Čo robiť, aby sa dieťaťu v škole darilo a zažívalo úspechy?

Existuje množstvo ukazovateľov, vďaka ktorým vieme, ako k učeniu pristupujú úspešní žiaci. Je vhodné zoznámiť s nimi aj deti.
Existuje množstvo ukazovateľov, vďaka ktorým vieme, ako k učeniu pristupujú úspešní žiaci. Je vhodné zoznámiť s nimi aj deti. / Foto: Bigstock

V dnešnej dobe už máme k dispozícii množstvo údajov, ktoré jasne ukazujú, že úspešnosť a neúspešnosť žiakov ovplyvňujú nielen dedičné faktory, ale aj vlastnosti a postoje, ktoré môžu ovplyvniť rodičia i učitelia. Je dobré, keď o jednotlivých faktoroch deti vedia, a tak by ich mali rodičia i učitelia s nimi zoznamovať.

 

Je potrebné uvedomiť si, že každé dieťa je individualita. Rozprávajte sa o tom, čo mu energiu dáva, čo sú jeho talenty, ale tiež hovorte o tom,  čo mu energiu berie. Vhodné je rozvíjať oblasti, v ktorých je dieťa úspešné, avšak vysvetľujte mu, že sa musí naučiť aj zručnosti, ktoré ho až tak nebavia. Dieťa je dobré v niečom preto, lebo k tomu, čo ho baví, má vytvorené emocionálne puto. Takže hlavne túto oblasť treba podporovať. Samozrejme, v rámci normy je potrebné u dieťaťa rozvíjať aj ďalšie oblasti, ktoré bude potrebovať k životu. Každé dieťa dostalo do života nejaký dar, ale ten treba rozvíjať. Ako rastie, samo preberá zodpovednosť za svoj život. V staršom veku už záleží hlavne na ňom, ako bude pristupovať k učeniu a ako bude napredovať. Existuje množstvo ukazovateľov, vďaka ktorým vieme, ako k učeniu pristupujú úspešní žiaci. Je vhodné zoznámiť s nimi aj deti. Možno im toto poznanie pomôže na ich ceste vzdelávania. Existuje mnoho žiakov, ktorí sa učiť naozaj chcú a túžia po vedomostiach. Informácie môžu pomôcť práve im.

 

Úspešní žiaci používajú efektívne stratégie učenia

Kde získajú dobrí žiaci  efektívne postupy, ako sa naučiť čo najviac látky? Na niečo určite prídu sami, niečo odpozorujú od spolužiakov, niečo od starších súrodencov. Ťažisko by však malo byť na rodičoch a na učiteľoch. Mali by dieťaťu ukázať, prípadne s ním priamo nacvičiť, ako najrýchlejšie dospieť k dobrému zvládnutiu učiva a súčasne ako túto látku uchovať v pamäti a dokázať si ju vybaviť. Podstatné je, že ide o stratégie naučené a nie vrodené. S trochou úsilia ich môžu zvládnuť všetci. Dobrí žiaci oveľa viac používajú techniky napomáhajúce zapamätanie. Títo žiaci oveľa viac pracujú so spätnými informáciami, premýšľajú, ako používané stratégie učenia fungujú, ako sú účinné, ktoré z nich vedú k lepším výsledkom.

 

Úspešní žiaci veria, že schopnosti možno zlepšovať

Úspešní žiaci, ich rodičia a učitelia sú presvedčení, že inteligenciu i jednotlivé schopnosti možno meniť. Názor o nemennosti inteligencie vedie k tomu, že žiak sa príliš nesnaží situáciu ovplyvniť. Len sa zmieri s tým, že niekomu je zhora dané, zatiaľ čo inému nie. Prečo by sa  mal snažiť, keď verí iba tejto možnosti? Podnetné prostredie má na inteligenciu a fungovanie mozgu priaznivý vplyv. Život tiež prináša dôkazy o tom, že aj ľudia s priemernou alebo dokonca slabšou inteligenciou sú schopní v živote podávať výborné výkony. Ako teda možno meniť inteligenciu? Pravidelným cvičením mozgu. Tieto cvičenia sú vhodné pre deti a tiež pre dospelých. Na precvičovanie mozgu slúžia najrôznejšie hry, lúštenie rébusov, čítanie, riešenie praktických životných úloh, rozhovory s priateľmi. Dieťa musí vidieť, že jeho pohľad na inteligenciu prináša plody. Čo spôsobí, že uverí, že sa mu zlepšila inteligencia? Lepšie začne chápať výklad učiteľa, prejaví väčší záujem o predmet, bude mať lepšie výsledky v previerkach a podobne. Niekedy musíme trochu tomuto presvedčeniu pomôcť tým, že podmienky vhodným spôsobom naaranžujeme.

 

Úspešní žiaci majú vysoké ciele

Ukazuje sa, že predstavy o tom, čo zvládneme v živote, sú veľmi dôležitými motivačnými faktormi, podnecujú nás na zvládnutie budúcich úloh alebo naopak obmedzujú naše úsilie. Dobrí žiaci veria, že v živote veľa dokážu a pracujú na tom. Veria tiež, že môžu v živote uspieť, ak budú tvrdo pracovať. Je síce pravda, že ciele by mali byť realistické, ale ukazuje sa, že vysoké ciele reálne motivujú žiakov k lepším výsledkom. Ak dieťa ide do školy s tým, že zase dostane päťku, tak sa zvyšuje pravdepodobnosť, že naozaj päťku dostane. A to bez ohľadu na to, či sa učilo, alebo nie. Naproti tomu viera vo vlastný úspech podporuje dosiahnutie reálneho úspechu.

