Nedávna štúdia Štátnej univerzity v Ohiu hovorí o tom, že stále narastá počet detí s narcistickými črtami a môže to byť spôsobené práve tým, že rodičia neprimerane „prechvaľujú“ svoje deti. Nadhodnocujú schopnosti ako aj pokrok, ktorý dieťa urobí a venujú mu špeciálnu pozornosť. Tento na pohľad neškodný zvyk rodičov však podľa odborníkov vedie u dieťaťa k rozvoju narcistických čŕt a vieru v to, že si zaslúži niečo viac, ako tí ostatní.
Aký je však rozdiel medzi spôsobom výchovy narcistického dieťaťa a takého, ktoré má zdravé vysoké sebavedomie?
Štúdia definuje narcisov ako ľudí, ktorí „sa cítia nadradení voči ostatným, fantazírujú o svojom úspechu a veria, že si zaslúžia špeciálnu starostlivosť.“ Sebavedomie naopak podľa nich odkazuje hlavne na „meranie vlastných presvedčení v ich vlastné schopnosti...“ Podľa skúseností a zistení štúdií takýto ľudia v akýchkoľvek oblastiach, kde sa snažia uspieť, nakoniec aj uspejú.
Sebavedomá osobnosť má silnú vieru v svoje reálne schopnosti, a preto má v skutočnosti väčšie šance uspieť.
Ako teda môžu rodičia podporovať rozvoj zdravého sebavedomia u svojich potomkov a minimalizovať vznik arogantného namysleného správania?
1) Nechajte deti zlyhávať.
V posledných rokoch sa často hovorí o tom, akí sme priveľmi ochranárski voči svojim deťom. Nedovolíme im dokonca ani zlyhať. Zachraňujeme všetko, čo sa dá, hasíme ich problémy v škole, len aby deti nezažili žiadny diskomfort. Psychológovia však tvrdia, že to nie je správne. Ak takto pristupujeme k výchove detí, nikdy reálne nespoznajú, aké sú ich schopnosti, aký podiel na ich úspechoch majú rodičia a aký ony samy. Ich pády budú neskôr o to ťažšie a problematickejšie sa vo vyššom veku budú zo svojich zlyhaní spamätávať. Deti by mali spoznať včas všetky pocity, ktoré život prináša. Poznať, ako chutí víťazstvo, aj aké je byť porazený. Prehry následne motivujú pracovať tvrdšie, aby sme uspeli a zlepšovali sa. Deti, ktoré tieto pocity nezažívajú, nedokážu si k nim vytvoriť správny postoj. Môžu sa dokonca začať vyhýbať veciam, ktoré im v neskoršom veku nepôjdu, pretože nebudú vedieť, ako naložiť s pocitom frustrácie.
Ak dokonalejšie spoznáme svoje schopnosti včas, môžeme ich zlepšovať a navyše v ne aj viac veriť.
2) Nechajte deti niesť zodpovednosť za svoje činy.
Tým, že necháme deti niesť zodpovednosť za ich rozhodnutia, učíme ich, že v živote má všetko, čo urobíme nejaký následok. Deti sa musia naučiť, že život je predovšetkým taký, aký si ho robíme my sami. Pochopia tiež, že vždy budú existovať aj veci, ktoré nebudeme mať pod kontrolou, avšak väčšinu z nich ovládať môžeme. Vďaka tomu sa učia deti chápať, že moc je v ich rukách. Každé rozhodnutie, každý skutok má svoj následok.
Detský psychológ a spisovateľ Kevin Leman hovorí vo svojej knihe Ako vychovať deti a neprísť o rozum rodičom: „Dovoľte životu, aby im podtrhol rohožku.“
Aby rodičia ľahko pochopili, čo tým v skutočnosti myslí, uvádza príklad jedenia. Dajte dieťaťu na výber 2 druhy sendviča, ak príde ku stolu a ním vybrané jedlo nezje, nesmiete mu pripraviť iné. Nenúťte ho vybrané jedlo zjesť, no oznámte mu, že večera je až za hodinu. Svoje slovo napriek jeho protestom a slzám dodržte. Dieťa sa aj na tomto jednoduchom príklade učí, že jeho rozhodnutie malo následok. Ten nebude vždy pozitívny, a preto svoje rozhodnutia treba zvažovať. Ľudia okolo nás nám nie sú povinní robiť vždy po vôli a prispôsobovať sa nám za každých okolností.
3) Veďte ich k domácim prácam.
Domáce práce prinášajú deťom množstvo benefitov. Je nepochopiteľné, prečo dnešní rodičia svoje deti od povinností detí doma odbremeňujú. Rodinný život a povinnosti v ňom nás učia byť empatickými voči iným členom rodiny a pripravujú deti na usporiadaný rodinný život, ktorý ich čaká.
Nepodceňujte domáce práce v rámci programu, ktorý deti majú. Psychológovia tvrdia, že deti, ktoré mali zodpovednosť za chod domácnosti sú zodpovednejšie, samostatnejšie a majú lepšie vyvinuté sebaovládanie.
4) Dávajte si výzvy a dosahujte ciele.
Dávajte si rôzne ciele. Dieťa sa naučí ich dosahovať a vytvárať si ďalšie.
Napr. dnes si schopný urobiť 10 kľukov, ale do 2 mesiacov ich budeš robiť 20. Dnes počítame 2 matematické slovné úlohy cez víkend, ale do 1 mesiaca ich zvládneme urobiť 3.
Ideálne, ak je rodič v tejto filozofii dieťaťu sám príkladom a tiež si stále dáva nejaké výzvy, o ktorých dieťa vie. Napr. že sa chce zlepšiť v nejakom počítačovom programe alebo získať certifikát z cudzieho jazyka. Dieťa sa naučí princípu, že naše „posúvanie sa vpred“ nikdy nekončí a vždy môžeme niečo robiť ešte lepšie.
5) Podporujte detské hry a zanietenie.
Ak má vaše dieťa rado nejaký druh športu alebo umenia, určite nájdite spôsob, ako ho v tom podporovať. Zlepšovanie jeho schopností a radosť z nejakej činnosti mu jednoznačne pomáhajú budovať zdravé sebavedomie. Vďaka tomu podporíte aj lásku k učeniu a slobodnému hľadaniu toho, kde je jeho miesto na svete.
6) Podporujte deti vo vyjadrovaní svojich pocitov a názorov.
Dovoľte im byť partnermi v diskusii, rešpektujte ich názory. Vďaka tomu sa stane vaše dieťa otvorenejšie aj názorom iných ľudí, naučí sa o nich diskutovať a hľadať riešenia v pokojnej atmosfére. (Samozrejme by mala byť téma na diskusiu pre deti veku primeraná.)
Neodmietajte ich pocity. Nechajte ich plakať, ak to tak cítia. Rešpektujte, že každý má nárok nielen na preukázanie svojej radosti, ale aj frustrácie, hnevu a smútku a nie je na tom nič zlé.
7) Odolávajte porovnávaniu.
Ak porovnávate svoje dieťa neustále s jeho najlepšími spolužiakmi alebo priateľmi, nepomáhate mu v budovaní jeho sebavedomia. Pre väčšinu detí to môže byť frustrujúce a vyvolávať to v nich negatívne predstavy o nich samých. Vaše dieťa môže byť nadané na niečo iné, no ak mu budete neustále vyčítať, že je „horšie“ v matematike ako Ferko, pravdepodobne nikdy lepšie ako Ferko nebude, ale za to sa bude cítiť pri Ferkovi stále horšie a jeho sebavedomie tým iste neporastie.
