Sú situácie, keď rodičia zvýšia hlas. Rodičovstvo je náročné a občas sa vyskytnú situácie, v ktorých sa nedá vyhnúť hnevu či kričaniu. Dobré je však vedieť, prečo kričanie deťom viac škodí, ako pomáha.
Hnev je bežná emócia a nie je nič zlé na tom, keď človek ho cíti. Dôležité je, čo s hnevom urobíme a ako ho spracujeme. Rodičia často cítia hnev, pretože si prajú, aby ich dieťa prestalo niečo robiť alebo začalo niečo robiť. Neprimerané alebo neočakávané správanie dieťaťa sa rodičia snažia zmeniť a v takýchto situáciách môže dôjsť u nich k výbuchu hnevu a začnú kričať. Rodič sa ku kriku uchýli z dôvodu únavy, preťaženia či frustrácie. Pocit, že sa veci vymykajú kontrole, je stresujúci a keď sa k tomu pridá ešte čosi navyše, dokáže emočne vybuchnúť. Spúšťačom môže byť čokoľvek, aj maličkosť. Väčšina rodičov nekričí vedome. Strácajú kontrolu nad svojím temperamentom a slovami, keď sú unavení a vidia, že ich povinnosti nemajú konca. Krik na dieťa sa vtedy zdá byť ľahké a rýchle východisko, pretože je málo pravdepodobné, že sa deti budú hádať alebo odvrávať. Bohužiaľ, má to svoje následky. Zistilo sa, že rodičia, ktorí poznajú nežiaduce účinky kriku, s väčšou pravdepodobnosťou sa usilujú o iný a lepší postup. Pozrime sa podrobnejšie na to, na ktoré oblasti života dieťaťa krik pôsobí negatívne.
1. Deti sa nemôžu učiť v režime „bojuj alebo uteč“
„Kričanie predstavuje proces uvoľňovania hnevu a nie je to efektívny spôsob, ako zmeniť správanie dieťaťa,“ hovorí Laura Markham, klinická psychologička a autorka knihy Pokojný rodič, šťastné deti upozorňuje, že keď sa dieťa bojí, prejde do režimu bojuj alebo uteč a proces učenia sa v jeho vypne. Reakcia boja alebo úteku je fyziologická reakcia, ku ktorej dochádza, keď zažijeme niečo, čo náš mozog vníma ako ohrozujúce. Vaše dieťa sa preto nemôže učiť, keď naňho kričíte, pretože jeho mozog mu hovorí, že tento človek, ktorý kričí, je hrozbou a efektívne vypne ostatné časti mozgu, ktoré nie sú určené na ochranu a obranu. „Pokojná komunikácia pomáha dieťaťu cítiť sa bezpečne a robí ho vnímavejším k lekcii, ktorú ho chcete v určitej situácii naučiť ,“ hovorí Laura Markham.
2. Krik môže spôsobiť, že sa deti budú cítiť menejcenné
Každý človek potrebuje cítiť, že je užitočný, že si ho iní vážia, a teda má nejakú cenu. Pre väčšinu z nás predstavuje pocit, že si nás ostatní vážia, spôsob, akým meriame svoju vlastnú hodnotu. Keď na nás kričia, považujeme sa za nedostatočných a spochybňujeme svoje schopnosti. Krik je jedným z najrýchlejších spôsobov, ako dať niekomu pocítiť, že nemá hodnotu. Pozorovania Laury Markham sú podobné: „Keď sme nahnevaní a začneme kričať, vnímame sa ako kladivo a všetci okolo nás pôsobia ako klince. V takomto stave deti vyzerajú ako nepriateľ a nie ako ľudské bytosti, ktoré si vážime a milujeme."
3. Krik môže spôsobovať úzkosť, depresiu alebo nižšie sebavedomie
Deti, na ktoré sa často kričí, majú pocit nízkeho sebavedomia a trpia nedostatkom sebadôvery, čo môže viesť k slabým výkonom. Myslia si, že sú nedostatočné pri vykonávaní rôznych činností a formuje sa u nich nízke sebavedomie. V dôsledku toho je pravdepodobnejšie, že budú trpieť depresiami nielen v detstve, ale aj v dospelosti. Časté kričanie môže mať na deti hlboký vplyv, čo vedie k pretrvávajúcim pocitom neistoty, uzavretosti a izolácie. Aj vo viacerých výskumoch bolo zistené, že deti, na ktoré rodičia kričia, sú viac náchylné na úzkosť a majú zvýšenú úroveň depresie. Dr Markham hovorí, že deti preberajú úzkosť od svojich rodičov a spôsob, akým rodičia reagujú na akékoľvek chyby, ktoré urobia, buď dieťa upokojí, alebo stimuluje jeho úzkosť.