 

Úspešní žiaci veria, že sú schopní uspieť v škole

Ľudia sú ochotní tolerovať zlyhanie či neúspech, keď predtým zažili v rovnakej oblasti úspech. Zlyhanie môže mať zlé následky, ak je súčasťou prvého pokusu v novej oblasti. To je tiež dôvod, prečo nie je vhodné dávať zlé známky v prvej triede. Viera žiakov vo vlastné sily sa odvíja od pedagogických schopností nás dospelých. Malé dieťa si nemôže veriť, pokiaľ mu neveríme my. Nemôže si veriť, ak sa nepripravia podmienky tak, aby zažilo úspech.

 

Úspešní žiaci majú snahu dokončiť úlohu

Mnoho žiakov úlohu veľmi dobre začne, v určitej fáze ale stratia silu. Možno kvôli neschopnosti získať potrebné informácie, pomalému napredovaniu a ďalším faktorom úlohu nedokončia. Pre dokončenie úlohy je dôležité udržať pozornosť a vylúčiť faktory, ktoré dieťa  rozptyľujú. Môže sa nám to zdať smiešne, ale jeden zo spôsobov pomoci spočíva aj v tom, že sa s dieťaťom rozprávame o tom, čím sa nenecháme vyrušiť. Dokončenie úlohy sa dá podporiť aj dobrou organizáciou učenia a odpočinku. Je tiež dobré, keď si žiak urobí zoznam všetkých krokov, ktoré musí absolvovať, kým úplne zvládne úlohu. Mal by si tiež predstaviť, ako bude vyzerať dokončená úloha. Získať motiváciu sa dá aj vďaka rozhovorom s tými, ktorí splnili úlohu v minulosti. Tiež je dobré myslieť na nejakú odmenu. Dieťa by si malo  vedieť predstaviť dosiahnuteľnú odmenu, ktorú si dopraje, keď úlohu dokončí.

 

Úspešní žiaci sú zodpovední za seba a za svoje činy

Dobrý žiak preberá zodpovednosť za svoje úspechy a aj za zlyhanie. Len veľmi málo žiakov sa dokáže pochváliť za dobrý výkon. Dobrý žiak dokáže vlastný výkon nielen pochváliť, ale  i skritizovať. Ľudia sa veľmi líšia v tom, ako dokážu prijímajú zodpovednosť za svoje činy. V tomto smere poznáme dve skupiny ľudí. Jedni majú tendenciu pripisovať príčiny i následky svojich činov druhým ľuďom alebo okolnostiam (najmä neúspechy). Tí druhí majú pocit, že sú osobne zodpovední úplne za všetky svoje skutky. Máloktorý človek predstavuje  čistý typ, ale úspešní žiaci hľadajú zdroj úspechov aj neúspechov skôr v sebe ako v okolitom svete.

 

Úspešní  žiaci dokážu oddialiť uspokojenie

Malé deti si želajú, aby každé ich želanie bolo uspokojené hneď. V priebehu života sa potom učia, že musia vyvinúť značné a dlhodobé úsilie, než dosiahnu cieľ. V školskom veku sa musí dieťa vysporiadať s tým, že vyvíja dlhú dobu značné úsilie bez toho, aby výsledný efekt bol hneď a vždy len dobrý. Dieťa musí napríklad cvičiť dlhú dobu hru na hudobnom nástroji, aby bolo spokojné s výsledkom. Učí sa niekoľko mesiacov písmenká bez toho, aby si vedelo prečítať bežný text. Dnes sa už vie, že deti, ktoré dokážu oddialiť uspokojenie, sú oveľa úspešnejšie v rôznych oblastiach života, vrátane výsledkov v škole. Mnoho rodičov má pocit, že nie je najmenší dôvod nedať dieťaťu to, čo si želá. Keď oni boli malí, tak veľa vecí nemali, museli na ne dlho šetriť, a preto sa domnievajú, že by mali dieťaťu nahradiť, čo sami nemali. Samozrejme, toto je pravda. Na druhej strane obdivuhodní sú všetci rodičia, ktorí nepodľahnú nátlaku dieťaťa a okoliu a dokážu ho doviesť k prijatiu myšlienky, že nemožno mať všetko hneď, že za  každou radosťou je skryté aj odriekanie a určité úsilie vec získať.

 

Úspešní žiaci majú radosť z poznávania a vedia, prečo sa učia

Úspešní žiaci majú prirodzenú radosť z učenia. Pochopili, prečo je lepšie byť vzdelaný ako nevzdelaný. Dôležité je, aby im aj rodičia alebo učitelia uvádzali najmä tie dôvody o význame učenia, ktoré sú pochopiteľné, zrozumiteľné a významné pre samotné dieťa. Veľmi cenný je aj rodičovský príklad a postoj spoločnosti k vzdelaniu.

 

Úspešní žiaci lepšie rozumejú sami sebe

Dobrý žiak lepšie pozná sám seba, svoje silné i slabšie stránky. Vyzná sa lepšie vo svojich záujmoch, zvykoch, stereotypoch či motivácii. Dokáže dobre využiť silné stránky a hľadá spôsoby, ako nahradiť, obísť či kompenzovať tie slabšie.

 


ZDROJ:
Robert Sternberg, Wendy Williams: Educational Psychology
Čítajte viac o téme: Efektívne učenie
Zdieľať na facebooku