Život našich detí sa za posledné roky v mnohých oblastiach výrazne zmenil. Niektorým až natoľko, že majú problém vnímať reálny svet a žijú v akejsi ružovej bubline. Ako im môžu rodičia pomôcť vnímať svet reálne, aby ich v dospelosti neprekvapil?
Deti a tínedžeri žijú úplne ináč ako napríklad ich prarodičia. Ešte pred pár rokmi chodili deti do školy pešo alebo autobusom, hrávali sa vonku s ostatnými deťmi, tvorili si samy svoj program bez dozoru rodičov a boli aj niekoľko hodín denne v pohybe. Dnes je úplnou samozrejmosťou voziť deti do školy autom, v priebehu dňa sú prevážané zo školy na nejaké tréningy alebo krúžky, ich program končí väčšinou až vo večerných hodinách. Nemajú čas na kamarátov, chviľky pre seba, neorganizovaný pohyb vonku.A ak aj majú pár minút voľno, tak sa radšej hrajú na počítači alebo na mobile, ako by mali ísť na prechádzku. Technológie sú potrebné, ale tie by rodičia mali naučiť svoje deti používať rozumne. Ale dnes už ani na toto nie je dostatok času. Tým, že deti majú priveľmi organizovaný čas a niektoré z nich sa pohybujú v ideálne vytvorených podmienkach, napríklad sú v kolektíve nadpriemerne nadaných žiakov, chodia na rôzne úzko špecializované krúžky len do úzkej komunity tých istých detí, nechodia bežne vonku, kamarátov im vyberajú rodičia, neprežívajú dianie na bežnej ulici, v bežnom obchode a podobne. Na sociálnych sieťach si vyberajú takých kamarátov, ktorí im neodporujú. Toto všetko im dáva pocit výnimočnosti a neomylnosti. A tak postupne strácajú kontakt s obyčajnou realitou. Niektoré z detí ešte nikdy neprežili neúspech, sklamanie, riešenie problémov, lebo vďaka ideálne nastaveným pdomienkam, nemali možnosť to zažiť. No nesmieme však zabúdať na to, že osobnosť detí sa modeluje v interakcii s reálnym svetom, s praktickými činnosťami, s úspechmi aj prehrami, pri riešení sporov, súperení aj spolupráci, pri odolávaní tlaku skupiny a najmä budovaním priateľstiev. V súčasnosti niektoré deti takmer nič z tohto si nemajú šancu vyskúšať, a to hlavne kvôli už spomínaným umelo nastaveným podmienkam, v ktorých žijú. Niektoré deti žijú v rodine s helikoptérovými rodičmi, ktorí sa svojej výchovy aj napriek výskumom nechcú vzdať. Dnes už totiž vieme, že čím viac rodičovskej kontroly dieťa v útlom veku má, tým viac problémov prežíva neskôr. Helikoptéroví rodičia preberajú až úzkostlivú zodpovednosť za život svojich detí, za ich úspechy a neúspechy. Na prvý pohľad sa takýto spôsob výchovy javí ako veľmi dobrý. Deti dostávajú dostatok lásky, pocit prijatia a v určitom zmysle sa im formuje aj sebavedomie. Problém nastáva vtedy, keď sa ocitnú v situácii, že ony samy musia riešiť zložitú situáciu a rodičia nie sú práve v tej chvíli k dispozícii. Práve vtedy si môže dieťa prestať veriť a môže cítiť úzkosť a paniku. Zrazu nemá dostatok síl na riešenie problémovej situácie, pretože nikto vedľa neho nestojí a dostáva sa do obrovského stresu. Toto môže vyvolať úzkosť, ktorá neskôr môže vyústiť až do depresie. Ďalší problém predstavuje aj nedostatok zručností na riešenie bežných záležitostí. Ak je už dieťa na prahu dospelosti, nedostatok základných zručností ho začne výrazne brzdiť v akomkoľvek napredovaní a v adaptácii na meniace sa skutočnosti súvisiace s vekom a zmenou životných úloh a postavenia. Rodičia by mali deťom pomáhať len do tej miery, do ktorej im to dovolia. Mali by im vedieť dopriať aj samostatnosť. Sebavedomie detí sa vytvára robením činností, kde sa usilujú a vidia výsledok. Podporujúci rodič tieto príležitosti umožňuje, prípadne ich aktívne vytvára. Keď sa skombinuje helikoptérové rodičovstvo s umelými podmienkami, v ktorých dieťa žije, môže to mať v dospelosti pre neho obrovské následky v oblasti psychiky. Dôkazom je napríklad generácia snehových vločiek. Je to generácia mladých ľudí, ktorú charakterizuje individualizmus, prehnaná citlivosť, nevedia prijať cudzí názor, ľahko sa urážajú a zameriavajú sa hlavne sami na seba. Profesor Petr Lupač z Katedry sociológie Filozofickej fakulty Univerzity Karlovej vysvetľuje:„Dobovým trendom, ktorý spôsobuje individualizmus, je aj znižovanie počtu detí v rodine. Rodičia majú deti v neskoršom veku, ukážkovo sa o ne starajú, snažia sa im splniť takmer všetky priania a v tomto trende sú podporovaní zo všetkých strán.“ Ako teda aspoň trochu dopriať deťom kontakt s realitou? Existuje niekoľko jednoduchých činností, vďaka ktorým ju môžu precítiť.
