Ako formovať vôľu dieťaťa?

Silná vôľa je schopnosť sebariadenia. Ľudia s výraznou schopnosťou sebariadenia podávajú nadpriemerné výkony, menej trpia stresom, vytvárajú kvalitnejšie vzťahy a efektívnejšie sa vedia vysporiadať s emocionálne záťažovými situáciami.
Silná vôľa je schopnosť sebariadenia. Ľudia s výraznou schopnosťou sebariadenia podávajú nadpriemerné výkony, menej trpia stresom, vytvárajú kvalitnejšie vzťahy a efektívnejšie sa vedia vysporiadať s emocionálne záťažovými situáciami. / Foto: Bigstock

Vôľa je schopnosť človeka vykonávať chcenú, zamýšľanú a naplánovanú činnosť, tzv. vôľovú činnosť. Vôľa je schopnosť kontrolovať impulzy a slobodne vyberať také, ktorými človek vládne. Je to vnútorná sila ľudskej osobnosti, ktorá umožňuje vedome riadiť vlastné správanie. Je ako sval. Čím častejšie sa trénuje, tým je silnejšia. A preto je potrebné ju formovať už v detstve. Ako sa dá pomôcť deťom, aby sa im ľahšie robilo to, čo je pre ne prospešné?

 

Silná vôľa je schopnosť sebariadenia. Ľudia s výraznou schopnosťou sebariadenia podávajú nadpriemerné výkony, menej trpia stresom, vytvárajú kvalitnejšie vzťahy a efektívnejšie sa vedia vysporiadať s emocionálne záťažovými situáciami. Pracovne aj osobne sú úspešnejší, pretože disponujú potrebnou voľou, pomocou ktorej prekonávajú prekážky a nezdary a odhodlane zostávajú zameraní na cieľ, kým nedosiahnu to, čo si predsavzali. Bez disciplinovanej vôle by sme neboli úplnými ľuďmi. Je to naša schopnosť vedome si vybrať, ako sa budeme správať. Nemusíme sa riadiť len inštinktami. Vôľu chápeme ako pozitívnu silu, ktorá nám umožňuje učiť sa z nášho prostredia a spoločnosti a byť prínosom. Z dieťaťa by sa mala stať medzi osemnástym mesiacom a tretím rokom bytosť, ktorá nemusí mať všetko, čo chce, kedy chce a kde chce, ale je schopná sa prispôsobiť požiadavkám dospelých. Viacerí neurobiológovia tvrdia, že silná vôľa je biologický inštinkt, ktorý nás má ochrániť od činností, ktoré nám môžu ublížiť. Zodpovedá za ňu čelový lalok mozgu, ktorý riadi naše schopnosti sústredenia sa na cieľ a sebakontrolu. Činnosť čelového laloku sa dá precvičovať a posilňovať. Jednoducho povedané, čím častejšie si odopriete čokoládu, tým ľahšie sa jej budete vyhýbať.

 

Sila vôle a dieťa do 7 rokov

Dieťa do 7 rokov nemá ešte vytvorené všetky spojenia v prednej časti mozgu, takže jeho sebaovládanie je veľmi problematické. Slová ako vydrž, počkaj alebo maj trpezlivosť sú pre deti takmer neznáme. Dieťa v tomto veku potrebuje pomoc dospelých, aby sa jeho mozog a silná vôľa rozvíjali čo najlepším spôsobom. V ranom detstve to zabezpečuje hlavne pokojné, predvídateľné prostredie, pevná väzba s rodičmi a zdravá strava. Zároveň je tiež potrebné dieťa zahrnúť pozornosťou, láskavosťou a empatiou. Hlavne vtedy, keď dieťa prežíva komplikovanejšie emócie, potrebuje pomoc od rodičov.

