http://gdesk.hit.gemius.pl/lshitredir/id=bIfqjxSCW5iir5JNBJNm0qRvjw0GVxuO1tHY2UQfBw7.L7/fastid=imwclllnjwapzomcwmeazhzdhglo/stparam=zlphhwgtbt/nc=0/gdpr=0/gdpr_consent=/url=https://www.instudy.sk/?utm_source=eduworld&utm_medium=banner&utm_content=&utm_campaign=2019_eduworld_longterm
Články: Pre študentov
O projekte

 

Aktivity pre deti zamerané na rozvoj sebaúcty

Jaroslava Koníčková
Autor článku
Foto: Bigstock
Zdravé sebahodnotenie získané v detstve má rozhodujúci vplyv na dosiahnutie neskoršej psychickej rovnováhy v dospelosti. / Foto: Bigstock

Zdravé sebahodnotenie získané v detstve má rozhodujúci vplyv na dosiahnutie neskoršej psychickej rovnováhy v dospelosti. Deťom pri tom môžu pomôcť aj učitelia a rodičia.

 

Sebaúcta znamená vážiť si seba samého, t.j. uznať svoju hodnotu bez podmienok a za akýchkoľvek okolností. Znamená to aj konať v súlade so svojimi potrebami a nepotláčať samého seba len preto, aby sme vyhoveli požiadavkám druhých. Jednoducho povedané, uvedomujeme si svoju vlastnú hodnotu a tiež hodnotu ostatných ľudí.

Už obdobie detstva je spojené s hľadaním vlastnej identity. Skúsenosť dieťaťa s hľadaním vlastnej identity sa začína narodením a pomaly narastá každým dňom. Je založená na vplyvoch prostredia, rodičovskej výchove, aktivitách v rodine, na práci v  škole, na citových väzbách k blízkym ľuďom. Dnes sa väčšina psychológov domnieva, že sebahodnota dieťaťa je organizované usporiadanie jeho vlastného obrazu, ktorý si o sebe vytvára na základe toho, ako vníma vlastné schopnosti a obmedzenia. Táto konfigurácia buď rozvíja jeho vzťahy k druhým, alebo im bráni. Sebahodnota je vedomý, autentický autoportrét dieťaťa. Je to to, čo od seba očakáva, ako vníma samo seba a ako hodnotí svoje osobné schopnosti. Americký psychológ David Ausubel tvrdil, že sebahodnota dieťaťa je spoločným výsledkom troch aspektov:

  • jeho telesnej schránky,
  • jeho zmyslovej predstavy,
  • jeho osobných spomienok.

 

Rodičia a učitelia môžu tieto aspekty využiť na to, aby deti naučili prijímať ich individuálne danosti a vyťažiť z nich čo najviac. Zdravé sebahodnotenie získané v detstve má rozhodujúci vplyv na dosiahnutie neskoršej psychickej rovnováhy v dospelosti. Aj učitelia v škole môžu deťom pomôcť v procese hľadania vlastnej identity. Môžu im v tom pomôcť aj nasledujúce hry a aktivity.

 

Čo rád/rada robím?

Táto aktivita je vhodná pre najmladších žiakov. Keď deti vedia, čo ich baví, veľmi to posilňuje ich sebaúctu. Pri malých deťoch je dobré im dať nakresliť obrázok, na ktorom zobrazia, čo rady robia. Zadania môžete obmieňať. Raz im môžete povedať, nech namaľujú to, čo najradšej robia cez víkend, potom počas týždňa, cez prázdniny, čo najradšej robia v lete a čo v zime, čo si najradšej robili, keď boli v škôlke. Môžu tiež namaľovať to, čo robia najneradšej. Je dobré, keď na výkres namaľujú aj seba, ako robia určitú činnosť.

So staršími žiakmi môžete túto aktivitu robiť aj pomocou tvorby viet, v ktorých žiaci píšu, čo majú radi a čo nemajú radi. Vhodné je robiť aktivitu čo najčastejšie, pretože činnosti sa môžu priebežne meniť a je dobré, keď si túto skutočnosť uvedomujú.

 

Kto som?

Pre deti nie je nič zaujímavejšie ako ich vlastná osoba. Povedzte žiakom, aby si predstavili, že majú kamaráta vo vzdialenej krajine. On im už napísal o sebe a teraz oni majú napísať jemu niečo o sebe. Kamarát by chcel vedieť, ako vyzerajú, čo radi robia, čo ich baví. Menšie deti môžu samy seba maľovať a k obrázku napísať niekoľko viet o sebe a svojej rodine. Starší žiaci môžu napísať list alebo básničku o sebe. Básnička sa nemusí rýmovať. Môže vyzerať napríklad takto:

Volám sa Katka

Som najmladšia z troch detí.

Meriam 150 centimetrov.

Mám hnedé vlasy.

Mám rada čokoládu.

Som športovkyňa, hrám volejbal.

Chcela by som byť lekárkou.

