Dnešný svet objektívne nenapomáha budovaniu zdravého sebavedomia. Prečo je zdravé sebavedomie v našom živote dôležité a ako dbať na to, aby sa u dieťaťa formovalo správne?
O sebavedomí sa hovorí relatívne často, málokto ale vie, čo presne sa v tejto tajomnej komnate skrýva.
Prečo potrebujeme zdravé sebavedomie?
Dieťa, ktoré má zdravé sebavedomie, pozná svoje silné a slabé stránky. Vďaka tomu má silnú vieru v svoje reálne schopnosti, a preto má v skutočnosti aj väčšie šance uspieť. Sebavedomé dieťa sa cíti prijaté, odvážne, hrdé a vníma svoju hodnotu. Uvažuje o sebe pozitívne a je schopné čeliť každodenným výzvam. Vďaka tomu sa dokáže ďalej rozvíjať a dosahovať svoj potenciál.
Výsledkom zdravého sebavedomia u dieťaťa môžu byť:
1. Dobré zámery
Deti so zdravým sebavedomím majú zvyčajne dobré správanie bez zlých úmyslov a snahy škodiť iným.
2. Istota a optimizmus.
3. Citová pohoda
Vyvážená predstava o sebe zaručuje dobrý pocit zo seba. Keď sa dieťa cíti hodnotnejšie, cíti sa aj šťastnejšie.
4. Celkové schopnosti
Dieťa so zdravým sebavedomím a sebaúctou sa cíti schopnejšie, tvorivejšie a úspešnejšie vo všetkom, čo robí.
5. Lepšie vzťahy
Dieťa vie prirodzene a spontánne vytvárať dobré vzťahy s inými deťmi v okolí.
6. Nebojácnosť
Dieťa so správnym postojom k sebe sa nebojí sveta a jeho výziev. Pozerá sa na ne ako na ciele, ktoré musí dosiahnuť.
7. Úspechy v škole či športe
Zdravé sebavedomie napomáha aj úspechom v škole alebo športe.
Nízke sebavedomie vedie k úzkosti a depresiám
Detská psychologička a ambasádorka projektu zameraného na podporu sebavedomia Sama sebou Mária Tóthová Šimčáková hovorí, že dnes psychológovia prichádzajú do kontaktu s generáciou detí a mladých ľudí, ktorá nemá vysoké sebavedomie, hoci si myslíme opak. „Je to len maska. Vo vnútri sú to deti veľmi zraniteľné, okamžite si všetko na seba vzťahujú a majú pocit, že zlyhávajú.“
Takéto myslenie môže mať negatívny dopad na ich každodenný život. Nesprávny pohľad na seba môže znamenať, že budú k sebe nadmieru kritické, budú mať ťažkosti s robením rozhodnutí, vyvinú si rôzne strachy, komu môžu veriť a s kým spolupracovať v nových situáciách.
Deti s nízkym sebavedomím budú čeliť neustále otázkam, aká je ich hodnota a či sú hodné, aby boli milované. Všetko je to zapríčinené tým, že existuje obrovský rozdiel medzi tým, čo by si priali a ako sa ony samy vidia. Sú veľmi sebakritické a nikdy si nepripisujú zásluhy za úspešné dokončenie nejakých úloh.
Nezdravé vnímanie vlastnej hodnoty môže prerásť aj do vážnych psychických stavov, ktoré ohrozujú bežné fungovanie človeka. Vzťah medzi sebavedomím a úzkosťou je podľa výskumov začarovaný kruh. Nízke sebavedomie podporuje úzkosť a úzkosť zapríčiňuje s prichádzajúcim strachom znižovanie sebavedomia. Julia Friederike Sowislo z Oddelenia psychológie na Univerzite v Bazilej vo Švajčiarsku analyzovala 18 štúdií o úzkosti a sebavedomí a zistila, že sú rovnocenné v tom, ako sa navzájom ovplyvňujú. V závere tiež upozorňuje, že nízke sebavedomie robí ľudí náchylných na posadnutosť negatívnymi myšlienkami, čo môže viesť k úzkosti a depresii.
