Články: Pre študentov
O projekte

 

Chcete myslieť rýchlejšie a lepšie? Trénujte si mozog!

Jaroslava Koníčková
Autor článku
Foto: Shutterstock
Ak si chcete naozaj začať trénovať mozog, musíte si predovšetkým uvedomiť, že sa budete musieť obrniť trpezlivosťou a venovať sa tomu systematicky. To ako zlepšovať svoju pamäť vám môže pomôcť viacero stratégií. / Foto: Shutterstock

Ak si chcete naozaj začať trénovať mozog, musíte si predovšetkým uvedomiť, že sa budete musieť obrniť trpezlivosťou a venovať sa tomu systematicky. Váš mozog sa nezmení zo dňa na deň. Musíte trénovaniu venovať veľa času. Len pravidelný a usilovný tréning vás privedie k úspechu. A potrebné je vyskúšať viac metód, aby ste zistili, ktorá je pre vás tá najlepšia.

 

Metóda PQRST

Názov tejto metódy je odvodený od jednotlivých krokov, z ktorých sa skladá.

  • Preview (prehľad),
  • Question ( otázka),
  • Read (čítanie),
  • Self-recitation (opakovanie),
  • Test ( skúška).

 

Najprv je dôležité získať prehľad. Sledujte nadpisy kapitol, stručné súhrny, obrázky, tabuľky a podobne. Potom si napíšte otázky k textu a pokúste sa na ne odpovedať. Najprv sami a potom vo fáze čítania. Pri opakovaní si spomeňte na to najdôležitejšie z celého textu a následne sa otestujte. Vytvorte si vlastný text a takto sa pripravíte na test, ktorý budete neskôr písať v škole.

 

Metóda SQ4R

Táto metóda dostala svoj názov podľa jej jednotlivých fáz SQ4R a je to účinná stratégia, ktorá pomáha študentom získavať informácie z učebnice. Využívajú sa pri nej nasledujúce kroky:

  • Survey (preskúmanie),
  • Question (otázka),
  • Read (čítanie),
  • Reflect (premýšľanie),
  • Recite (hlasné opakovanie),
  • Review (rekapitulácia).

 

Čítajte si nahlas

Ak sa niečo učíte, skúste si čítať nahlas. Dosiahnete lepšie výsledky. Prečo? Tým, že si učivo čítate nahlas, ukladáte si ho aj do sluchovej pamäti, čím sa zvyšuje pravdepodobnosť zapamätania.

 

Využívajte rytmus

Napríklad profesor A. C. Aitken sa v minulosti pokúsil zapamätať si Ludolfovo číslo (hovorovo pí) presne na tisíc desatinných miest. Čísla si rozdelil do riadkov, v každom mal 50 čísel a každý tento riadok si rozdelil opticky do 10 skupín. Každá skupina mala 5 čísel. Potom si stanovil určitý rytmus čítania čísel a vďaka tomuto postupu sa to naučil. Rytmus totiž znižoval pravdepodobnosť pomýlenia sa v poradí čísel. Ak sa budete  učiť naspamäť telefónne čísla, skúste si ich predčítavať rytmicky.

 

Fotografická pamäť

Ak sa učíte na skúšku zo svojich úhľadne spracovaných poznámok, skúste si ich párkrát prečítať a potom sa skoncentrujte vždy len na jednu stranu, dívajte sa na ňu, ale nečítajte si. Potom si zavrite oči a skúste si spomenúť, ako strana vyzerala. Predstavujte si odseky  a nadpisy. Neskôr si začnite spomínať aj na slová a vety. Ide o to, že ak si pri skúške nebudete vedieť na niečo spomenúť, ak si spomeniete na potrebnú stranu a obsah, to vám môže pomôcť spomenúť si i na ďalšie veci. Treba však myslieť aj na to, že fotografická pamäť nie je absolútnou výhrou. Možno vďaka tejto schopnosti urobíte skúšku, ale informácie si asi dlho v pamäti nepodržíte a možno im ani tak dobre nebudete rozumieť. A cieľom študentov je predsa učivu rozumieť, takže na fotografickú pamäť sa nespoliehajte stále. Ideálne je, keď ju použijete až vtedy, keď nebudete mať inú možnosť.

