Okrem formovania iných dôležitých vlastností, dôležitá je aj výchova k samostatnosti. Pri výchove k samostatnosti využívame túžbu dieťaťa po poznaní, jeho potrebu zamestnania, sklon k napodobňovaniu a jeho úsilie o samostatnosť. Preto každý rodič by mal malému dieťaťu dožičiť a umožniť čo najviac samostatnosti, aby všetko, na čo stačí a je schopné, vykonávalo samo. Zdrojom túžby po samostatnosti je zdravý pocit sebadôvery, presvedčenie dieťaťa, že to vie a jeho úsilie pokúsiť sa o to. Keď sa mu to podarí, ešte viac to zvýši jeho sebadôveru. Najmä každý nový výkon mu dodá odvahu a túžbu po samostatných činoch bez pomoci rodičov. Sebavedomie dieťaťa rodič veľmi podporí, ak mu vysloví uznanie, obdiv a pochvalu.
Zdravé sebavedomie pomôže dieťaťu odmietať aj alkohol a drogy, ktoré sú tak veľmi frekventovanou témou v dnešnej dobe a hlavne počas prázdnin. Ľudia, ktorí majú s alkoholom a drogami problémy, mávajú často problémy aj so svojim sebavedomím. Odborníci pre rozvoj zdravého sebavedomia detí odporúčajú:
1. Chváľte dieťa. Chváľte ho aj vtedy, keď nedosiahne úspech, ale vyvinulo poctivú a úprimnú snahu. Všímajte si aj malých úspechov a oceňujte ich. To je obzvlášť dôležité pre zlyhávajúce deti, tie, ktoré majú problémy a nestačia.
2. Pomáhajte dieťaťu dávať si rozumné ciele. Uvedomte si, na čo vaše dieťa má a načo nie. To, že dieťa vie, že ho máte radi a záleží vám na ňom, či už uspeje alebo nie, mu môže dodať potrebný pokoj a sebavedomie. Môže to aj zlepšiť jeho výsledky.
3. Keď dieťa urobí niečo zle, kritizujte konkrétne chovanie, nie samotné dieťa.
4. Nevychovávajte z neho absolútnu jednotku a hviezdu, lebo mu okolitý svet nešetrne vezme ilúzie. Pomôžte mu láskavo a vecne poznať jeho slabiny a chyby.
5. Dávajte dieťaťu najavo, že ho máte radi. Vzťah rodičov k dieťaťu utvára jeho vzťah k sebe samému. Svoje city voči nemu môžete dať najavo nielen slovami, ale aj dotykom, pohladením, úsmevom. Je to dôležité pre dojča i dospievajúceho.
6. Dajte dieťaťu pocítiť primeranú zodpovednosť za rôzne úlohy v domácnosti. Dieťa sa tak naučí vnímať sa ako niekto, kto má druhým čo ponúknuť.
Dieťa sa učí samostatnosti hlavne napodobňovaním
Tendencia napodobňovať pomáha dieťaťu preberať mnohé spôsoby správania, návyky a osobitosti rodičov, súrodencov alebo iných osôb, s ktorými prichádza do kontaktu. Na základe svojho úsilia o samostatnosť chce samo vykonať to, čo dosiaľ nesmelo. Na jeho ceste k samostatnosti mu výrazne môžu pomôcť dobré vzory a úprimná komunikácia s rodičmi. Malé dieťa potrebuje vzor, ktorým by v útlom detstve mali byť rodičia. Ale autorita sa nemôže vybudovať len na láske a dobrote, ale má vyvierať zo života a práce rodičov, z ich postoja k hodnotám. Aj väčšie dieťa musí mať rešpekt k autorite a musí sa o ňu opierať. Rodičia musia byť jednotní. Jeden rodič nesmie dieťaťu povoliť, čo mu druhý zakázal a nesmie sa stať, aby jeden popieral to, čo dieťa druhý učil.
K samostatnosti pomáha aj hra
Od hry máme viesť dieťa k postupnému zapájaniu sa do práce a do činnosti dospelých - najprv v podobe hry a potom takou činnosťou, ktorá je veku dieťaťa primeraná a ktorú zvládne. Aj vážnu prácu môžeme s dieťaťom konať v podobe hry. Zároveň v ňom pestujeme zmysel pre poriadok, čistotu a vedieme ho k samostatnej práci. Výchova k práci znamená predovšetkým utvoriť u dieťaťa správny pomer k nej. Práca, ktorú dieťaťu pridelíme, nesmie brzdiť jeho iniciatívu, naopak, musí podporovať samostatnosť jeho konania. Pretože zdrojom sebadôvery je úspešné konanie a zvládnutie stanovenej práce, ukladáme dieťaťu len také úlohy, ktoré splní bez väčšej námahy a úspešne. Živé a inteligentné deti získajú tak možnosť vybíjať si prebytočnú energiu a súčasne si osvojovať osožné pracovné zvyky. Dieťa sa zaujíma nielen o činnosť, ale aj o výsledky činnosti. Preto ak dieťaťu niečo prikážeme, musíme mu aj jasne vysvetliť, aký cieľ a účel má táto činnosť. Najprv dávame dieťaťu vykonať menej jednoduchých činností. Keď mu dáme zložitejšiu úlohu, musíme mu názorne ukázať, ako má postupovať a sledujeme jeho prácu až do skončenia.
