Podľa odborníkov by sa deti mali hrať čo najviac v prírode, v parkoch alebo vonku. Pre deti vo veku od päť do šestnásť rokov je hra na čerstvom vzduchu nenahraditeľná. A nie je to len zvýšenou fyzickou aktivitou, ktorú dieťa vonku má. Rozvíja si aj sociálne kontakty a prežíva množstvo nových zážitkov.
Veľa starších ľudí ma množstvo nádherných spomienok z obdobia, keď so svojimi vrstovníkmu hrávali vonku sami bez dozoru dospelých. Každý považuje toto obdobie za veľmi pekné a vzácne a aj teraz, keď sú starší, si veľmi dobre uvedomujú, že tieto hry pozitívne ovplyvnili ich život, zdravie a vývoj. Aj mladšie deti, ktoré sa takto hrávali, sa vedeli dohodnúť na vlastných pravidlách, ktoré fungovali. V súčasnosti takéto voľné hranie v určitých oblastiach je veľmi vzácny jav.
Čo prináša deťom hra vonku?
V súčasnosti množstvo odborníkov je presvedčených, že práve táto forma hry je pre deti najlepší liek. Sú presvedčení, že čas prežitý vonku, a to hlavne v prírode, prináša množstvo výhod. Ak sa deti hrajú podľa svojich predstáv v podnetnom prostredí, majú viac pohybu a dlhšie sa aj hrajú. Jednou z ďalších výhod je aj tá, že keď sa deti zašpinia, sú vystavené mikróbom, ktoré im môžu vybudovať lepšiu imunitu. Keď si deti pri hre samy stanovujú svoje ciele a nájdu aj spôsoby, ako môžu tieto ciele dosiahnuť, pomáha im to vybudovať také schopnosti ako sebaovládanie, samostatné uvažovanie, zlepšuje sa im pamäť, kreativita, rozvíja sa empatia, spolupráca, sociálne cítenie a podobne. Deti sa takto hravým spôsobom učia, budujú si odolnosť a rozvíjajú si sociálne zručnosti. Získavajú tiež schopnosť vyhodnocovať riziká a učia sa postarať sa o svoje bezpečie. Existujú štúdie, ktoré potvrdzujú, že hranie vonku pomáha aj v boji proti krátkozrakosti. V súčasnosti veľké množstvo detí trpí obezitou. Tento problém sa snažia riešiť už aj školy zvýšeným počtom hodín telesnej výchovy, ale deťom môžu pomôcť aj rodičia tým, že ich motivujú k tomu, aby čo najviac času trávili vonku.
Deti na hranie vonku potrebujú čas, priestor a slobodu
Aby sa deti mohli hrať vonku, potrebujú na to tri základné veci: čas, priestor a slobodu. Ak by sa to malo precízne uplatňovať v školách, musel by byť rozvrh hodín nastavený tak, aby sa deti každý deň dostali von. Ideálne by bolo, keby mala škola podmienky aj na učenie vonku. Doma by mali rodičia motivovať deti tak, aby čo najmenej sedeli pri televízoroch alebo pri počítačoch a tiež by nemali mať krúžky každý deň, aby mali čas byť aj na vzduchu. Okrem toho deti potrebujú kvalitné vonkajšie priestory na hranie, ale nemusia to byť len drahé luxusné detské ihriská. Znamená to vytvoriť také miesta, kde sa budú deti dobre cítiť. Mali by to byť miesta, o ktorých deti budú vedieť, že patria im a môžu si ich pretvárať podľa vlastnej fantázie. Mohla by tam byť voda, kamene, kusy dreva, nejaké škatule a podobne. Deti vďaka svojej predstavivosti by dokonale vedeli tento priestor pretvoriť tak, aby sa im dobre hralo. V budúcnosti by bolo ideálne navrhovať také mestá, ktoré majú jednoduchý prístup k prírode a ktoré budú priateľské k deťom tým, že architekti budú myslieť práve na spomínaný typ priestorov na hranie. Niekedy majú deti k dispozícii vhodné priestory, majú aj dostatok času, ale rodičia sa boja, a tak im nedovolia sa samým hrať niekde na ulici. Ešte pred pár rokmi sa deti mohli voľne hrať okolo domov či na sídliskách. Rodičia ich niekedy aj celý deň nevideli, prišli až na večeru. Dnes je to iné. Deti majú presne naplánované, kde sa o koľkej majú nachádzať a mobilom hlásia rodičom, či tomu tak je alebo nie. Kvôli dopravnej situácii, ale aj rôznym iným nebezpečenstvám deti sa nemôžu voľne hrať bez dozoru rodičov. Takže na jednej strane si rodičia uvedomujú význam vonkajšieho prostredia pre deti, ale na druhej strane sa oprávnene obávajú rôznych rizík.
