Hlavná školská inšpektorka: Odporúčam dobrovoľné domáce úlohy

28.4.2023 - V posledných dňoch rezonuje v spoločnosti téma zrušenia domácich úloh. Žiaci ju vítajú, učitelia pomenej. Čo vlastne robí domáce úlohy “povinnými”? Ako sa určuje ich správne množstvo? Je vôbec možné ich zrušiť? Odpovedá Hlavná školská inšpektorka Alžbeta Štofková Dianovská.

 

Veľa sa hovorí o zrušení domácich úloh. Sú však vôbec povinné? 

Zadávanie domácich úloh žiakom má dve diskusné roviny, legislatívnu a praktickú.

V prvej rovine pojem “domáca úloha” školská legislatíva nepozná. Školská inšpekcia nemá k dispozícii kritériá v právnom ani inom predpise, na základe ktorých by mohla konštatovať (okrem vyložene extrémnych prípadov), že prišlo k jeho porušeniu. Primeranosť veku, schopnostiam, záujmom žiaka či jeho zdravotnému stavu je príliš všeobecné pravidlo, ktorého porušenie by sa vo väčšine prípadov na základe normatívnej kontroly dalo ťažko právne vyargumentovať. Vždy by išlo o subjektívny názor inšpektora. Je z matematiky primerané množstvo na domácu úlohu vypočítať jeden príklad, dva či tri? Alebo z literatúry – je primerané naučiť sa naspamäť tri slohy básne, štyri či päť? A sú príklad či báseň v súlade so záujmom žiaka? Či dokonca s jeho zdravotným stavom?

Druhá, praktická rovina prináša pojem domáca úloha z tzv. „zvykového práva“ v školstve t.j. lebo sa to tak robilo vždy. 

 

Zástancovia domácich úloh oponujú, že deťom bude chýbať, keď sa doma nebudú vôbec učiť.

Pozor, je potrebné rozlíšiť pojmy domáce učenie a domáce úlohy. Domáce učenie ako dôležitá súčasť vzdelávania je zabezpečované rodinou, ktorá si sama vyberá čas, metódy a formy prípravy na vyučovanie, napríklad pri učení slovíčok. Či poskytne rodič pomoc prostredníctvom zábavnej spoločenskej hry, vzdelávacej aplikácie, alebo počas spoločného kondičného behu, je vecou rodiny. Dôležité je, že domáce učenie prinesie nové poznatky, zručnosti, či úžitok dieťaťu... a niekedy aj rodičom.

 

Domáce úlohy však väčšinou veľkou zábavou nie sú.

Presne tak, domáca úloha je striktne zadaná učiteľom a zasahuje do voľného času rodiny, ktorá by teda logicky mala vidieť jej význam, pretože jej venuje svoj čas, ktorý by inak mohla stráviť rozhovorom, prechádzkou či napríklad starostlivosťou o domáce zviera, návštevou divadla alebo športovaním. Zmysel domácej úlohy nemôže vidieť iba učiteľ. Pokiaľ je jej cieľom napríklad utvrdzovanie učiva, tak logicky nemôžu dostať všetky deti rovnakú úlohu, pretože šikovnejšie s ňou iba „zabijú čas“, slabšie sa „utvrdia“ v chybách, lebo nie je pri nich odborník - učiteľ a škola nemôže očakávať, že sa rodič bude po večeroch meniť na pedagogického zamestnanca školy.

 

Mnohí učitelia zadajú ako domácu úlohu doštudovanie učiva, ktoré sa na hodine nestihne prebrať. Ako tomu zabrániť?

Odporúčam učiteľom zadávať dobrovoľnú formu domácej úlohy, ak už musí byť zadaná, a ponúknuť žiakom pohľad na jej význam, pretože správna domáca úloha má priniesť žiakom úžitok. Vôbec by sa nemalo stávať, že učivo, ktoré učiteľ nestihne naučiť žiakov v škole, zadá naučiť sa ako domácu úlohu, a už vôbec nie, že ich bude v nasledujúcich dňoch hodnotiť z tohoto učiva, t.j. z učiva, ktoré ich ani nenaučil.