 

Tréning vôle

Pokiaľ chcete vôľu trénovať, musí to byť pravidelné. Iba pravidelnosťou môžete dosiahnuť výsledky. Veľká záťaž je však kontraproduktívna. Dieťa musí byť v dobrej psychickej i fyzickej kondícii, nesmie mať veľký strach zo situácie doma alebo v škole. Vyberte si niekoľko cieľov alebo sa dieťaťa spýtajte, čo by si prialo sa naučiť. Stanovte si čas, dokedy by mal svoj plán uskutočniť. Obyčajný týždenný zoznam jednoduchých úloh, ktoré povedú k veľkému výsledku, dokáže zázraky. Motivujte svoje dieťa a sami uverte tomu, že dokáže to, čo si zmyslí. Pripomínať si, čo chceme dosiahnuť, je dôležitá súčasť tréningu vôle. Ak syn alebo dcéra prinesú napríklad dvojku z písomky z chémie, pochváľte ich a dodajte: „To je skvelé, takto sa približuješ k svojmu cieľu sa do konca roka z chémie zlepšiť." Keď to nevyjde a test dopadne zle, poukážte na to, že je tu stále priestor na zlepšenie a že je skvelé, že sa dieťa nebálo a aspoň si písomku skúsilo napísať.

 

Buďte príkladom

Vždy, keď chcete svoje dieťa niečo naučiť, myslite na to, či sa tak sami správate. Napríklad v rodinách, v ktorých je cez víkend program obsahujúci hry vonku, spoločné športovanie, večerné hranie stolových hier alebo tvorenie, dieťa vyrastá viac motivované a kreatívnejšie. Veľkú úlohu hrá tiež ďalšie okolie: škola, spolužiaci, krúžky. Zaujímajte sú aj o idoly detí. Pýtajte sa, aké vlastnosti dieťa na svojich idoloch obdivuje, v čom by chcelo byť ako oni a podobne.

 

Naučte dieťa veriť si

Keď naučíte dieťa, aby si verilo, bude ľahšie prekonávať prekážky a nepohodlie. Dôležité je, aby ho neodradil prvý neúspech. Viera v seba samého je tou najdôležitejšou motiváciou. Aký zmysel má o niečo usilovať, ak neveríme, že dosiahneme ciele? Doprajte dieťaťu aj samostatnosť, nedržte ho v ružovej bubline. Doprajte mu, aby mohlo  riešiť vlastné problémy a prežívať život taký, aký v skutočnosti je. Aj keď je niekedy náročný.

 

Chyby sú súčasťou života

Vysvetlite dieťaťu, že najdôležitejší nie je cieľ, ale cesta. Nesústreďujte sa len na známky, ale hlavne na to, čo nové sa každý deň naučí. Všímajte si napríklad v písomke počet chýb a nielen známku. Nie je trojka ako trojka. Iná je trojka za 10 chýb a iná za 6 chýb. Pochváľte dieťa aj za menší počet chýb.  Zdôrazňujte, akú dôležitú úlohu hrá odvaha skúšať nové veci a poradiť si s niečím, o čom sme presvedčení, že nám nepôjde. Nepodporujte dieťa v tom, aby sa cítilo obeťou. Odmietnutie, neúspech a nespravodlivosť sú súčasťou života. Nezveličujte tieto problémy či nešťastia detí. Povzbudzujte deti v tom, aby problém, zlyhanie či chybu vnímalo ako novú výzvu.

 

Pomáhajte dieťaťu, aby nezišlo z cesty

V každom tréningu sú silné a slabé chvíle. Ide len o to, ako budeme na neúspech reagovať. Napríklad syn či dcéra sľúbili, že budú tráviť menej času pri počítači a viac pri knihe. Zrazu ale ratolesť vidíte, ako poslednú hodinu nepustila telefón z ruky. Jemne dieťaťu pripomeňte, že malo v pláne si čítať. Naša myseľ totiž funguje tak, že ak zídeme z naplánovanej cesty, máme pocit, že už sa neoplatí snažiť sa na ňu vrátiť. Ale to je práve ten najväčší omyl.

 

Opíšte cieľ čo najpodrobnejšie

Čo dieťa získa, keď sa napríklad do konca roka zlepší v angličtine? Opíšte, ako napríklad pôjdete na výlet do zahraničia a ono tam bude môcť byť samostatné a komunikovať s domácim obyvateľstvom. Čím konkrétnejšie cieľ uvidíme, tým väčšiu motiváciu budeme mať.

