna sa diskutuje, rodičia majú strach dieťaťu čokoľvek zakázať, aby sa náhodou nedotkli jeho osobnosti. Ale to je chyba našej generácie. My sme boli vychovávaní extrémne tvrdo a povedali sme si, že niečo podobné u svojich detí nedopustíme. A prehnali sme to. Pôvodne dobrý zámer sa nám bohužiaľ vymkol z rúk. Trochu neskoro sme zistili, že nikdy, ale naozaj nikdy, nesmieme posadiť doma dieťa na trón. Akonáhle to urobíte, začne vaša cesta do pekla. Viete, pokiaľ dieťa trávi priveľa času na tablete, tak to hlavne vypovedá o tom, že vám doma chýbajú jasne stanovené čitateľné pravidlá a limity. A ich dôsledné dodržiavanie. Chýba pevný režim. Na tablete či mobile sa to skôr či neskôr prejaví. Príčina spočíva v tom, že doma vládne nezdravá kombinácia slobody, chaosu a nedôslednosti. Sú to domácnosti, kde si každý robí čo chce a deti nemajú absolútne žiadne povinnosti. Tu vyrastajú lenivci a malí príživníci.
Čo by ste rodičom odporučili, aby nabrali odvahu začať rozhodovať o tom, čo je pre deti správne aj napriek ich hlasnému nesúhlasu?
Musia si uvedomiť, že technológie majú potenciál závislosti a skrývajú v sebe nebezpečenstvo ako drogy. Mobily a počítače sú ako hlboký les: môžete do neho ísť, ale musíte byť pozorní a mať rešpekt. Rodičia sa však k moderným technológiám stavajú akoby to bola okrasná záhrada za domom. A to je zrada. Musíme späť na základňu a zmeniť svoj postoj: technológie môžu celú rodinu zdevastovať a priviesť do veľkých problémov. A druhá vec: V každej rodine potrebujeme pravidelné mantinely a režim. To je práca pre otca. Otec je ten, kto vyžaduje dodržiavanie pravidiel. Mama vyživuje rodinu vľúdnosťou a nehou, otec rodinu spevňuje tým, že vyžaduje. Dieťa nepotrebuje nekonečné pseudodiskusie. Potrebuje jasné pravidlá a režim. A hlavne potrebuje povinnosti. To je kúzlo, ktoré drží rodinu pohromade. Mali by ste sa spýtať, čo robí vaše dieťa doma pre ostatných.
Nie je to pre rodičov jednoduché. Nevieme sa poradiť so starými rodičmi a čerpať z ich skúseností, lebo mnohé dnešné výchovné problémy nezažili.
Ani na výchovu tejto generácie nepotrebujeme žiadne návody. Stačí vyskočiť z tohto šialeného zrýchleného kolotoča a začať používať svoj sedliacky rozum. Ak si neviete rady, tak sa predsa vždy môžete oprieť o veci, ktoré sú už vyskúšané. My máme zdravé princípy, ktoré držia rodinu pohromade. Kľúčová vec je: deti sa učia napodobňovaním. Takže im jednoducho ukážte, čo chcete, aby robili a nerobte to, čo nechcete, aby robili. Ďalej, všetky prístroje majú „ON“ a „OFF“. Všetky. Viete čítať a viete stláčať tlačítka? Tak ich skôr vypínajte ako zapínajte. A hlavne ich nezapínajte automaticky a bez duše. Ďalšia vec: najväčší problém dnešnej doby je túžba po pohodlí konzumu. Musíte si ale uvedomiť, že výchova dieťaťa nemôže byť pohodlná. Je to obrovská práca. Záťaž ako hrom! Ak to budete vedieť, nebudete si uľavovať tým, že dáte dieťaťu do ruky mobil. Je ťažké ísť s malou von, pretože sa mi nechce. Je ťažké čítať rozprávky, pretože som uťahaný z práce. Je ťažké lepiť obrázky, pretože tiež chcem mať chvíľku pre seba. Je to ŤAŽKÉ, ale všetky veci, ktoré majú hodnotu, sú ťažké. Výchova sa proste musí odmakať.
A nemajú to dnešní rodičia ťažšie?
Aby som bol fér, musím povedať, že pre dnešných rodičov je to, bohužiaľ, dvojnásobne ťažké. Dôvodom je, že žijeme prevažne v mestách. A to je veľký problém. Naše mestá sú vlastne getá, kde máme skoro všetko pod nosom, len tam nenájdeme prirodzené podmienky, ktoré potrebujeme k výchove. Kedysi urobila vo výchove obrovský kus roboty príroda, ulica a prirodzená detská banda. Decká lietali od rána do večera vonku. To skončilo. Skúste dnes pustiť na sídlisku dieťa von. Máte strach to urobiť. Potom však máte dieťa doma a celá ťarcha výchovy leží na pleciach mamy a otca. Hlavne na mame, pretože otec je väčšinou preč. A s dieťaťom doma nám tak zostane veľký otáznik: čo budeme celé dni robiť? A v tom okamihu prídu ako na zavolanie technológie a nalákajú vás do pasce – ponúknu vám únik. A to je pohodlné riešenie. Ak to preženieme, tak je to únik z reálneho a poctivého života.
Ak si to zhrnieme: dieťa potrebuje vľúdnu nehu mamy, potrebuje sa kúpať v jej priazni. Potrebuje pevného otca, ktorý do rodiny vnesie poriadok a pravidlá. Dôsledného a spoľahlivého otca, ktorý dodrží, čo povie. Potrebujeme najmenej jedno spoločné jedlo denne. Potrebujeme, aby boli deti čo najviac vonku. Aby mali doma povinnosti. Dieťa v 3 rokoch musí mať najmenej 2 povinnosti: musí sa naučiť, že prispieva k tomu, aby bolo doma dobre. Potrebujete sa rozprávať a robiť si srandu. Potrebujete mať na dostrel babičku a deda. Potrebujete pre každého člena rodiny nejakú záľubu, niečo, čo robí naozaj s láskou a rád. A nakoniec potrebujete konskú dávku energie, nadhľadu a srandy. A vydržať, až budú vášmu dieťaťu 3 roky, najlepšie 6. Potom budete mať základ, na ktorom môžete stavať a nebudete sa musieť nikdy báť, že vám technológie stiahnu vaše dieťa a že vám ho už nevrátia.
NEPREHLIADNITE detailnú recenziu aplikácie ESET PARENTAL CONTROL, ktorá pomáha rodičom pri výchove detí v digitálnej dobe.