Zúčastňujte sa s deťmi rôznych stretnutí a podujatí
Deti spoločnosť potrebujú viac ako my, lebo sa takto učia fungovať s rôznorodými ľuďmi. Stretávanie sa s inými rodinami, kamarátmi, susedmi, bývalými spolužiakmi, či kolegami z práce a ich deťmi posilňuje u detí množstvo zručností a prináša nové skúsenosti. Môžete si domov zavolať návštevu, môžete ísť vy na návštevu alebo sa s inou rodinou môžete spoločne vybrať do prírody. Skúste viac domov volať kamarátov svojich detí, dovoľte im voľne sa spolu hrať. Grilovačky, výlety, prechádzky a stretnutia na ihrisku sú príležitosťou, aby deti rôzneho veku hľadali vlastné spôsoby, ako spolu tráviť čas. Naplánujte si častejšie návštevy starých rodičov, ale aj širšej rodiny. Je dobré, keď deti poznajú svojich bratrancov, sesternice, ujov, tety a strýkov. Je dobré, keď deti spoznávajú rôzne životné štýly ľudí, ich rôzne názory a postoje. Toto pozorovanie im pomáha pri skladaní si vlastnej mozaiky o svete. Na prahu dospelosti budú menej prekvapení, keď sa stretnú s rôznymi typmi ľudí. Je dobré, keď sa občas zúčastnite spolu s deťmi aj rôznych podujatí, ktoré organizujú obce a mestá. Aj tu môžu vidieť rôzne typy ľudí a môžu sledovať rôzne situácie či počúvať komunikáciu iných ľudí. Dobrou školou života sú aj rôzne brigády na pomoc mestu alebo charitatívne podujatia.
Doprajte deťom trochu slobody
Každý rodič má strach. To je úplne prirodzené. Ale nič sa nestane, keď necháte svoje deti občas prespať u kamarátov. Pre deti je to obrovský zážitok. Dovoľte im niečo v meste samostatne vybaviť. Na začiatok stačí, keď pôjdu na poštu poslať pohľadnicu starej mame. Ak je dieťa veľmi prestrašené, skúste hod dať v lete do skautského tábora. Mnohí rodičia si práve tieto tábory veľmi pochvaľujú. Dovoľte im chodiť na rôzne kurzy a sústredenia počas víkendov alebo prázdnin. Dovoľte im tam byť aj viac dní bez vášho dozoru. Vychovávatelia a tréneri sa určite o ne dobre postarajú. Práve na takýchto pobytov sa učia samostatnosti a dobre sa formuje aj ich sebavedomie.
Zapojte deti do domácich prác
Dnes veľa detí nemusí nič doma robiť, lebo im rodičia vytvárajú dostatok času na učenie, návštevu krúžkov, čítanie kníh a podobne. Ale potrebné sú aj domáce práce. Vďaka nim si deti formujú množstvo zručností. Keď budú pomáhať od malička, v puberte to budú brať ako samozrejmosť a keď pôjdu na internát, nebudú mať problém si po sebe upratovať alebo si niečo uvariť.
Dnešná doba ponúka deťom obrovské množstvo možností uplatniť svoj talent a záujmy. Rodičia im môžu vybrať školu akéhokoľvek typu, všetko záleží len od ich vlastného rozhodnutia a finančných podmienok. Žijeme v dobe neobmedzených možností, a tak sa rodičia snažia vybrať pre svoje deti tie najideálnejšie podmienky, aby ich pripravili na život. Ale práve v snahe docieliť ideálny stav, často sa stáva, že svoje deti odtrhnú od reality. Našťastie, všetko sa dá zmeniť. Možno vám pri tom pomôže niektorý z námetov uvedený v článku.
