Nech už učíte ktorýkoľvek predmet, najdôležitejšie je, aby ste dokázali žiakov na vyučovaní nadchnúť a vytvorili také prostredie v triede, ktoré je inšpirujúce a zároveň pokojné. Ako to dosiahnuť?
To, aká vládne atmosféra v škole, má priamy vplyv na procesy učenia sa žiakov a vyučovanie, ovplyvňuje sociálne vzťahy, emócie, výsledky a celkovú úspešnosť. Dôvera a bezpečie sa v triede vytvára vtedy, ak je učenie založené na dohodnutých pravidlách. Je dobré, keď učiteľ používa rôzne nástroje pozitívneho riadenia triedy a rešpektuje tiež prirodzené zákonitosti mozgu pri učení. Dobrý učiteľ dokáže vycítiť, v akých podmienkach sa ten ktorý žiak môže prejaviť alebo môže prezentovať svoje záujmy. Tiež je vhodné, keď učiteľ vie pre žiakov vytvoriť situácie, v ktorých jednak zažijú úspech, ale aj situácie, ktoré ich donútia konštruktívne a kriticky myslieť a naučia ich hodnoteniu seba i iných.
Škola by mala byť miestom, v ktorom žiaci pociťujú:
- pohodu,
- bezpečie,
- cítia podporu zo strany učiteľa a kolektívu,
- nehanbia sa za svoje emócie,
- sú prijímaní bez podmienok,
- majú priestor prejaviť skutočné záujmy,
- doceňujú sa ich životné hodnoty,
- ich tvorivosť je vnímaná ako niečo jedinečné,
- neboja sa argumentovať,
- podporuje sa ich sebapoznanie a sebahodnotenie.
Pozrime sa, ako môže učiteľ vytvoriť inšpirujúce a pokojné prostredie na vyučovaní.
1. Zabezpečte možnosť výberu
Podkladom k tomuto prístupu je teória ôsmich typov inteligencií H. Gardnera. Všetci sme inteligentní, no každý z nás iným spôsobom. Podľa amerického profesora Howarda Gardnera existuje až 8 typov inteligencie. Svoju teóriu rozvinul v knihe Frames of Mind: The Theory of Multiple Intelligences. Každý z nás ich má, avšak každý druh sa vyvinul u každého jedinca inak. U niekoho dominuje nadanie na hudbu, u niekoho to je logika, niekto má zase najlepšie vyvinutú emočnú inteligenciu. Celkove rozoznávame tieto druhy:
Verbálne- lingvistická inteligencia (zaobchádzanie s jazykom, čítanie, písanie, chápanie obsahu).
Logicko-matematická inteligencia (riešenie matematických problémov, hľadanie dôkazov, schopnosť abstraktného myslenia).
Priestorová inteligencia (schopnosť vytvárať trojrozmerné predstavy, pohybovať s nimi a otáčať ich, čítanie mapy, ukladanie batožiny do kufra tak, aby sa tam zmestili).
Interpersonálna inteligencia (schopnosť chápať správanie, motiváciu a emócie druhých ľudí).
Muzikálna inteligencia (schopnosť zaobchádzať so zvukom, rytmom, spievanie, hranie, skladanie hudby).
Prírodovedná inteligencia (schopnosť rozlišovať rôzne druhy fauny a flóry, rozumieť usporiadaniu prírody a využívať ju napríklad pri botanike, poľnohospodárstve alebo varení).
Telesne-kinestetická inteligencia (schopnosť využívať všetky časti tela pri riešení problémov alebo vytváraní produktov, ovládať hrubú a jemnú motoriku, manipulovať s predmetmi, tanečník, basketbalista, vojak).
Intrapersonálna inteligencia (schopnosť rozlišovať vlastné pocity, zámery a motívy).
