Väčšina rodičov chce, aby ich deti boli v živote úspešné, a preto ich zoznamujú so stratégiami, o ktorých sú presvedčení, že im pomôžu dosiahnuť stanovené ciele. Sú však vždy všetky správne?
Existuje niekoľko veľmi známych stratégií, o ktorých sú rodičia presvedčení, že ich deti privedú k úspechu. Mnohé sú však zradné. Je to z toho dôvodu, že síce krátkodobo pomôžu, ale z dlhodobého hľadiska môžu spôsobiť vyhorenie. A potom práve vyhorenie môže spôsobiť väčšie množstvo zlyhaní a nespokojnosť. Ak nechcete vaše dieťa nasmerovať na neúspech, Emma Seppälä, ktorá pôsobí na Yale School of Management a špecializuje sa na pozitívne vedenie, emocionálnu inteligenciu, well-being a sociálne spojenie odporúča, aby ste sa vyhli nasledujúcim vetám.
1. Neustále mysli na svoju budúcnosť!
Povedzte radšej: Ži pre tento okamih
Je zistené, že naša myseľ má tendenciu 50 percent času, keď sme v bdelom stave, blúdiť, teda vracať sa do minulosti alebo snívať o budúcnosti. Toto blúdenie často spôsobuje hnev, ľútosť alebo stres. Myseľ dieťaťa, ktorá sa neustále snaží sústrediť na budúcnosť, teda sníva o dobrých známkach alebo o prihláške na vysokú školu, je náchylná k väčšej úzkosti a strachu. Aj keď trochu stresu môže slúžiť ako motivácia, dlhodobý chronický stres poškodzuje zdravie aj intelektuálne schopnosti, najčastejšie pozornosť a pamäť. Dôsledkom toho je, že prílišné zameranie na budúcnosť môže v skutočnosti zhoršiť výkon dieťaťa. Deťom sa darí lepšie, ak sa cítia šťastnejšie, ak sa naučia zostať v prítomnom okamihu. A keď sa ľudia cítia šťastní, sú schopní sa rýchlejšie učiť, tvorivejšie myslieť a ľahšie riešiť problémy. Štúdie dokonca naznačujú, že vďaka šťastiu sme produktívnejší o 12 percent. Pozitívne emócie tiež zvyšujú odolnosť voči stresu a pomáhajú rýchlejšie prekonávať neúspechy a pomáhajú v tom, aby sme dokázali skôr vrátiť do starých koľají. Lepšie je deťom hovoriť: „Ži, uč sa a pracuj v prítomnom okamihu!“
2. Stres je nevyhnutný, stále sa snaž!
Povedzte radšej: Uč sa odpočívať
Namiesto tejto vety by rodičia mali viac deťom hovoriť, aby sa uvolnili. Deti pociťujú úzkosť v čoraz mladšom veku. Obávajú sa známok a cítia tlak na to, aby sa im v škole darilo. Mnohé deti sú už od útleho detstva v strese. Často stres vidia aj doma u rodičov, a tak si myslia, že život v neustálom napätí je úplne prirodzený. Psychológovia odporúčajú rodičom, aby deti naučili zručnosti, pomocou ktorých sa naučia odolnosti voči stresovým situáciám. Pomôcť môže napríklad aj jóga, meditácia či rôzne formy dychových cvičení. Okrem iného pomáhajú znižovať aj agresivitu. A tak často hovorte svojim deťom aj vetu: „Uvoľni sa, oddychuj, cvič a medituj!“
3. Buď zaneprázdnený, stále niečo rob!
Povedzte radšej: Užívaj si aj ničnerobenie
Dnes je tendencia už v predškolskom veku voziť deti na rôzne krúžky. Niektoré štvorročné deti majú rôzne organizované aktivity aj trikrát do týždňa. Samozrejme, v tomto trende potom pokračujú aj v základnej škole. Často sa stáva, že v puberte dieťa si povie dosť a začína rebelovať, neposlúcha, búri sa. Robí to často len preto, lebo už nevládze. Nemá silu čokoľvek robiť. Niekedy už nemá silu ani na zvládnutie základného učiva v škole. Každé dieťa je iné. Niektoré deti tento nápor vydržia dlho, niektoré sú iné a veľký tlak v nich vzbudzuje pocity nešťastia. Vedci upozorňujú na to, že deti musia mať vyčlenený voľný čas len pre seba, ba dokonca by sa mali aj nudiť. Je to z viacerých dôvodov. Nuda je totiž motivujúca. Privádza k originálnym myšlienkam a činom. Umožňuje deťom v tichu objavovať svoje skutočné záujmy. Ak sú pohltené naplánovanými aktivitami či sledovaním televízie, nikdy nezačujú volanie svojho srdca. Nuda im toto umožní. Práve nuda stvorila mnohých vedcov, maliarov či spisovateľov. Tento priestor je pre deti veľmi kreatívny, inovatívny a poskytuje im čas na relax a snívanie.
