Pojem "helikoptérový rodič" prvýkrát vo svojej práci použil Dr. Haim Ginott v roku 1969. Termín sa stal natoľko populárny, že v roku 2011 bol uznaný za psychologický pojem. Kto sú to helikoptéroví rodičia? Ide o rodičov miléniových detí, ktorí to so starostlivosťou preháňajú. Vznášajú sa neustále nad deťmi ako vrtulníky a sledujú každý ich krok. Posledné roky je to v USA horúca téma, pretože rodičia nenachádzajú pri výchove svojich detí zdravú mieru. Stále viac a viac riaditeľov firiem sa sťažuje na to, že po pohovore dostanú telefonát od rodiča, ktorý vysvetľuje, že robia veľkú chybu, ak ich dcéru na dané pracovné miesto nezoberú. Na univerzitách sa učitelia stretávajú s tým, že rodič príde do kancelárie žiadať, aby jeho syn dostal ďalší opravný termín.
Helikoptéroví rodičia preberajú až úzkostlivú zodpovednosť za život svojich detí, za ich úspechy a neúspechy. Často sa táto starostlivosť prenáša až do dospelosti dieťaťa. Ide hlavne o prípady, keď aj v dvadsiatke alebo dokonca v tridsiatke je dieťa rodičmi podrobne kontrolované alebo sa mu rodičia snažia všetko vopred vybaviť a dohodnúť, aby išlo všetko hladko.
Psychológovia prišli na to, že existuje niekoľko druhov spúšťačov helikoptérového efektu.
1. Strach
Sú to rôzne typy strachov, ktoré vznikajú hlavne pri nástupe dieťaťa do materskej škôly a neskôr školy. Je to hlavne strach z toho, akí budú jeho učitelia, spolužiaci, učivo a podobne. Tieto strachy podporujú aj médiá. Rodičia, ktorí neustále sledujú komerčné stanice, ktoré často vysielajú strach vyvolávajúce zábery, si často začnú predstavovať, čo ak sa to stane aj v škole ich dieťaťa a podobne.
2. Pocit úzkosti
Zlý pocit z ekonomiky, z rôznych kríz, z nezamestnanosti, všeobecne tlačí rodičov k tomu, aby preberali väčšiu kontrolu nad životom svojich detí a chránili ich pred spomínanými javmi. Majú veľkú obavu pred sklamaním alebo zlyhaním svojho dieťaťa, a tak ich život aj v dospelosti berú do vlastných rúk a snažia sa zachrániť situáciu za každú cenu.
3. Kompenzácia
Dospelí sa často cítia nemilovaní, ignorovaní, nezaujímaví. Tieto pocity si môžu kompenzovať práve prílišným záujmom o svoje deti. Nadmerná starostlivosť o vlastné deti môže znamenať aj to, že rodičom nebola v detstve venovaná dostatočná pozornosť. Takže svoje frustrácie si kompenzujú práve týmto spôsobom.
4. Napodobňovanie
Keď niektorí rodičia vidia správanie helikoptérových rodičov, nadobudnú pocit frustrácie a viny, že nie sú dosť dobrí. Po dlhodobejšom pozorovaní týchto rodičov sa mnohí z nich stanú takými istými. Hlavne aspekt viny zohráva v tomto procese významné miesto.
A aké sú dôsledky výchovy helikoptérových rodičov?
Na prvý pohľad sa takýto spôsob výchovy javí ako veľmi dobrý. Deti dostávajú dostatok lásky, pocit prijatia a v určitom zmysle sa im formuje aj sebavedomie. Problém nastáva vtedy, keď sa dieťa ocitne v situácii, že ono samo musí riešiť zložitú situáciu a rodičia nie sú práve v tej chvíli k dispozícii. Práve vtedy si môže dieťa prestať veriť a môže cítiť úzkosť a paniku. Zrazu nemá dostatok síl na riešenie problémovej situácie, pretože nikto vedľa neho nestojí a dostáva sa do obrovského stresu. Toto môže vyvolať úzkosť, ktorá neskôr môže vyústiť až do depresie (Štúdia University of Mary Washington). Ďalší problém predstavuje aj nedostatok zručností na riešenie bežných záležitostí. Ak je už dieťa na prahu dospelosti, nedostatok základných zručností ho začne výrazne brzdiť v akomkoľvek napredovaní a v adaptácii na meniace sa skutočnosti súvisiace s vekom a zmenou životných úloh a postavenia.
Prečítajte si tiež: Generácia snehových vločiek je aj dôkazom nezvládnutej výchovy. Vychovávame deti extrémne citlivé a zamerané na seba
Ako sa nestať helikoptérovými rodičmi?
Čo teda robiť, aby sme deťom nebránili v priaznivom rozvoji ich zručností? Podľa Dr. Gilboa, ktorý sa už dlhé roky venuje tejto problematike, nie je potrebné sa sústavne vznášať nad deťmi ako vrtuľníky. Stačí na nich dozerať jedným okom. A dopriať im, aby sa ocitli aj v zložitejších situáciách, ktoré si riešia samy. Zasiahnuť len vtedy, keď je to už naozaj nutné. Zlyhanie nepredstavuje vždy len katastrofu. Niekedy môže dieťa veľmi posilniť. Dôležité je, aby sme nechali deti samé plniť úlohy, ktoré sú psychicky a fyzicky schopné vyriešiť. Práve táto skutočnosť najviac formuje sebavedomie dieťaťa a pocit jeho šťastia.
Zdroj: parents.com // Foto: Bigstock
Mohlo by vás zaujímať: Závisí výnimočný úspech dieťaťa od ambícií jeho matky?