4. Krik môže spôsobiť, že medzi rodičmi a dieťaťom sa nevybuduje hlboký a úprimný vzťah
Keď sa v rodine často objavuje krik, môže to spôsobiť problém pri vytváraní hlbokého, úprimného a empatického vzťahu medzi rodičmi a dieťaťom. Namiesto toho môže krik vás a vaše dieťa dostať do konfliktov, apatie, smútku a nekvalitnej komunikácie. Deti môžu začať čoraz častejšie prejavovať vzdor, majú výkyvy nálad, odvrávajú, nechcú komunikovať, stráca sa hlbšie rodinné prepojenie a v dospelosti sa deti od rodičov snažia úplne odpojiť.
5. Dlhodobý krik môže mať negatívny vplyv na fyzické zdravie detí
Krik deťom nespôsobuje len stres, úzkosť či depresie, ale ovplyvňuje aj ich fyzické zdravie. V niektorých prípadoch môže viesť k dlhodobým zdravotným problémom, ako sú artritída, problémy s chrbticou a krkom či silné bolesti hlavy. Tieto príznaky sa napokon môžu preniesť až do dospelosti a sťažovať im život.
6. Rodičia, ktorí často kričia, učia kričať aj svoje deti
„Deti sa len ťažko učia regulovať svoje vlastné emócie, ak im rodičia neukážu, ako sa to robí,“ upozorňuje Laura Markham. Rodičia, ktorí majú tendenciu kričať zakaždým, keď sú nahnevaní, môžu nakoniec naučiť svoje deti, aby podobne prehnane reagovali vo vyhrotených situáciách. Psychiater Joseph Shrand vysvetľuje, že sa to stáva čiastočne preto, lebo aktivujú ich „zrkadlové neuróny“, teda časť mozgu, ktorá odzrkadľuje správanie ľudí navôkol. To spôsobuje, že deti reagujú rovnako ako ich rodičia. Hnev plodí hnev a kričanie spôsobuje, že chcú aj deti kričať na rodičov.
Prvá pomoc, ako sa donútiť nekričať
Existuje veľa spôsobov, ako na deti nekričať, ale v extrémnych situáciách, keď niet času na dlhšie premýšľanie, je každá rada dobrá. Čo vám môže rýchlo a účinne pomôcť? Podľa odborníkov existuje niekoľko spôsobov, ako nezačať kričať:
- zhlboka sa nadýchnite,
- počítajte odzadu,
- začnite utekať na mieste,
- pohybujte rýchlo rukami,
- hovorte čo najmenej, kým sa neupokojíte,
- myslite na povznášajúce myšlienky, ktoré vás privedú ku pokoju,
- dajte si ruky pod tečúcu vodu,
- použite vynútený úsmev alebo smiech, ktorý dokáže vyslať správu do vášho mozgu, že situácia nie je núdzová.
Keď sa takto rýchlo upokojíte, ste pripravení situáciu vnímať menej emocionálne. Nebudete ju zhoršovať. Nekričať, samozrejme, vyžaduje tvrdú prácu a pre väčšinu z nás to vyžaduje veľa času a praxe, aby sme konečne skoncovali s neproduktívnym a škodlivým správaním. Laura Markham hovorí, že je oveľa jednoduchšie nekričať, keď máte silné spojenie so svojím dieťaťom. A tak práca na formovaní silného prepojenia, predstavuje skvelý spôsob, kde začať.
Samozrejme, majte tiež na pamäti, že občasný prípad, keď budete kričať, nepoškodí vaše deti navždy. Uvedené výskumy a štúdie sa zameriavajú na dlhodobé vzorce kričania a iného hrubého správania. Všetci sme ľudia a nikto nie je dokonalý. Užitočné je tiež pochopiť, čo sa môže skrývať za vašimi vlastnými negatívnymi emóciami, ako ich môžete lepšie zvládať a tiež je dobré osvojiť si techniky, ktoré pomáhajú zvládnuť výbuchy hnevu, keď k nim dôjde.