Sebavedomie nevznikne zo dňa na deň
Sebavedomie sa začína budovať po malých krôčikoch už od útleho detstva, kedy jeho základy začínajú klásť rodičia. Práve oni majú najväčší podiel na tom, či sa bude formovať správne. Malé deti nevedia, aký obraz o sebe majú mať, nedokážu sa objektívne vnímať, preto vychádzajú z toho, čo im tvrdí ich najbližšie okolie. Rodičia či iní dospelí v blízkosti dieťaťa teda majú veľkú moc, ako sa bude život dieťaťa vyvíjať.
„Sebavedomie sa buduje tak, že dieťa má nejaký obraz o sebe a ten je napĺňaný úspechmi a vecami, ktoré sa mu daria,“ hovorí M. Tóthová Šimčáková. Vysvetľuje, že hoci dnešné deti majú veľmi veľa možností, kde si úspech dokázať, nestačí to. „Ak nie je dieťa úspešné v škole, má rôzne krúžky, športy, záujmy. Zdá sa nám, že sa nemôže cítiť neúspešné. Ale ono sa cíti. Cíti sa neúspešné a zlyhávajúce a dôvodov je viacero.“ Ako je to možné?
Podkopávame ich nechtiac od narodenia
Neraz za to môžu práve rodičia, hovorí Mária Tóthová Šimčáková. Nevhodnými nenápadnými poznámkami ako „si nemožný“, „zase si to skazil“ alebo „choď sa prezliecť, vyzeráš hrozne,“ sa veľmi dotýkame sebaobrazu dieťaťa. Možno sa rodičom zdá, že povedali len jednu hlúpu kritickú poznámku. Slová rodičov sú ale pre deti ako posvätné. To, čo povedia, v ušiach detí rezonuje najviac. „Deti si tieto veci naozaj pamätajú. Boli by sme prekvapení, ale vracajú sa im doslovne a je to ako sebatýrajúca formulka,“ hovorí psychologička. Upozorňuje, že rodič sa kritiky dieťaťa počas jeho dospievania nemá vzdať, ale mal by kritiku podávať vhodne a veľmi citlivo.
Caroline Paul, absolventa Stanfordovej univerzity, bývalá novinárka a autorka beletristických i náučných kníh, hovorí o tom, že rovnakým spôsobom berieme dievčatám od narodenia odvahu, ktorá k sebavedomiu prirodzene patrí.
Keď mala Caroline 26 rokov, chcela dokázať niečo odvážne, a tak sa dostala medzi požiarnikov. Bola pätnástou ženou medzi 1500 požiarnikmi v San Franciscu. A sama si uvedomovala, ako jej muži neverili. Hoci bola veslárka a veľmi fyzicky zdatná, pochybovali, že môže byť rovnako odvážna. Svoje kvality musela stále potvrdzovať. Keď sa jej jedného dňa priateľka sťažovala, aký je jej dcéra bojko, začala si viac všímať, v čom môže byť problém. Uvedomila si jednu vec. To, čo robila jej priateľka s dcérou, robí väčšina rodičov – napomínajú svoje dcéry omnoho viac ako chlapcov.
Hovorí, že strach je v našom živote dôležitý, lebo nás drží v bezpečí, no stáva sa problémom, ak sa stane primárnou reakciou, ktorú povzbudzujeme u dievčat, kedykoľvek narazia na niečo nové.
Ako dievčatá môžeme učiť byť odvážnymi? Caroline tvrdí, že odvahe sa dá naučiť.
Mali by sme podľa jej slov ovládať vlastný strach a dovoliť dievčatám riskovať. Všetko potrebuje tréning. Mali by sme sa naučiť zhlboka nadýchnuť a povzbudiť dcéry v skúšaní nových vecí. Nebáť sa, ak sa chcú voziť na skateboarde alebo liezť po stromoch či preliezkach na ihrisku. Dievčatá rovnako potrebujú riskantné hranie. Štúdie ukázali, že je pre všetky deti rovnako dôležité, pretože ich učí posúdiť riziko a predčasne sa neradovať. Trénuje ich odolnosť a sebaistotu.
Tiež upozorňuje, aby sme si dávali pozor na naše slová. Mali by sme si podľa nej všímať, kedy povieme: „Dávaj si pozor, lebo sa zraníš,“ alebo „Nerob to, to je nebezpečné“. To, čo dcére v tej chvíli hovoríme je, že sa nemá príliš snažiť, lebo nie je dosť dobrá a mala by sa báť.