 

Opakovanie je matka múdrosti

Zabúdaniu môžeme predísť pravidelným pripomínaním si informácie. Je dobré, ak sa na zapamätanie použije čo najväčšia skladba rôznych zmyslových vnemov (kombinácia slova, obrazu, zvuku, pohybu, činov a emócií). Pomáha aj vytváranie vzájomných väzieb medzi viacerými osvojenými poznatkami.

 

Učte sa aj čuchom

Aj závan nejakej vône vám môže pomôcť pri spomínaní na nejakú informáciu. Vedci dokonca dokázali, že keď sa učíte pri svojej obľúbenej vôni, váš mozog si dokáže pamätať viac. Môžete urobiť taký pokus, že sa na každý predmet v rozvrhu hodín  pokúsite  učiť pri inej vôni. Za pokus to iste stojí.

 

Naučte sa rýchlo čítať

O teórii čítania sa začali publikovať vedecké články už koncom 19. storočia. Ale čo bolo zaujímavé, najväčší záujem o túto problematiku nastal počas 1.svetovej vojny. Niektorí piloti mali problémy s rozpoznávaním obrysov priateľských a nepriateľských lietadiel. Pre nich sa vymyslel prístroj s názvom „tachyskop“, ktorý premietal fotografie vojnových lietadiel v rôznych časových intervaloch a tie sa postupne skracovali. Takto sa piloti nácvikom naučili zachytiť obraz vo veľmi krátkom čase. Po vojne sa tento prístroj začal používať na výučbu rýchleho čítania.

Na základe týchto zistení sa tomu začali venovať aj vedci a došli k záveru, že pohyb očí pri čítaní nie je plynulý. Oko sa pri čítaní vždy na chvíľu v riadku zastaví a zafixuje na danú časť textu, aby ho mozog mohol spracovať. Potom preskočí ďalej v riadku. Väčšina metód, ktoré sa používajú na nácvik rýchleho čítania sa zameriava na to, ako zachytiť čo najviac textu na jednu fixáciu (resp. zvýšiť zrakové rozpätie na jednu fixáciu).

V procese nácviku rýchleho čítania zohrávajú hlavnú úlohu tieto dva hlavné činitele:

 

Zrakové rozpätie – je vlastne schopnosť oka prečítať text na jednu fixáciu. Čo je ale podstatné, toto je naučená schopnosť, ktorú možno tréningom podstatne zlepšiť. Bez tréningu oko obsiahne 7-9 znakov, po tréningu 15-20 znakov.

 

Počet fixácií – tzn. počet zastavení oka v riadku. Zrak pri čítaní  bežne skáče po riadku. Veľký počet skokov čitateľa spomaľuje. Ak človek prejde výcvikom rýchleho čítania, dokáže za minútu prečítať aj 500 slov.

 

Pomôcť môže aj hudba

Christopher Chabris, výskumný pracovník na Harvard Medical School zistil, že pri počúvaní Mozartovej hudby dochádza k radostnému vzrušeniu, ktoré je spojené s vyšším stupňom aktivácie kognitívneho systému, takže človek môže dosiahnuť v určitých typoch kognitívnych úloh lepšie výsledky. Fran Rauscherová z University of Wisconsin sa snažila vysvetliť podstatu Mozartovho efektu pomocou teórie Lenga a Shawa, ktorí spracovali mechanizmus fungovania mozgovej kôry. Predpokladala, že určitá hudba môže vyvolávať v mozgovej kôre také vzorce korových výbojov, ktoré sú využívané pri časovo - priestorových úlohách. Tvrdila, že  počúvaním Mozartovej sonáty pre dva klavíry D dur sa zvyšuje práve táto schopnosť ľudského mozgu. Niekoľko ďalších vedcov tiež  dokázalo, že Mozartov efekt má na svedomí zvýšenie aktivity niekoľkých génov dôležitých pre prenos podnetov medzi neurónmi mozgu.

