Odkedy môže dieťa chodiť do školy samo? A dovoliť mu to vôbec?
V minulosti to bolo tak, že deti chodili do školy väčšinou pešo aj s ostatnými spolužiakmi a kamarátmi. Počkali sa na dohodnutom mieste a odtiaľ išli spolu do školy. Rodičia nemuseli každé ráno riešiť to, ako zabezpečiť dovoz a odvoz svojich detí na vyučovanie a poobede zas naspäť domov či na rôzne krúžky. Tí žiaci, ktorí nemali školu v okolí svojho bydliska, využívali mestskú hromadnú dopravu alebo vlaky. Kedysi tak deti bežne cestovali a chodili do školy viac samostatne. Rodičia ich vozili do škôl autom iba v ojedinelom prípade.
Deti dnes vyvážame všade
Cestovanie autobusmi či vlakmi určite zostalo v móde aj dnes a mnoho študentov, najmä stredoškolákov a vysokoškolákov, cestuje práve takto. Na druhej strane veľké množstvo rodičov vozí svoje deti do školy autom. A nie sú to len menšie deti, ale aj veľa starších študentov má takto zabezpečený odvoz do školy. Vo väčších mestách je to možno zložitejšie. Rána sprevádzajú dopravné zápchy. Veľa rodín sa tiež sťahuje do lokalít, kde nie je vždy možnosť poslať dieťa autobusom. Ak aj táto možnosť je, väčšinou je cestovanie veľmi zdĺhavé a sú potrebné viaceré prestupy, pokým sa dieťa dostane priamo do školy. Pre skrátenie času tak rodičia často vozia deti do školy autom. Lenže podobná situácia ako v mestách, je už aj v dedinách. Hoci by deti mohli chodiť do školy aj pešo, lebo škola sa nachádza pár metrov od ich domu, napriek tomu ich rodičia vozia autami, a to aj vo vyšších ročníkoch.
Ak je to možné, nech chodia do školy samy
Hlavným negatívnym vplyvom, ktorý má vozenie detí do školy, je nedostatok socializácie. Nie je to tak dávno, čo sa deti cestou do školy stretávali, rovnako aj keď šli pešo zo školy domov, hrávali sa a utužovali sa medzi nimi vzťahy. Dnes, keď väčšina rodičov vysadí dieťa pred školou päť minút po vyučovaní a po práci ho zase vyzdvihne, deti majú problém medzi sebou komunikovať. Je veľmi dôležité, aby deti chodili do škôl v skupinách a boli schopné komunikovať. Keď dieťa chodí pešo do školy, má to pozitívny vplyv aj na jeho fyzickú kondíciu.
Kedy môže ísť dieťa samo do školy?
Ak teda žijete v oblasti, kde môže dieťa chodiť aj samo do školy a premýšľate nad tým, že mu to umožníte, malo by ovládať niekoľko základných vecí.
Neexistuje presný vek
Je to veľmi individuálne, kedy môže ísť dieťa samo do školy. Záleží to od vyspelosti dieťaťa. Dôležité je posúdiť i to, ako je dieťa spoľahlivé. Či nie je roztržité, aby nezabudlo vystúpiť a aby sa niekde nestratilo. Závisí to napríklad aj od toho, či je dieťa bojazlivé a úzkostné. Ak by malo trpieť, tak treba počkať. Lebo napríklad ranný stres by mohol negatívne vplývať na dieťa. Odborníci sa zhodujú v tom, že otázka veku je individuálna. Veľmi záleží od toho, do akej miery je dieťa samostatné, ako pozná pravidlá cestnej premávky, respektíve ako sa vie správať ako chodec a tiež ako cestujúci v MHD alebo vo vlaku. Viacerí odborníci sa však zhodujú v tom, že okolo desiateho roku života by dieťa mohlo zvládnuť cestu do školy samo.
Okrem veku je dôležitá aj trasa
Veľmi dôležité je si uvedomiť, že okrem veku treba zvážiť to, akú trasu musí dieťa absolvovať do školy. Ak je cesta príliš komplikovaná, napríklad je sprevádzaná množstvom prekážok, ktorými dieťa musí prejsť, treba zvážiť, či cestu do školy bez sprievodu rodiča netreba ešte na nejaký ten čas odložiť. Ak musí dieťa ísť cez niekoľko priechodov pre chodcov alebo dokonca križovatiek, určite sa treba uistiť, ako to zvládne a či to vôbec zvládne.
Najprv treba trasu prejsť niekoľkokrát s dieťaťom
Ak sa už rodič odhodlá pustiť dieťa samo, je dobré, aby mu pomohol. Dieťa môže totiž cítiť neistotu a stres. Na začiatok by mal rodič spolu s dieťaťom trasu niekoľkokrát prejsť a musí si byť naozaj istý, že dieťa ju už dobre pozná. Treba ísť na to postupne. Ak je škola ďaleko, učte ho samostatnosti postupne. Napríklad pri ceste domov vyberte určitý úsek cesty, keď dieťa pôjde samo. A nech ide inokade než rodič. A potom sa stretnite na dohovorenom mieste.
Dieťa musí vedieť naspamäť základné údaje
Najdôležitejšie je, aby dieťa, ktoré chodí do školy samo, vedelo povedať svoje meno a priezvisko. Ak pozná aj adresu bydliska a dátum narodenia, je to úplne skvelé. Ak by sa náhodou stratilo, je to na nezaplatenie. Tak isto je vhodné, aby poznalo základné pravidlá cestnej premávky, To znamená, že musí vedieť, kedy a ako prechádzať cez cestu, signály a farby semafora.
Dôverujte dieťaťu
Mali by sme dieťaťu povedať: „Máš moju dôveru. Ja ti verím, že nezídeš z cesty a do školy dorazíš.“ Čím viac sa s potomkom budete rozprávať a venovať mu svoj čas, tým väčšiu bude k vám mať dôveru. Skôr vám povie o nejakom probléme, ktorý sa stal cestou do školy. Napríklad o nejakom čudnom človeku a podobne.
Nešpehujte svoje dieťa
Psychologička Ivana Dlouhá je proti najrôznejším GPS náramkom (GPS lokátor, GPS hodinky), ktoré umožňujú dieťa sledovať a niekedy aj odpočúvať. GPS náramok vám pomôže zistiť, či je vaše dieťa na hodine klavíra alebo v cukrárni. Problém je v tom, že si ho môže dať dole samo dieťa alebo aj niekto, kto mu chce ublížiť. Psychologička tiež tvrdí, že GPS náramky vedú dieťa k nesamostatnosti. Takéto dieťa má pocit, ako by za ním stále niekto stál. „Ak chceme dosiahnuť opak, musíme mu dať dôveru . Chápem, že pre rodičov to môže byť nepríjemné a zo začiatku sa boja. Postupne sa to ale vždy zlepší," upozorňuje Ivana Dlouhá.
Prečítajte si tiež:
Ktoré pravidlá by mali deti poznať, aby sa mohli samy hrať vonku?