Hovorí, že aj ženy-matky by mali tiež trénovať svoju odvahu. Je ťažké učiť odvahe dcéry, ak my samy nie sme odvážne mamy. Zatiaľ, čo dievčatá môžu ísť von a učiť sa byť odvážnymi na ihrisku, mamy môžu trénovať doma, v práci alebo sa len tak nezáväzne vonku prihovoriť niekomu cudziemu.
Ďalším z dôležitých dôvodov, prečo mávajú deti nízke sebavedomie, je aj nespokojnosť rodičov s vlastným telom. Ovplyvňuje totiž to, ako deti vnímajú to svoje. Správa Common Sense Media z roku 2015 uvádza, že deti vo veku 5 – 8 rokov, ktoré si mysleli, že ich mamy sú nešťastné kvôli svojmu zovňajšku, boli so svojím výzorom rovnako nespokojné. Naša pozornosť by preto mala smerovať k tomu, ako o svojom tele pred deťmi hovoríme. To, že sa nemáme radi my sami, nemusíme poslať ako dedičstvo ďalej svojim deťom. „Treba, aby sme si viac uvedomovali negatívne komentáre týkajúce sa našich tiel alebo spôsob, akým kritizujeme vlastné stravovacie návyky, lebo túto neistotu môžu prevziať aj naše dcéry,“ hovorí psychologička dr. Phillippa Diedrichsová.
Úspech si dieťa potvrdzuje aj pochvalou od rodičov. Ak ju nedostáva, môže nadobúdať pocit, že to, čo robí nestačí, že nie je dosť dobré. „Často rodičia pochvalu povedia len tak nezáväzne, narýchlo. Deti mi hovoria, že keď sa mi niečo podarí, rodič to povie jednou vetou. Keď majú problém, venuje sa tomu pol hodinu a celý čas im niečo vyčíta. Už len keď porovnáme čas, ktorý venujeme pochvale a kritike, vidíme, že to nie je v rovnováhe,“ upozorňuje Mária Tóthová Šimčáková.
Svet médií nám všetko sťažuje
Médiá všetkých druhov sú deťom dostupné na každom kroku a to, čo v nich deti vidia, môže mať dopad na vnímanie ich vlastného tela. To, ako sa youtuberi, blogeri, rôzni influenceri a iné celebrity v médiách zobrazujú a správajú, formuje ich myslenie, čo je populárne, atraktívne a čo ľudí robí šťastnými. Neraz sú však zobrazované veci nerealistické a pre deti nedosiahnuteľné. To môže to viesť k vážnej nespokojnosti so svojím telom a rôznemu extrémnemu správaniu.
Ako možno budovať zdravé sebavedomie?
Detská psychologička Mária Tóthová Šimčáková radí, ako u detí podporovať formovanie zdravého sebavedomia:
1 | Nechajte deti robiť to, čo dokážu
Nebuďte rodičmi, ktorí likvidujú všetky ťažkosti dieťaťa skôr, ako sa ich pokúsi vyriešiť. Tým len oslabujete jeho vedomie o tom, čo skutočne dokáže. Čas detstva a dospievania by mal byť časom tréningu, kedy sa učíme, že k životu patrí aj zlyhávanie a nie je to koniec sveta. Dôležité je, že naberieme odvahu a pokúsime sa výzvy, ktoré sú pred nami, riešiť.
2 | Povzbudzujte k realistickým cieľom
Sebavedomie si deti dokážu dobre budovať, ak si budú dávať realistické a dosiahnuteľné ciele. Keď ich dosiahnu, budú sa cítiť šťastné a hrdé samy na seba.
3 | Kritiku podávajte citlivo
Hovoriť s deťmi jasne o tom, v čom sa môžu zlepšovať, im taktiež pomáha budovať zdravé sebavedomie. Podstatné je hovoriť s nimi tak, aby ich to motivovalo a nie viedlo k pocitom smútku a menejcennosti. Vážte preto kritické slová, ktoré vyslovíte na adresu detí. Majú veľkú silu.