2. Snažte sa vyučovanie zamerať na zmysluplný obsah
Česká psychologička Jana Nováčková uvádza, že pokiaľ sa do našej pamäti nedostane niečo navždy drilom (ako básničky, násobilka), tak sa z krátkodobej pamäti do dlhodobej prenáša predovšetkým to, čo má pre nás zmysel. Ak žiaci v aktivitách, činnostiach a v učive nenachádzajú zmysel, tak sa porozumenie nahrádza učením naspamäť.
3. Doprajte žiakom na plnenie úloh primeraný čas
Čas na osvojenie vedomostí či zručností je vtedy primeraný, ak si dieťa osvojí danú vedomosť alebo zručnosť tak, že je schopné ju samostatne používať.
4. Pomáhajte žiakom vytvárať atmosféru spolupráce a spolupatričnosti
Úžasné je, keď učiteľ dokáže navodiť atmosféru prijatia každého jedného žiaka bez podmienok.
Atmosféra spolupatričnosti si vyžaduje:
- kvalitné medziľudské vzťahy,
- aktívne žitie morálnych hodnôt,
- komunikáciu na viacerých úrovniach.
Nevyhnutnou podmienkou úspešného výchovného pôsobenia učiteľa na žiakov je učiť ich prijať druhého človeka a mať zodpovednosť za svoje činy, ale aj za činy skupiny a komunity, ktorej sú súčasťou. Ak je v triede dobrá atmosféra, žiaci sa usmievajú, radi pracujú v skupinách, sú aktívni. Učiteľ pôsobí uvoľnene a žiaci sú nadšení z učenia. Cítia dôveru a rešpekt, a preto aj oni rešpektujú iných. Neboja sa robiť chyby, pretože vedia, že aj pomocou chýb sa dá učiť. Neboja sa známok, vedia, že sa učia hlavne kvôli vedomostiam. Učiteľ vždy rád privíta ich nové nápady a je ochotný s nimi o čomkoľvek komunikovať.
Snažte sa čo najčastejšie využívať také metódy, pri ktorých žiaci môžu pracovať v skupinách alebo vo dvojiciach. Práca v skupinách robí učenie zábavnejším. Ľudia sú sociálne bytosti a niektorí žiaci sa neradi učia sami.
5. Dôležitá je aj rýchla spätná väzba
V tomto prípade nejde len o rýchlu spätnú väzbu zo strany učiteľa, ale aj to, že žiaci pracujú na takých úlohách a venujú sa takým aktivitám, ktoré samotné prinášajú a obsahujú v sebe spätnú väzbu.
6. Študenti by mali vedieť, prečo daný odbor študujú
Ak učíte na strednej škole, študenti by mali byť presvedčení o tom, že to, čo študujú, má pre nich význam. Študenti milujú také učenie, ktoré sa spája s ich životom. Učitelia by mali vždy nájsť niečo, čo sa dá dokonale prepojiť so študijným odborom, ktorý učia. Ak dokážu svojich študentov nadchnúť, zabezpečia na hodinách nielen kvalitnú motiváciu, ale aj príjemnú atmosféru.
7. Vytvorte možnosť na opravu známok
Pokúste sa zabezpečiť také podmienky, aby žiaci a študenti mali vždy možnosť opraviť si známku, ak o to sami prejavia záujem. Neodrádzajte ich od vzdelania kvôli zlým známkam. Ak nemajú šancu získať lepšiu známku, strácajú motiváciu. Ak im dáte príležitosť na opravu, dávate im nádej, že sa môžu zlepšiť.
