Zuzana Gránska: S technológiami zostaneme spojení navždy. Nie je jedno, ako deti naučíme s nimi žiť

Zuzana Gránska si myslí, že najväčšou výzvou dnešných rodičov je naučiť žiť deti s technológiami múdro.
Zuzana Gránska si myslí, že najväčšou výzvou dnešných rodičov je naučiť žiť deti s technológiami múdro. / Foto: archív ZG

Je ľahké dať dieťaťu do ruky mobil či tablet. Omnoho ťažšie je riešiť následky, ak dovolíme, aby deti vychovávali obrazovky. Ako nezanedbať zdravý vývin detí v digitálnej dobe? Ako ich nestratiť, keď bežne trávia viac času s obrazovkami ako s vlastnými rodičmi?

 

Rozprávali sme sa so ZUZANOU GRÁNSKOU, zakladateľkou portálu Eduworld.sk, ktorá sa dlhodobo venuje téme digitálnych médií a výchovy. Keďže chcela intenzívnejšie apelovať na rodičov, aby nad digitálnymi technológiami iba nezalamovali rukami, ale aj konali, rozhodla sa napísať knihu o výchove detí v digitálnej dobe - Spojení navždy. Upozorňuje v nej na najhorúcejšie problémy, ktoré nám spojenie s digitálnymi technológiami prinieslo a ponúka riešenia, ako žiť s nimi lepšie. 

 

Digitálne technológie sú dnes veľkou témou asi u všetkých rodičov. Mnohí z nás tušia, že deťom škodia. Vidíme to dennodenne doma, že deti sú po čase pred obrazovkami podráždené, nervózne. Prečo je to tak?

Nervová sústava dieťaťa je jednoducho extrémne vyčerpaná množstvom podnetov, ktorými digitálne médiá za pár minút dokážu deti zasiahnuť. Dieťa pred nimi sedí ako zhypnotizované a nasáva. Nedokáže sa od obrazovky odtrhnúť bez pomoci rodičov, ale ani samo to množstvo podnetov filtrovať. Jednoducho sa to na neho z obrazovky všetko valí – červený blikajúci maják, naháňanie zloduchov a policajtov, havária áut, výbuch, občas nejaká bitka a zase naháňačka. Do toho hudba a ďalšie zvukové efekty. Všetko je v dnešných rozprávkach neuveriteľne rýchle a hlučné. Dej sa vyvíja tak, že tie najmenšie deti ho nemajú šancu spracovať. Ak je toho na ne priveľa, signálom je, že sú následne nervózne a podráždené. A to hovorím len o rozprávkach, ktoré najmenšie deti sledujú na tabletoch alebo v televízii.

 

A čo iné digitálne obsahy, ktoré deti bežne sledujú, ako napríklad online hry alebo youtubové videá?

Mnohí odborníci odporúčajú, aby sme sa im u malých detí vyhli. Po tom všetkom, čo je dnes známe o vplyve digitálnych technológií na vývin detí do 6 rokov, je to pre ne skôr premrhaný čas. Aj pokiaľ im vyberieme ten najkvalitnejší obsah, len ťažko ich obohatí tak ako hra s obyčajnými hračkami, naháňanie vonku na čerstvom vzduchu alebo kontakt s mamou či otcom, prípadne inými deťmi.

 

Pokiaľ im na Youtube pustíme videá s nemeckými slovíčkami alebo výuku počítania? To by mohlo byť o niečom inom, nie?