4 | Nezabúdajte na pochvalu, ale nechváľte za všetko
„Rodičia si myslia, že deti chvália, ale asi to stále robia málo. Deti ten pocit, že by boli chválené, nemajú. Dostávajú málo pozitívnej spätnej väzby. Málo pochvál, poďakovaní, prejavov toho, že si ich vážime alebo im nevieme pripomenúť ich úspechy,“ pripomína psychologička. Upriamte pozornosť na to, aby ste pochvaly rozdávali vždy, keď sa snažia a robia pri tom pokrok. Nezáleží len na výsledkoch. Nesnažte sa ale chváliť dieťa za všetko. V takom prípade by vaše slová stratili váhu.
5 | Hodnota človeka nie je len v jeho výkone
Mnoho ľudí dnes hodnotí ľudí hlavne s ohľadom na ich výkon. Šikovné oslavované dieťa je teda často to výkonné. Toto uvažovanie treba rázne poprieť. Každý máme svoje prednosti a dieťa by to malo vedieť. Jeho hodnota sa neodvíja od toho, aké má známky v škole alebo ako odohralo posledný futbalový zápas. Máme právo niečo nevedieť aj zlyhať.
6 | Dovoľte dieťaťu prejaviť sa a hľadajte kompromisy
Neberte všetky výstrelky detí hystericky osudovo. Modré vlasy? Len to nie! Buďte pripravení, že dieťa sa v puberte zmení a mala by ho posúvať k zrelosti. Rodič musí vedieť, že ak bude prehnane ovládať dieťa a hovoriť mu, čo má robiť a ako to má robiť, problémom sa nevyhne. „Je to akoby ste prehnane tlačili do pružiny. Viete, čo spraví? Vybuchne. Musíte vedieť, akou intenzitou na dieťa tlačiť, aby pružina pružila, ale nevybuchávala. Je to akcia a reakcia. Rodič potrebuje vnímať dieťa a pýtať sa, prečo je to, čo chce, pre neho dôležité. Nevnímať to len zo svojho pohľadu, ale aj z detského. Rozprávať sa o predstavách oboch a hľadať kompromisy,“ odporúča psychologička. „Ak chce modré vlasy, kompromisom môže byť jeden prameň.“ Pripomína, že takýto kompromis je lepší, ako navždy naštrbené vzťahy. Radí, že aj keď hneď viete, že s nápadom nesúhlasíte, nezamietnite ho. Povedzte, že si to premyslíte. „Dieťa tak má aspoň pocit, že ste si to nechali prejsť hlavou a vnímate ho.“
7 | Kontrolujte čas strávený na sociálnych sieťach
Dnes už máme o dopadoch nadmerného sledovania sociálnych sietí relatívne dostatok vedeckých poznatkov. Dlhodobá britská štúdia napríklad zistila, že negatívne vplývajú na spokojnosť a šťastie detí. Ako dôvod negatívnych pocitov uvádzajú predovšetkým vzájomné porovnávanie sa. Často sa objavujú pocity menejcennosti kvôli vlastnému výzoru alebo vlastníctvu vecí, ktoré nemajú a nadobúdajú pocit, že by ich mali vlastniť. Výskum Royal Society for Public Health vo Veľkej Británii pod názvom #StatusOfMind potvrdil, že 4 zo skúmaných sociálnych sietí prispievajú u detí k úzkosti a depresii. Rodičia by preto mali mať pod kontrolou, koľko času deti trávia online a zaujímať sa, ako to vplýva na ich psychiku.
8 | Podporujte ich v spokojnosti s vlastným telom
„Hlavne v tínedžerskom veku sa výrazne mení detské telo. Samy so sebou majú ťažkosti, lebo nevedia ovplyvniť, že sa menia. Nepoznám tínedžera, ktorý je so sebou spokojný. Vadia im vlasy, vyrážky, všetko možné. Majú na tele veľa vecí, s ktorými nie sú v pohode. Vtedy sú deti veľmi zraniteľné na svoj sebaobraz. Rodičia by mali deti uisťovať, že zmeny, ktorými prechádzajú, sú v poriadku, aby dobre prijali samy seba,“ vysvetľuje psychologička.
V rámci projektu DOVE Sama sebou nájdete ďalšie inšpirácie a rady k budovaniu sebavedomia dievčat a spokojnosti s vlastným telom.