Najlepšia je zlatá stredná cesta
Psychológovia odporúčajú rodičom, aby dopriali deťom určitú dávku voľnosti, pretože im tak pomáhajú rozvíjať kritické myslenie a tiež samostatnosť. Zároveň však upozorňujú, že v dnešnej dobe sa vek, v ktorom by dieťa mohlo ísť samo von, stále posúva. Záleží to, samozrejme, od mnohých faktorov. Je rozdiel, či dieťa býva vo veľkom meste alebo v dedine, či žije v bezpečnej alebo nebezpečnej štvrti. V dedine, kde je menší ruch a pohyb áut, môže dieťa ísť na ihrisko aj skôr. Niečo iné je to v meste plnom rôznych nástrah. Tu odporúčame vek posunúť na 11-12 rokov. Rozhodujúca je aj doba pobytu dieťaťa vonku. Zo začiatku jednoznačne zvoľte kratšie časové úseky (na hodinu, hodinku a pol), neskôr aj na dlhšie. Treba si tiež uvedomiť, či sa dá na dieťa spoľahnúť, či dodržiava vopred určené pravidlá a dohody, či príde včas domov. Treba tiež určiť vzdialenosť a to, kam ide, na aký čas a podobne. A tiež treba brať do úvahy jeho mieru samostatnosti a zodpovednosti. Už napríklad vo veku 2-3 rokov je dobré začať deťom vysvetľovať, aké pravidlá platia, keď sa hrajú na ihrisku a čo sa vlastne vonku deje pri hre. Všetko v konečnom dôsledku záleží od rozhodnutia rodičov a od strachu, ktorý je s týmto rozhodnutím spojený. Správna by mala byť „zlatá stredná cesta“. Tú však veľa rodičov hľadá veľmi ťažko. Často sa tak stretávame s dvomi extrémami. Niektorí rodičia pustia vonku dieťa veľmi malé, ktoré je potom bez dozoru a môže sa čokoľvek prihodiť alebo nepustia dieťa samo von ani v puberte. Ani jeden extrém nie je dobrý. Ďalší problém spočíva v tom, že niektorí rodičia by aj chceli svoje deti pustiť vonku samotné, ale majú toľko mimoškolských aktivít, že nemajú na to vôbec čas.
Deti majú prirodzenú túžbu byť so svojimi vrstovníkmi a hrať sa podľa seba, podľa vlastných vymyslených pravidiel. My rodičia máme z mnohých vecí strach, ktorý nám bráni ich pustiť bez dohľadu kamkoľvek ďalej mimo domu alebo záhrady.
Dôležitá je tiež dôvera a pravidlá
Dôležitá je tiež dôvera a pravidlá. O čom sa teda s deťmi porozprávať predtým, ako sa začnú vonku hrať samy? Okrem toho, že dieťa pozná možné nebezpečenstvá, malo by tiež vedieť, ako sa správať v prípade, že niečo naozaj hrozí. Podľa názoru odborníkov rodičia by ich mali upozorniť na to, že:
- mali by vedieť, čo robiť v prípade, že im hrozí akékoľvek nebezpečenstvo,
- dieťa by malo poznať presný návod, čo má robiť, keď sa stratí,
- dieťa by malo vedieť, kto je to vlastne cudzí človek,
- nikto im nesmie siahať na genitálie,
- ktorí ľudia pôsobia bezpečne a pomáhajú ľuďom ( policajti, SBS, predavači v obchodoch a podobne),
- upozornite dieťa na to, že mobil má hlavne na to, aby ho používalo v nebezpečných situáciách.
Úprimná komunikácia a vzájomné spoločné prežívanie vytvára medzi deťmi a rodičmi dôveru. Dôvera je hlavným symbolom stability vzťahu. Keď dieťa žije v prostredí, v ktorom vládne dôvera, spolupráca a tolerancia, nemá dôvod rodičom klamať a určite ich hneď informuje o všetkých možných nebezpečenstvách, ktoré by sa mohli vonku vyskytnúť. Takže, ak žijete v relatívne bezpečnom prostredí, dieťa poučíte o určitých pravidlách správania vonku a vládne medzi vami dôvera, môžete mu vyčleniť čas aj na hranie vonku so svojimi kamarátmi. Vaše dieťa bude určite veľmi šťastné.