Ani vzdelávacie videá či hry malým deťom nedajú to, čo ich môže naučiť rodič a reálny svet okolo nich. Vždy by sme si mali položiť otázku, ak deťom púšťame video napríklad o počítaní jabĺčok, či je to skutočne niečo, čo im nedokážeme dať my sami v reálnom živote. Môže ich video alebo online hra obohatiť viac, ako by sme im vyložili na stôl jabĺčka a počítali ich spoločne? Podávali si ich z ruky do ruky? Odpoveď je na to jednoznačná – nie, nemôže. Dnes je vo svete enormný nárast edukatívnych digitálnych aplikácií a televíznych programov pre najmenšie deti, ale odborníci sa zhodujú, že tvrdenia o pozitívnych dopadoch, ktoré firmy často vo svojich reklamách využívajú, nie sú ničím podložené. Len minimum z nich sa podieľalo na nejakom výskume, kde by sa dal preukázať ich pozitívny efekt. Varujú napríklad pred aplikáciami, ktoré tvrdia, že učia batoľatá hovoriť. Výskum jasne ukazuje, že pre deti neexistuje lepšia cesta učenia jazyka ako interakcia s človekom tvárou v tvár.

 

Takže, odborníci spochybňujú, že rôzne herné vzdelávacie aplikácie či televízne programy, dokážu najmenšie deti obohatiť?

Stále hlasnejšie upozorňujú na to, že sú iné a efektívnejšie cesty rozvoja detí, ako nechávať ich hodiny pred displejmi tabletov či mobilov. Dnes je táto oblasť obrovským biznisom a stále rastie, a to napriek tomu, že pribúdajú dôkazy, že najmenšie deti by mali tráviť čas inak ako pred obrazovkami. Len Youtube sledujú pravidelne desiatky miliónov detí. Medzi najsledovanejšími kanálmi na svete nájdeme práve kanály venované batoľatám a škôlkarom, ktoré by pred nimi dokázali sedieť ako prikované aj celý deň. A podobne je to aj s aplikáciami. Mnohí rodičia si ospravedlňujú, že hodiny denne nechávajú deti osamote pred obrazovkami, lebo sa niečo naučia. Ale vedci hovoria, že prinajmenšom do 18 mesiacov to tak určite nie je. Nerozumejú tom, čo sa na obrazovke deje. Výskumy ukazujú, že deti sa najviac učia z interakcie s človekom. Vo chvíľach, keď je mama, otec či ktokoľvek láskavý a pozorný pri dieťati a naplno sa mu venuje. Jednoducho povedané - nič nedokáže nahradiť ľudský kontakt.

 

Ale naplno sa deťom nedá venovať stále. Nebude práve to problém dnešných detí pred obrazovkami?

Do veľkej miery je zaneprázdnenosť určite dôvodom, prečo sa to deje. Jeden prieskum ukázal, že väčšina rodičov necháva deti pred obrazovkami práve vo chvíli, keď potrebujú upratovať, variť alebo ich utíšiť. Obrazovky sú jednoducho najlacnejší a najrýchlejší spôsob, ako sa detí flexibilne zbaviť a riešiť, čo potrebujeme. Nič ľahšie v dnešnej dobe neexistuje. Je to akási „opatrovateľka zdarma“. To, že tým vytvárame u detí návyk na blikajúce hypnotizujúce displeje a zarábame deťom na problémy, si ale mnohí stále neuvedomujeme. Obrazovky by nemali byť alternatívou, na čo sa deti zamerajú pokiaľ varíme obed. Malé deti nie sú vybavené na to, aby trávili priveľa času pred obrazovkami. Ak im to umožňujeme, vyžiada si to svoju daň.

 

Akú napríklad?

Vývin detí sa spomalí, pretože v čase, keď sedia pred obrazovkami nevenujú sa aktivitám, ktoré podporujú ich rozvoj. Jeden kanadský výskum napríklad zistil, že deti, ktoré trávili pred obrazovkami vo veku 2 a 3 roky viac ako hodinu denne, obstáli horšie vo vývinových testoch, ktoré sledovali oblasti ako jazyk alebo hrubú a jemnú motoriku. 

 

No dobre, ale ako to riešiť, keď sme dnes takí zaneprázdnení?