Niektorí odborníci však tvrdia, že človek môže počúvať akúkoľvek pre neho príjemnú hudbu a výkon mozgu sa zlepší.

 

Spánok je veľmi dôležitý

Americkí psychológovia pod vedením Elizabeth Gouldovej zistili, že v hippokampe pri nedostatku spánku, je potlačená tvorba nových neurónov. A je to práve hippokampus, ktorý zohráva významnú úlohu v činnosti intelektu a pamäti. Z tohto dôvodu hrá spánok dôležitú úlohu v učení - pomáha upevniť nové informácie, ktoré neskôr použijeme. Spánkom vlastne pripravíme mozog na formáciu a ukladanie myšlienok. Lepšie je naučiť sa cez deň a poriadne sa vyspať, aby sa vám informácie v hlave lepšie uložili. V opačnom prípade by potom mohla schopnosť naučiť sa nové veci na druhý deň klesnúť až o 40 percent! Spánok môže podporiť aj vznik určitých spojení v mozgu. Preto sa stáva, že keď sa zobudíme, zrazu sa na určitú vec pozeráme iným spôsobom ako včera a rozmýšľame inak. Po prebudení je dokonca o 33 % väčšia pravdepodobnosť, že mozog vytvorí spojenie medzi zdanlivo nesúvisiacimi myšlienkami. Prišla na to štúdia z roku 2007, ktorú vykonali experti z University of California Berkeley. Dokonca bolo zistené, že keď trpíme nedostatkom spánku, pamätáme si viac negatívne informácie a na tie pozitívne zabúdame.

 

Snažte sa používať obidve hemisféry mozgu

Každá mozgová hemisféra spracováva informácie úplne odlišným spôsobom, pričom pravá má podceňované vlastnosti týkajúce sa toho, že rieši problémy skôr intuitívne, lebo nie je taká lineárna a orientovaná na čas ako pravá. Ľavá hemisféra je racionálna a analytická, pravá intuitívna a syntetická. Ľavá je orientovaná na jazyk, komunikáciu a spracovávanie informácií krok za krokom. Pravá hemisféra je hemisférou kreativity, emócií, imaginácie a túžby a je určená aj na vnímanie priestoru a komplexné spracovávanie informácií. Pravá mozgová hemisféra vidí obraz ako celok, jej pohľad je holistický, je nositeľkou umeleckých schopností, vníma iba priestor a nie čas, pracuje s obrazmi, farbami, so symbolmi, je schopná neobmedzeného vnímania.

Väčšina ľudí má dominantnú ruku, dominantnú nohu a dominantné oko. To isté platí aj pre mozgové hemisféry. U väčšiny z nás je dominantná ľavá mozgová hemisféra. Ľudia s dominantnou ľavou mozgovou hemisférou premýšľajú logicky a najlepšie sa učia prostredníctvom sluchu. Ľudia s dominantnou pravou mozgovou hemisférou myslia intuitívne a najlepšie sa učia cez videnie a cítenie. Učenie sa ľavým mozgom vyžaduje vedomé úsilie, pravo-mozgové učenie je podvedomé a úplne bez námahy.

 

Metóda LOCI

Jej podstatou je vytvorenie takzvanej mentálnej cesty, čo je rad za sebou logicky zvolených objektov v známom prostredí. K týmto objektom si pomocou vizualizácie pripojíte informáciu, ktorú si chcete zapamätať. Inak povedané, ak si chcete niečo zapamätať, „uložte" si informáciu na konkrétne miesto, najlepšie také, ktoré veľmi dobre poznáte a ktoré sa nemení. Metóda Loci je teda založená na vytváraní pomocnej cesty.