Činnosť detí musí byť rozmanitá a má sa striedať
Detský organizmus sa vyvíja, a preto neznáša prílišné vypätie. Jednotvárna a namáhavá práca ohrozuje normálny vývin dieťaťa. Aj náradie, s ktorým deti pracujú, musí byť primerané veku a nesmie byť ťažké. Malým deťom, ktoré sa už vedia samy obliecť, treba zaobstarať jednoduché šaty.
Výchova k samostatnosti neznamená, že si dieťa robí, čo chce, práve naopak - v jeho výchove musí byť pevný poriadok a autorita.
Cieľom rodičovskej výchovy k samostatnosti je vychovať také dieťa, ktoré sa vie správať a správne samostatne konať aj vtedy, keď mu rodičia nič neprikázali alebo keď ho nik nepozoruje a nekontroluje. K disciplíne a poriadku vychovávame dieťa vytvorením systému v jeho živote, zavedením denného režimu, ktorý by sa mal vyznačovať účelnosťou, pravidelnosťou a presnosťou. V každej rodine bude mať dieťa iný poriadok, jeho čas bude inak zadelený a bude mať iné povinnosti. No je nevyhnutné, aby taký poriadok bol a aby ho rešpektovali všetci členovia rodiny.
Mnoho chýb vo výchove dieťaťa k samostatnosti narobia rodičia bojazliví, ustráchaní, úzkostliví, lebo namiesto smelého a samostatného dieťaťa vychovávajú dieťa bojazlivé a ustráchané, také, ako sú oni sami. Svoje špecifické prístupy, ktoré narobia viac zla ako dobra majú aj tzv. helikoptéroví rodičia.
Pri výchove k samostatnosti dávajte pozor na strach dieťaťa
Strach vzniká u dieťaťa pri nečakaných alebo silných zmyslových podnetoch. Dieťa sa nastraší, keď zrazu zabreše pes, keď ho nečakane vyhodíme do výšky, keď sa zrazu ozve výstrel alebo zahrmí, keď za ním niekto znenazdania vykríkne alebo ho mierne postraší. Dieťa dostane strach, keď sa matka vyhráža, že odíde alebo ho predá čertom. Strach nie je dieťaťu vrodený, ale vzniká nesprávnou výchovou, ide o naučený strach. Tmy a búrky sa deti boja, keď vycítia strach u svojich rodičov. Nepokoj matky pred očkovaním dieťaťa sa prenáša na dieťa a matkine uisťovanie, že to nebude bolieť, iba zvyšuje jeho strach z lekára. Keď dieťaťu pichnú injekciu, naraz prestane kričať - značí to, že bolo prestrašené iba predstavou hrôzy, ktorú mu nechtiac matka vsugerovala. Preto sa akémukoľvek strašeniu dieťaťa treba vyhýbať. Veľmi nevhodné a nepedagogické tresty sú zatváranie dieťaťa do tmavej miestnosti, nepustenie ho domov, ukrytie sa matky pred ním, aby sa domnievalo, že ho opustila. Také tresty priamo narušujú duševnú rovnováhu dieťaťa a poškodzujú jeho psychiku. Ako zbaviť dieťa bojazlivosti? Predovšetkým ho treba obklopiť atmosférou pokoja a bezpečnosti, ktorá vyplýva z jeho situácie. Pokojne, bez rozčuľovania a kriku uistíme dieťa, že sa mu nemôže nič stať, že o jeho bezpečnosť je postarané. Pritom sa usilujeme navykať ho na samostatnosť pri zaspávaní, obliekaní, umývaní a pri rozličných iných činnostiach. Dieťa, ktoré sa samo oblieka, obúva, umýva, vie sa najesť a všetky úkony spojené s tým bez pomoci vykonáva, cíti sa istejšie a bezpečnejšie. Samostatnosť vytvára podmienky pre získanie duševnej rovnováhy a pocitu bezpečnosti.
Kedy vychovávať k samostatnosti? Stále. Od narodenia, cez predškolský vek a školský vek, v priebehu puberty až do dospelosti. Najdôležitejšia je výchova v predškolskom veku. V priebehu puberty sa už zvyšuje túžba po samostatnosti a sebauplatnení a prejavuje sa úsilie dospievajúceho o to, aby ho už považovali za dospelého a tak s ním aj jednali.
Pri výchove k samostatnosti a sebavýchove nestačí, ak dieťa máme radi a chceme mu pomôcť. Láska, ktorá mu má priniesť istotu, znamená prácu a námahu, a to nielen s dieťaťom, ale aj so sebou samým.
ZDROJ: Dr. Ľudovít Repáň: Psychológ bez čakárne