Základným pravidlom by malo byť, že tablet, mobil či televízor by nemali byť bežnou náhradou hračiek u najmenších detí. V opačnom prípade si deti veľmi rýchlo zvyknú na to, že ak im nevenujeme svoju plnú pozornosť, začnú sa hlasno dožadovať technológií. A ľahko sa stane pravidlom, že rodičia potom pod tlakom podajú svoj mobil dieťaťu vždy, keď taká situácia nastane, aby ho utíšili a získali čas. Z tohto zvyku je cesta späť veľmi náročná.  Na čo ich ľahko naučíme, s tým potom musíme krvopotne bojovať. Treba si uvedomiť, že návyk podať nespokojnému dieťaťu autíčko alebo bábiku sa nedá porovnať s tým, ak mu podáme v takej chvíli svoj mobil.

 

Zuzana Gránska / Foto: archív ZG

Mnohé maminy sú vyčerpané, o tom niet pochýb, aj preto sú tie rýchle riešenia určite zaužívané v mnohých rodinách.

Pravdou je, že dnešným rodičom chýba podpora blízkej rodiny či širšieho okolia pri výchove detí. A je to problém nás všetkých, celej spoločnosti. Vytvorili sme medzi sebou obrovské vzdialenosti, postavili vysoké múry, zavreli dvere a nie sme schopní vnímať ľudí okolo seba. Prestali sme si nezištne pomáhať v komunitách, a to je škoda. Chce to len trochu času a námahy nájsť si systém. Problém je v tom, že s technológiami ide všetko jednoduchšie. Vložiť dieťaťu do rúk tablet alebo zapnúť telku je ďaleko pohodlnejšie ako hľadať ďalšie riešenia v komunite okolo seba. Zradné je, že negatívne dopady technológií nie sú viditeľné okamžite. To, čo rodičia vidia ihneď je, že dieťa zázračne stíchne, ak sa posadí pred obrazovku a oni si môžu nachvíľu vydýchnuť. To je zázrak, ktorý zvedie na zlú cestu mnohých rodičov.

 

Hovoríte, že by sme si mohli pomáhať. Máte aj konkrétnu predstavu ako?

Môžeme sa dohodnúť s rodičmi v susedstve, že si začneme strážiť deti, aby nemuseli niekoľko hodín denne končiť pred obrazovkami. Je jasné, že opatrovateľky či upratovačky si nemôžeme dovoliť všetci, ale hľadať ďalšie riešenia vo svojom okolí môžeme. Stačí spolu hovoriť, dohodnúť sa, že každý druhý deň vezme na ihrisko deti niekto iný a my zatiaľ môžeme vyriešiť povinnosti, ktoré máme.

 

To sa určite bežne medzi susedmi nedeje.

Áno, ale nie je to niečo nemožné. Bohužiaľ, radšej si volíme stále tie ľahšie cesty. A obrazovka je preto dnes pre mnohých rodičov riešenie na všetko – na našu zaneprázdnenosť, detský plač, ale aj problémy s jedením. Treba si uvedomiť jednu zásadnú vec - s technológiami zostaneme spojení už navždy a ak deti nenaučíme, ako s nimi zdravo žiť, nič dobré nás nečaká.

 

Ako ten zdravý život s technológiami podľa vás vyzerá?

Tak, že žijeme v rovnováhe. Netrávime viac času mysľou vo virtuálnom svete ako v tom reálnom. A to sa nemôže diať ak dospievajúce deti pozerajú do obrazoviek priemerne 7,5 hodiny denne a tie najmenšie aj 2- 3 hodiny denne. Rodičia by mali vedieť, že do nástupu do školy dieťa nepotrebuje technológie, ale mnohé iné veci áno. A ak mu technológie dávajú, malo by to byť len vo veľmi obmedzenej miere. Pri štarte do života je pre dieťa neoceniteľný hlavne ľudský kontakt, láskavé vzťahy s najbližšími a obyčajná hra. To je alfa a omega, aby sa vyvíjalo správne. Vďaka týmto veciam sa učí najviac. Od nástupu do školy môžeme deti oboznamovať s technológiami a nechávať ich s nimi dlhšie, ale všetko by sa malo diať postupne a s našou pomocou. Nie tak, že vložíme dieťaťu do rúk svoj mobil a necháme ho, nech si robí čo chce a je pred obrazovkou koľko chce.

