Veľa rodičov sa snaží svojim deťom odovzdať zodpovednosť za rôzne úlohy. Ak sa im ale nedarí niektoré z nich plniť podľa predstáv rodičov, tí majú tendenciu robiť povinnosti za deti. Ako vyriešiť túto situáciu?
Rodičia často stanovujú svojim deťom zodpovednosť len tak na polovicu. Typickým príkladom je starostlivosť o domácich miláčikov alebo zodpovednosť dieťaťa za jeho prácu v škole a pri domácich úlohách. „Ak poveríte dieťa nejakou úlohou, nemali by ste ho neustále kontrolovať, či úlohu naozaj splnilo, pretože mu nedávate šancu, aby zodpovednosť prijalo a uvedomilo si dôsledky, ktoré vyplývajú z prípadných chýb,“ pripomína Katarína Novotná a Iva Kyselá z Akadémie rodičovstva.
Nechajte deti zažiť prirodzené dôsledky
Veľmi často sa stáva, že dieťa chce psíka. Vy mu ho kúpite pod podmienkou, že preberie za neho zdopovednosť. Zo začiatku je dieťa nadšené, a tak funguje na sto percent. Neskôr sa však môže situácia zmeniť a vy začínate vidieť, že dlhšiu dobu nebola vymenená voda alebo psík nemá žrádlo. Ako dlho vydržíte mlčať? Toto je pre rodičov najťažšia situácia. Na jednej strane ľutujú psíka a na druhej strane nechcú dieťa napomínať, lebo vedia, že by tak začali brať na seba zodpovednosť za psíka. Ak psíka začnete kŕmiť, tak dieťa si z toho zoberie zistenie, že zodpovednosť vyzerá tak, že keď sa mu niečo nechce, urobí to za neho napríklad mama.
Jedna zo základných povinností, ktorú by mali deti vykonávať v tretej alebo v štvrtej triede, je samostatné sa budenie do školy. Lenže čo robiť, keď zistíte, že dieťa nemá večer nastavený budík? Podľa názoru Kataríny Novotnej je najlepšie nerobiť nič a už v žiadnom prípade by ste nemali budík nastavovať. Potom by ste dieťaťu neumožnili prijať prirodzené dôsledky. A práve tie sú pri učení k zodpovednosti kľúčové.
Ak to naozaj nemôžete vydržať a ten budík nastavíte alebo dieťa len upozorníte na to, aby si ho nastavilo, tak mu zároveň aj povedzte: „ Nemám na to silu, aby si prišla ráno neskoro do školy, a tak ti idem nastaviť budík.“ V takejto situácii si človek uvedomí, že zároveň dieťaťu odobral zodpovednosť za to, ktorú mu už raz dal. Ak nepoviete nič a dieťa ráno zaspí, prežije si tak dôsledky svojej nezvládnutej zodpovednosti. Ak dieťa problémovú situáciu zvládne, tak sa nielen veľa nového naučí, ale porastie aj jeho sebavedomie a sebaúcta. Zisťuje totiž, že dokáže prekonávať prekážky. Existujú aj také prípady detí, ktoré boli v škole šikanované a práve skutočnosť, že ich rodičia poverili nejakou zodpovednosťou, im pomohla v tom, že sa stali sebavedomejšie a vedeli sa zrazu brániť aj proti šikanovaniu.
Naučte dieťa požiadať o pomoc
Súčasťou učenia sa k zodpovednosti je aj to, že dieťa požiada rodičov o pomoc, ak situáciu nezvláda. Napríklad syn chce ísť so spolužiakmi hrať večer hokej a nestihne vyvenčiť psa. Keď deň dopredu situáciu rodičom vysvetlí a požiada o pomoc, všetko je v poriadku. Nesmie sa to však opakovať často. Keď dieťa požiada o pomoc, tým si vlastne uvedomuje svoju zodpovednosť. V takomto prípade je všetko v poriadku, upozorňujú odborníčky.
Deti zvládnu zodpovednosť vtedy, keď im rodičia veria
Keď dieťa vidí, že mu rodič verí a stále ho nekontroluje, začína mu viac veriť a kvalita vzťahu sa ešte viac zlepšuje. Odovzdanie zodpovednosti dieťaťu je veľká škola aj pre rodičov, ktorí si často myslia, že sú nezastupiteľní a že musia všetko riešiť za deti. Pre niektorých rodičov je naozaj náročné odovzdať deťom dôveru. Je to pre nich veľká škola ich rodičovstva.
Preberať zodpovednosť učte deti postupne
Niesť zodpovednosť za niečo sa dieťa nenaučí zo dňa na deň. Musíte na to ísť postupne. Odovzdávanie zodpovednosti ba malo začať vo chvíli, keď má dieťa dostatočnú slovnú zásobu a chápe, čo od neho očakávate. Toto sa deje približne vo veku troch rokov. Ak výchovu k zodpovednosti zo začiatku podceníte, dieťa sa naučí, že všetko robia rodičia a ono nemusí nič. O pár rokov nebude chápať, že chcete, aby niečo urobilo. Požiadajte o pomoc svoje dieťa vždy, keď robíte nejaké domáce práce. Dieťa má väčšinou radosť, že ste s ním spolu, že niečo spolu robíte a že sa rozprávate. Toto je tá najprirodzenejšia cesta, vďaka ktorej môžete dieťa učiť zodpovednosti. Dieťa sa naozaj cíti dobre, že chcete pomoc práve od neho.
Požiadajte všetkých členov rodiny, aby sa správali zodpovedne a aby si všetci plnili svoje úlohy príkladne. Takto sa celá rodina stáva dobrým vzorom pre dieťa. Buďte pri spoločnej práci pozitívne naladení a chváľte dieťa aj za maličkosti. Pochváľte aj jeho výkon a postupne ho učte nové zručnosti. Nebuďte puntičkári. Je úplne jasné, že dieťa neustelie posteľ tak dobre ako vy, dôležitá je však snaha. Aby sa dieťa naučilo zodpovednosti, nemusí dostávať žiadne odmeny. Deti totiž reagujú rovnako na pochvalu ako na odmenu. Deti odmeňte len za úlohy, ktoré sú nad rámec vášho očakávania. Niektorým deťom veľmi pomáha, keď majú na viditeľnom mieste napísaný zoznam svojich povinností.