Dokážem to

Ďalším zdrojom sebaúcty je aj to, keď si deti jasne uvedomujú, ktoré ťažké úlohy dokážu zvládnuť. Tiež je dôležité, aby mali možnosť spolužiakom povedať o svojich menších či väčších úspechoch a dostali od nich spätnú väzbu, že dosiahli niečo dôležité. Ideálne je, keď sa spolužiaci radujú spolu s nimi. Učiteľ môže pri premýšľaní žiakom pomôcť nasledujúcimi otázkami:

  • Keď sa ti niečo podarí, komu o tom rozprávaš?
  • Podľa čoho môžu spolužiaci spoznať, že si na seba pyšný/pyšná?
  • Čo si musel(a) urobiť preto, aby si zvládol/zvládla ťažkú úlohu, o ktorej si rozprával(a)?
  • Koľkokrát sa pokúšaš niečo náročné zvládnuť?
  • Kedy niečo vzdáš?

Žiaci môžu potom namaľovať alebo opísať situáciu, ktorá bola pre niech náročná, ale oni sa nevzdali a zvládli ju. Nech spomenú hlavne takú vec, o ktorej  spolužiaci ešte nevedia.

 

Moja rodina

Silným zdrojom sebaúcty je aj rodina. Deti rady rozprávajú o členoch svojej rodiny. V rámci tejto aktivity môžu priniesť fotky svojej rodiny a môžu o nich povedať niečo pekné. Pri rozhovore môže učiteľ žiakom pomôcť premýšľať pomocou nasledujúcich otázok:

  • Čo je na tvojej rodine zaujímavé?
  • Prečo si vážiš svoju rodinu?
  • Kedy robíte vo vašej rodine niečo spoločne?
  • Pri akej príležitosti sa spolu najviac smejete?
  • Kedy prežívate stres?
  • Kedy robíte niečo spoločne, čo ťa vôbec nebaví?
  • Čo by si prial(a) svojej rodine najviac?

 

Písanie v tretej osobe

Niekedy sa žiakom o sebe ťažko rozpráva. Môžete im pomôcť tak, že im poviete, aby písali v 3. osobe. Môžu napísať v 3. osobe o tom, čo radi robia, kde chodia do školy, čo nemajú radi, čo si prajú. Nech si predstavia, že sami seba vidia ako dobrého kamaráta a nech tak píšu o sebe, ako by písali o kamarátovi. Okrem reálnych faktov je dobré spomenúť aj niečo, po čom veľmi túžia a ešte sa to nesplnilo. Keď žiaci dopíšu, učiteľ papiere pozbiera a začne čítať nahlas. Nehovorí mená žiakov, len povie ON, ONA alebo povie TENTO CHLAPEC, TOTO DIEVČA. Ostatní žiaci hádajú, kto prečítaný text napísal.

 

Poďakovanie telu

Deti cítia spojenie so svojím telom viac ako dospelí. Vzhľad, sila a šikovnosť, to všetko má u detí veľký význam pre pocit vlastnej hodnoty. Touto aktivitou dávame žiakom príležitosť posilniť si pozitívny vzťah k vlastnému telu a k formovaniu sebaúcty. Pri aktivite je potrebné zdôrazniť hlavne vďačnosť. Pri uvedomovaní si všetkého, čo žiakom telo poskytuje, učiteľ môže dať niektoré z týchto otázok:

  • Môžete uviesť päť vecí, za ktoré ste telu vďační?
  • Ako prejavujete telu svoju vďačnosť?
  • Ako sa správa človek, ktorý je nevďačný svojmu telu?

 

Žiaci môžu svojmu telu poďakovať tým, že:

  • napíšu mu krátku sms,
  • napíšu mu list,
  • poďakujú nohám, že ich zavedú tam, kde túžia ísť,
  • poďakujú pľúcam, že môžu dýchať,
  • poďakujú rukám, že sa môžu dotknúť všetkého, po čom túžia,
  • nech poďakujú tej časti tela, ku ktorej cítia najväčšiu úctu.

 

Je dobré, aby si žiaci uvedomili, na ktorú časť tela sú najviac hrdí, na ktorú časť tela sú najviac citliví, o ktorú časť tela by sa mohli starať lepšie a prečo je dôležité prejavovať telu vďačnosť.

 


Zdroj: Klaus W. Vopel: Skupinové hry pro život
Články na portáli Eduworld.sk nie sú zamknuté, pretože si uvedomujeme dôležitosť šírenia hodnotných informácií o vzdelávaní a výchove. Dokážeme ich ale tvoriť len vďaka dobrým ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. Budeme si nesmierne vážiť, ak sa k nim pridáte aj vy.
×
Píšeme len vďaka podpore dobrých ľudí. Chcem podporiť

Čítajte viac o téme: Hry pre deti
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
Diskusia

Si učiteľ? Prihlás sa do nášho newslettru a získaj novinky a inšpirácie z oblasti vzdelávania.