 

Čo to presne znamená, že im digitálne technológie môžeme dávať vo veľmi obmedzenej miere?

Pediatri z rôznych krajín hovoria maximálne o hodine denne u detí od 2 do 6 rokov. Do dvoch rokov neodporúčajú obrazovky vôbec. A je jedno či ide o rozprávku, online hru alebo youtubové video s riekankami. Je to dobrá rada, ktorá je podložená viacerými výskumami. A je pritom veľmi dôležité aj to, čo im za tú hodinu pustíme. Navyše ich nesmieme nechať pred obrazovkami osamote. U detí nad 6 rokov to nechávajú vedci voľnejšie. Nehovoria o presnom čase, ale zodpovednosti rodičov, aby boli všímaví, ako čas s technológiami na deti pôsobí a mali by mať pod kontrolou, aký obsah na obrazovkách sledujú.

 

Myslíte si, že rodičia vedia, koľko sú ich deti denne pred obrazovkami?

Som presvedčená, že väčšina rodičov to ani netuší. Život je dnes taký rýchly, že toto je niečo, čo väčšine úplne uniká. Už najmenším deťom podávajú mobil úplne bez rozmýšľania do kočíka, keď sú v potravinách či na pošte. Keď sa potrebujú porozprávať so susedkou, ktorú stretnú pred vchodom. Jednoducho kedykoľvek. Tých okamihov je priveľa už u detí, ktoré vlastný mobil nemajú. A to nehovorím o deťoch, ktoré majú vlastné smartfóny. Myslím si, že rodičia by boli veľmi prekvapení, ak by tento čas začali deťom sledovať pomocou aplikácie. Mnohí si myslia, že sú na tom dobre, že ich sa to netýka, ale ten čas pred obrazovkami beží ďaleko rýchlejšie ako sa zdá.

 

Nedávno ste napísali svoju prvú knihu, ktorú ste nazvali Spojení navždy. Odkazuje to na večné spojenie s technológiami?

Áno, čitateľov v nej privádzam k zamysleniu, ako s technológiami žijú ich rodiny, deti i oni sami. Ako ich dennodenne používajú. Čo rodičia učia deti o vzťahu k obrazovkám každý jeden deň. Technológie nám vtrhli do našich domácností, škôl, partnerských vzťahov, priateľstiev i práce. A mnohí z nás si osvojili využívať ich nezdravým spôsobom. Takéto zlozvyky potom ohrozujú naše vzťahy, psychiku a mnoho iného. A pritom technológie majú obrovský potenciál, ako ich možno využívať vo svoj prospech.

 

Bez čoho sa rodičia v digitálnej dobe pri výchove nezaobídu?

Bez záujmu vedieť o technológiách a ich vplyve niečo viac a hlavne bez pevných pravidiel v rodine. To je absolútny základ.

 

Kniha Spojení navždy - Ako nestratiť deti v digitálnej dobe (Zuzana Gránska)

Čo ak nenaučíme deti, ako s nimi žiť lepšie?

Je možné, že to existenciu rodín a vzťahov vážne ohrozí. Veď sa len pozrite do niektorých dnešných domácností. Každý si rieši svoje problémy. Batoľa dostane mobil, aby neplakalo, otec pri večeri číta e-maily, mama scrolluje na Instagrame. Deti sa bežne kŕmia tak, že pozerajú do tabletov. To nie je v rodinách nič nezvyčajné. Oberáme sa o nesmierne dôležitý kontakt pre budovanie pevných vzťahov medzi nami. Koľko spolu hovoríme? Koľko zážitkov, pocitov spolu zdieľame? V rodinách, kde vládnu obrazovky, je to čoraz menej. To je niečo, čo nie je udržateľné bez negatívnych dopadov. Ak sa nezačneme zamýšľať nad tým, ako žijeme, takáto atomizácia rodiny nezostane bez následkov. 