 

Neočakávajte absolútnu  dokonalosť

Dieťa nemôže vynikať vo všetkom. Podporujte ho hlavne v tom, v čom je naozaj dobré. Pomôžete sa mu stať čo najlepšou verziou seba samého. Keď dieťa robí to, čo ho naozaj baví a na čo je predurčené, vie do toho vložiť veľké množstvo vôle a vytrvalosti.

 

Nové zvyky vznikajú postupne

Keď sa pre niečo rozhodneme, očakávame, že nový zvyk nám ihneď zmení život. Ale náhle zmeny nefungujú. To, čo je naozaj účinné, je každodenné opakovanie. Vyberte si nejakú činnosť, ktorá súvisí s pevnou vôľou. Môže to byť napríklad spánok alebo kŕmenie. Začnite pomaly predlžovať čas, pokiaľ tieto veci dieťa dostane. Stačí, že mu pri jedení budete postupne po dvoch minútkach pridávať obdobie, keď vydrží dlhšie bez jedla. Zároveň tak upravujete jeho správne stravovacie návyky. To isté sa týka aj spania. Keď je zvyknuté chodiť spať večer o šiestej, nechávajte ho postupne o pár minút dlhšie hore. Dieťa sa trošku prekoná a pomaly posúva hranice toho, čo vydrží.

 

Nezabudnite cvičiť pozornosť

Už zhruba od piatich rokov veku môžete s ratolesťou cvičiť techniku ​​mindfulness. Nejedná sa o nič iné než o tréning pozornosti a dychu. Takáto zručnosť sa dieťaťu bude hodiť zakaždým, keď bude mať problém so sústredením. Vezmite plyšáka a dajte ho dieťaťu na brucho. Požiadajte ho, aby sa hlboko nadýchlo a bruško sa zdvihlo. Potom, aby pomaly vydýchlo. Plyšák sa bude hýbať podľa dychu. Výdych by mal byť zhruba dvakrát dlhší ako nádych. Pozornosť by sa stále mala uberať k dychu, ku stúpajúcemu a klesajúcemu brušku. Toto jednoduché cvičenie nielen uvoľňuje telo, ale tiež koncentruje myseľ. Dieťa, ktoré sa vie koncentrovať, vie lepšie pracovať aj so svojou vôľou.

 

Ponechajte dieťaťu zodpovednosť

Zodpovední rodičia neochraňujú svoje deti tým, že im nezadávajú žiadnu prácu a nechránia ich pred povinnosťami. Práve naopak, podporujú ich v tom, aby sa naučili potrebné zručnosti. Chcú vychovať zodpovedných ľudí. Učia ich niesť zodpovednosť za vlastné rozhodnutia. Určia im úlohy, ktoré prináležia danému veku a kontrolujú, či ich splnili. Ak poveríte dieťa nejakou úlohou, nemali by ste ho neustále kontrolovať, či úlohu naozaj splnilo, pretože mu nedávate šancu, aby zodpovednosť prijalo a uvedomilo si dôsledky, ktoré vyplývajú z prípadných chýb. Nechajte deti zažiť prirodzené dôsledky, ak situáciu nezvládnu. Ak dieťa problémovú situáciu zvládne, tak sa nielen veľa nového naučí, ale porastie aj jeho sebavedomie a sebaúcta. Zisťuje totiž, že dokáže prekonávať prekážky.Takto sa postupne učí zopdovednosti.

 

Nechráňte dieťa pred nepohodlím

Je ťažké sledovať, keď deti bojujú s pocitmi nespravodlivosti, ublíženia alebo úzkosťou. Ale deti potrebujú zažiť i tieto pocity. Musia vedieť, že existuje v živote aj nepohodlie. To všetko formuje vôľu. Mentálne silní rodičia poskytujú svojim deťom podporu a pomoc, ktorú potrebujú na to, aby sa vyrovnali s bolesťou, ale nerobia všetko za ne. Takto deti získavajú dôveru vo vlastné sily a sú viac odolné v reálnom svete.

Čítajte viac o téme: Vývoj dieťaťa
Zdieľať na facebooku