A nezabúdajte tiež na voľnú hru. Voľná hra je potrebná hlavne pre rozvoj inteligencie dieťaťa. Dieťa totiž počas nej skúma svoje okolie a bez rušivých zásahov plní úlohy, ktoré si samo zadalo. Robí to tak dlho, pokým nestratí záujem. Pri voľnej hre si dieťa samo posúva svoje hranice. Ideálne tento proces prebieha niekde v prírode, v členitom teréne, kde si môže vytvárať skrýše, lezie po stromoch, stavia si vlastné príbytky, využíva vodu, pôdu, prírodné materiály. Ak si deti samy zadajú úlohu, necítia únavu a dokážu vynaložiť väčšiu námahu. Je to pre ne výzva, vďaka ktorej si môžu vyskúšať svoje sily. Dospelým táto detská činnosť často pripadá nezmyselná a zbytočná, ale pre deti má svoje opodstatnenie. Štúdia psychológov z University of Colorado odhalila, že voľná hra posilňuje sociálne väzby, vytvára emocionálnu zrelosť, rozvíja kognitívne zručnosti a posilňuje fyzické zdravie.
4. Zameraj sa na svoje silné stránky!
Povedzte radšej: Rob chyby a nauč sa zlyhávať
Rodičia majú tendenciu pripisovať veľký význam tomu, v čom ich dieťa vyniká. Často hovoria, že ich dieťa je malý umelec, futbalista, vedec.... Na tom by nebolo nič zlé, ale keď je dieťa malé, je predčasné vnímať ho len týmto spôsobom, lebo ho to často brzdí v tom, aby spoznávalo aj niečo iné a nové. Aj to, čo mu hneď nejde ľahko. Výskum Carol Dweckovej zo Stanfordskej univerzity ukazuje, že tento spôsob myslenia znižuje pravdepodobnosť, že dieťa bude chcieť vyskúšať nové veci. Keď napríklad dieťa dostane pochvalu za dobrý výkon v atletike, je menej pravdepodobné, že bude chcieť opustiť svoju komfortnú zónu a vyskúšať napríklad spev. Deti by mali skúšať veľa nových vecí. Nemali by byť v strese, ak sa im niečo nepodarí. Mali by vedieť, že sa môžu naučiť čokoľvek, ak sa budú snažiť. A predovšetkým im povedzte, že chyba nie je zlá vec a zlyhanie je prirodzená súčasť života. Práve vďaka chybám sa môžu posúvať ďalej, objavovať nové veci a učiť sa prekonávať prekážky. Rodičia by mali deťom hovoriť: „Robte chyby a naučte sa zlyhávať!“
5. Buď na seba prísny!
Povedzte radšej: Správaj sa k sebe dobre
Rodičia často učia svoje deti, aby boli príliš sebakritické. Ak rodič napríklad dieťaťu povie, že by sa malo viac snažiť, neustále upriamuje jeho pozornosť na to, čo mu nejde a tým znižuje jeho sebadôveru. Vyvoláva tiež strach z neúspechu, ktorý znižuje výkon, núti ho ľahšie sa vzdávať a vedie tiež k zlému rozhodovaniu. A sebakritika tiež zvyšuje pravdepodobnosť úzkosti a depresie. Namiesto toho by rodičia mali povzbudiť deti v tom, aby rozvíjali svoje sebapoznanie, sebavedomie a sebadôveru. Mali by im často hovoriť: „Staraj sa o seba a správaj sa k sebe dobre a súctou.“
6. Dávaj si pozor na ľudí. Svet je plný zla!
Povedzte radšej: Prejavuj ľuďom okolo seba súcit
Mnohé výskumy ukazujú, že od detstva sú sociálne väzby tým javom, ktorý v najvyššej miere ovplyvňujú zdravie, šťastie, ba dokonca aj dlhovekosť. Pozitívne vzťahy s ostatnými ľuďmi ovplyvňujú aj naše intelektuálne schopnosti a konečný úspech. Tiež bolo zistené, že ak vyjadrujeme súcit k iným a vytvárame kvalitné vzťahy namiesto toho, aby sme sa sústredili sami na seba, budeme v dlhodobom horizonte úspešnejší ako v opačnom prípade. Je dôležité povzbudiť prirodzené inštinkty detí, aby sa starali o city iných a vžili sa do kože iných ľudí. Je pravda, že niekedy je to ťažké. Vždy však je potrebná viera, že na svete žije veľa dobrých ľudí a dieťa má väčšiu šancu ich stretnúť vtedy, keď sa bude správať súcitne a empaticky. A tak deťom hovorte vetu: „Prejavuj záujem, súcit a empatiu ostatným.“