 

Cvičte a nezabúdajte na kyslík

Mozog je pri fyzickej námahe predovšetkým viac prekrvovaný a okysličovaný. To vedie k zvýšeniu bystrosti a pozornosti. A okrem toho tiež k obnove a vzniku nových nervových buniek. Vďaka tomu sa zlepšuje pamäť a učenie  nových vecí sa stáva jednoduchším. Známy je tiež fakt, že počas fyzickej námahy sú produkované látky zvané endorfíny, nazývané tiež hormóny šťastia. Endorfíny  sa viažu sa na opioidné receptory a tým blokujú prenos signálov bolesti. Upokojujú a vyvolávajú pocity eufórie. Pomáhajú tak prekonať záťaž. Pri pohybe mozog uvoľňuje aj ďalšie látky, napríklad dopamín či serotonín. Dopamín je produkovaný v centre, ktoré súvisí s odmeňovaním. Serotonín je známy ako neurotransmiter dobrej nálady, pretože jeho hladina má vplyv na to, ako sa cítime. Nízke hladiny serotonínu môžu spôsobiť pocity smútku a úzkosti. Nové štúdie ukazujú, že šport môže pomáhať pri učení.

 

Dôležitá je aj strava

Aj to, čo jete, môže ovplyvniť to, do akej miery si informácie zapamätáte. Existuje veľa užitočných potravín pre mozog, ale medzi tie naj patria nasledovné:

 

Rybí olej

Obsahuje omega 3 mastné kyseliny, ktoré sú súčasťou nervových buniek a hrajú dôležitú úlohu pri spracúvaní informácií.

 

Ginko dvojlaločné

Tento vyše 2000 rokov starý strom má doslova zázračné účinky na ľudský organizmus. Ako pôsobí proti zabúdaniu? Ako antioxidant vychytáva voľné kyslíkové radikály, odbúrava oxidačný stres a spomaľuje vekom podmienené zmeny v mozgu. Zvyšuje odolnosť ciev a činnosť nervových buniek.

 

Vitamín B12 (kobalamín)

Ako jediný vitamín obsahuje aj kov kobalt. Nájdete ho v rybách, vo vajciach, v mlieku a mäse. Spolu s kyselinou listovou zohráva dôležitú úlohu pri správnej látkovej premene homocysteínu na metionín, pričom práve príliš vysoká hladina homocysteínu zvyšuje riziko vzniku demencie.

 

Vitamín E

Podobne ako ginko pôsobí ako antioxidant a vychytáva voľné radikály. Najviac ho do organizmu dostanete, ak budete jesť orechy, vaječné žĺtky, obilniny a mlieko.

 

Sója

Obsahuje fosfatidylserín, chemickú látku, ktorá je zložkou bunkových membrán. Ak sa dostane mimo membrány, znamená to zánik bunky. Vekom produkcia fosfatidylserínu v tele klesá. Preto by sme ho mali dopĺňať, uľahčíme tým šírenie impulzov v mozgu.

 

Tiež si môžete  prečítať:

Aktivity podporujúce pamäť

Ako sa naučiť nové veci najľahšie?

Najjednoduchšie a najrýchlejšie stratégie efektívneho učenia

 


Zdroje:
Gerhard Schmidt: Efektivní myšlení
Christiane Stenger: Nenechajte svůj mozek zahálet
dearteacher.com
Články na portáli Eduworld.sk nie sú zamknuté, pretože si uvedomujeme dôležitosť šírenia hodnotných informácií o vzdelávaní a výchove. Dokážeme ich ale tvoriť len vďaka dobrým ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. Budeme si nesmierne vážiť, ak sa k nim pridáte aj vy.
×
Píšeme len vďaka podpore dobrých ľudí. Chcem podporiť

Čítajte viac o téme: Pamäť, Efektívne učenie
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
Diskusia

Si vysokoškolák? Prihlás sa do nášho newslettru a získaj novinky a zaujímavé informácie z oblasti vzdelávania.