8. Hovorte žiakom, že im veríte, že všetko zvládnu
Výskumy naznačujú, že povedať žiakom, že od nich máte vysoké očakávania a že veríte v ich potenciál splniť tieto očakávania, má na nich veľmi pozitívny vplyv. Aby žiaci mohli svoj potenciál rozvinúť naplno, učiteľ by mal dodržať niekoľko zásad. Napríklad by mal zrozumiteľne vysvetľovať učivo, mal by naučiť žiakov správne si písať poznámky a mal by dávať zrozumiteľné a jednoznačné pokyny. Poznámky by ste nemali žiakom neustále lepiť do zošita, dôležité je písať ich aj rukou. Doktor psychológie Stanislas Dehaene z francúzskej College univerzity vysvetľuje, čo sa deje pri písaní v našom mozgu: „V procese písania sa aktivujú jedinečné nervové spojenia. Pri písanom písme prebieha rozpoznávanie slov cez gestá prostredníctvom mentálnej simulácie. Existuje predpoklad, že tieto nervové spojenia pôsobia na proces učenia takým spôsobom, o ktorom sme nemali ani potuchy. Ale v skutočnosti sa tak učí oveľa ľahšie.“ Keď sa robil výskum, mozog žiakov, ktorí zapisovali videné písmená svojou vlastnou rukou, vykazoval zvýšenú aktivitu v troch oblastiach zodpovedných za čítanie a písanie. Mozog žiakov, ktoré písali písmená na klávesnici alebo spájali body na papieri, takú zvýšenú aktivitu nevykazoval. Ak učiteľ pracuje s abstraktnými pojmami, nesmie zabúdať na konkrétne príklady, analógie alebo príbehy, ktorými ich dokreslí. Dobré je tiež striedať učebné štýly a rôzne techniky učenia. Poznanie problematiky učebných štýlov môže zvýšiť kvalitu vzdelávania. Najčastejšie sa využívajú tieto štýly:
- vizuálno-neverbálny (zrakovo-obrazový) učebný štýl,
- auditívny (sluchový) učebný štýl,
- vizuálno-verbálny (zrakovo-slovný) učebný štýl,
- kinestetický (pohybový) učebný štýl.
Tiež je potrebné vytvárať dostatočný priestor na precvičovanie a opakovanie učiva. Keď žiaci vidia, že sa im učiteľ snaží vytvoriť ideálne podmienky na učenie, väčšinou sa snažia viac, cítia silnejšiu vnútornú motiváciu a zainteresovanosť pri učení. Dajte im priestor na otázky, vyzývajte ich k tomu, nech povedia, čomu ešte nerozumejú. Spätná väzba je dôležitá, dáva žiakom pocit istoty, že sa môžu čokoľvek pýtať. Necítia sa tak osamotení a stratení v prípade, že niečomu nerozumejú. Učte ich, aby sa nebáli robiť chyby, pretože práve tie sú súčasťou ich rastu. A tiež by mali vedieť, že podstatné je učivo vedieť a nielen známka. Niektorí sú zameraní len na známky, ale ako dobre vieme, tie sa dajú získať aj rôznymi podvodmi.
Žiaci neradi chodia do školy vtedy, keď sa tam necítia komfortne, šťastne a pohodlne. Ak nepracujú vo vhodných podmienkach, často odmietajú školu a sú postavení v opozícii voči učiteľovi, škole i samotnému vzdelávaniu. Najdôležitejšie je vytvoriť takú atmosféru, aby v nej boli radi, mali pocit, že im škola niečo dáva, aby atmosféra bola pokojná a nemali pocit strachu. Dobrá atmosféra v triede prevláda hlavne vtedy, keď si učiteľ žiakov váži a vníma ich ako osobnosti, berie ich ako niekoho, koho prišiel viesť životom a nechce len rozkazovať a povyšovať sa. Keď žiaci vedia, že sú súčasťou dobrého kolektívu, keď majú empatických učiteľov, ktorí k nim pristupujú s úctou a radosťou, keď cítia, že všetci sa im snažia pomôcť a pochopiť ich, vtedy začínajú mať školu radi, začínajú sa sami snažiť a chcú sa dopracovať k čo najlepším výsledkom.
Zdroje:
HANULIAKOVÁ,J: Aktivizujúce vyučovanie
PETLÁK, Erich: Klíma školy a klíma triedy
How engage students any subject area
