Aj vás hnevá, že kričíte na deti? Bývalá učiteľka prezradila, ako doma s týmto zlozvykom dokázala skoncovať.
Všetci to poznáme. Keď máme toho najviac, deti začnú vyvádzať a ani sa nenazdáme, kdesi z hĺbky našej duše sa ozve krik. Hlasité slová, ktoré túžia zastaviť ten chaos, ktorý sa práve deje okolo nás. Mnohí z nás prestať kričať znova a znova skúšajú. No priznajme si, že prestať kričať na svoje živé deti, naozaj nie je jednoduché.
Dayna je bývalá učiteľka, ktorá strávila učením na základnej škole 12 rokov. Ako sama hovorí, v škole vychovávala cudzie deti, na ktoré nikdy nekričala. Doma to tak však vždy nebolo a mrzelo ju to. „Sú vari moje deti horšie ako tie cudzie, na ktoré si zvýšiť hlas nedovolím?“ pýtala sa sama seba. Potom sa však zamyslela, v čom tkvie jej zvyk, že v škole nikdy nekričí a ako by to mohla zo svojej triedy preniesť k sebe domov, k svojim vlastným deťom?
Uvedomila si jednu zásadnú vec, ktorá bola v každodennom pokojnom živote jej triedy podstatná a robila ju každý deň.
Spomínate si, kedy kričíte doma najčastejšie? Aj u vás sú to určite tieto situácie:
Deti sa hádajú.
Deti nerobia práve to, o čo ste ich požiadali.
Deti nepočúvajú, čo im hovoríte.
Deti sa chovajú hlučne.
Deti vám dávajú najavo svoje podráždenie.
Deti...deti...deti...
Vidíte aj vy ten problém vo vyjadreniach vyššie? Stále sa pozeráme na to, že deti nerobia niečo, čo sme od nich chceli, to čo sa od nich očakáva. Pozornosť je upriamená iba na deti, na to, čo robia a čo my nemáme radi. Kde sme však v tomto scenári MY? Čo práve vtedy robíme, keď sa naše deti nesprávajú nevhodne? Ako sme zúčastnení na tom, čo sa práve deje?
Odpoveď je, že zvyčajne NIE SME VEDĽA NICH. Zvyčajne sme vtedy zaneprázdnení v kuchyni, telefonujeme, na druhej strane miestnosti, možno čítame na gauči, venujeme sa menšiemu bábätku, ... Vyberte si z toho čokoľvek. Isté je, že jednoducho NIE SME BLÍZKO NICH.
Keď Dayna učila, nikdy si nedovolila očakávať od detí v triede, že budú ovládať svoje správanie, pokiaľ nebola blízko nich. Nikdy od nich neočakávala, že budú počúvať jej žiadosti z opačnej strany triedy.
Ak sa jej deti v triede stávali priveľmi hlučnými, rozbláznenými, či nahnevanými, ... Nezostávala sedieť za stolom a nekričala cez celú triedu, aby sa konečne upokojili. NIE! VŽDY K NIM PODIŠLA BLIŽSIE!!!
Prechádzala sa pomedzi nich a hľadala, kto z nich potrebuje jej pomoc. V tichosti položila svoju ruku na plece alebo na chrbát dieťaťa. Sklonila sa k nemu a hovorila milým a rešpektujúcim tónom.
Hovorila im, čo od nich požaduje a dávala im návrhy, ako môžu zmeniť svoje správanie. A tento jednoduchý tip fungoval takmer vždy. Ako je možné, že takú jednoduchú vec nepoužívame?
Namiesto toho, aby sme opakovali dokola to isté, či kričali cez celú miestnosť, či zahanbovali deti, ... Stačí, ak k nim podídeme bližšie.
Dayna tento trik začala využívať aj doma a vždy, keď sa jej deti začínali dostávať spod kontroly, jednoducho k nim podišla BLIŽŠIE.
Vždy, keď sa začnú deti hádať, namiesto toho, aby ste sa pokúšali prekričať ich hlasy cez celú obývačku, ....PODÍĎTE BLIŽŠIE, BUĎŤE VEDĽA NICH. Vždy, keď budú deti ignorovať vaše prosby, namiesto toho, aby ste začali kričať svoje požiadavky hlasnejšie, ....PODÍĎTE BLIŽŠIE.
POĎTE K DEŤOM BLIŽŠIE, DOTKNITE SA ICH.
Budete si istí, že vás počujú. Budete si istí, že im pomáhate vyriešiť ich problém. Budete si istí, že ste tu pre nich.
Dayne tento jednoduchý trik fungoval na cudzích deťoch v škole i na jej vlastných doma. Určite stojí za to, aby ste ho vyskúšali, ak bojuje s krikom aj vy sami. Určite stojí za to, aby bol aj váš domov pokojnejší.
Zdroj: lemonlimeadventures.com