 

Je možné, že rodičia sami netušia, ako si nastaviť pravidlá života s technológiami lepšie. Preto to ani nemôžu naučiť deti, nie?

To je to najväčšie riziko, prečo to nemusí dopadnúť dobre. Je pravda, že generácie pred nami takéto niečo nezažili. Mnohé skúsenosti starých rodičov sú v digitálnej dobe nepoužiteľné. Preto, ak sa nebudeme zaujímať, čo hovoria odborníci, budeme mať klapky na očiach a robiť životné rozhodnutia tak, aby sme vynakladali čo najmenšiu námahu, musíme byť pripravení na kopec problémov. Výchova je niečo, pri čom sa mama a otec musia zapotiť. Inak to nejde. A dnešní rodičia obzvlášť, pretože stojíme pred výzvami, ktoré sme ako deti sami nezažili. Vo svojej knihe sa venujem práve tomu, ako si s technológiami nastaviť efektívne pravidlá, aby deti nespadli do pascí virtuálneho sveta.   

 

Aké pasce máte na mysli?

Tých zradných miest je pre školákov vo virtuálnom svete mnoho. Od kyberšikany, sexuálneho obťažovania až po zavíslosti na videohrách. Ak deťom v reálnom svete nedáme dobré základy a to, čo potrebujú, budú hľadať oporu vo virtuálnom svete. A tak ako môže byť internet pozitívnym miestom s úžasnou dávkou motivácie, môže byť zradným miestom, ktoré dokáže dieťa dostať na dno. Napríklad na sociálnych sieťach nájdete skupiny pre deti, kde sa povzbudzujú a motivujú v tanci, futbale či fyzike a zdieľajú svoje emotívne zážitky a víťazstvá; rovnako tu nájdete skupiny, ktoré sa podporujú v sebapoškozovaní, anorexii a podobnom chorom správaní. Videohry môžu taktiež deti obohatiť, ale aj z nich urobiť závislých ľudí. Táto zodpovednosť, ako to dopadne, leží na našich pleciach.  

 

Malé deti dokážeme mať ľahko pod kontrolou, ale s tými staršími to nie je také jednoduché.

Áno, ak si rodič začne uvedomovať svoju zodpovednosť, malé dieťa pred obrazovkami nebude nechávať vôbec, alebo len veľmi krátko. Potom mu dokáže zariadenie vypnúť a presmerovať ho k inej činnosti. U starších detí, ktoré majú vo vrecku smartfón nonstop, si to už vyžaduje ďaleko väčšie úsilie. Za prvé s dospievajúcim dieťaťom netrávime už tak veľa času. Za druhé zariadenie mu nevieme len tak vziať a odložiť. A za tretie musíme si naštudovať ďaleko viac informácií, ako sa postaviť k používaniu technológií u starších detí vhodne. Dospievajúce deti potrebujú k životu digitálne technológie. Dôležité je vytvoriť u nich dobré návyky a viesť ich k tomu, ako ich používať pozitívne. 

 

Na čo by sme si mali u školákov dávať pozor?

Napríklad na to, aby sa z nich nestali iba konzumenti videí podivných Youtuberov. Staršie deti už dokážu naplno využívať pozitíva, ktoré digitálny svet ponúka. Väčšinu času ale mnohí investujú práve do obsahov, ktoré ich ničím neobohatia. Na to by sme si mali dať pozor. Veľa o tom s deťmi hovoriť, sprevádzať ich, zaujímať sa čo robia. Nevyčítať, ale inšpirovať. Samozrejme, že ich musíme nechať, aby mali čas na zábavu či hru podľa svojich predstáv, ale naším cieľom by malo byť, aby sa učili využívať technológie aj kreatívne a sledovali na obrazovkách pozitívne obsahy, z ktorých si niečo vedia preniesť aj do reálneho života. Podrobnejšie o tom píšem aj vo svojej knihe Spojení navždy.

 

Čítajte viac o téme: Rozhovory
Zdieľať na facebooku