Existuje niekoľko nástrojov a výchovných prístupov, ktoré pomáhajú rodičom zvyšovať efektivitu svojho rodičovského prístupu. Ktoré to sú?
Každé dieťa je jedinečné, každé sa vyvíja svojím vlastným tempom a každé dieťa reaguje na iné výchovné stratégie. Toto uvedomenie prináša pokoj do výchovy. Podstata spočíva v tom, že je potrebné dieťa prijať také, aké je. O tomto prístupe hovoria aj viaceré výskumy. Aj mnoho psychológov sa zhoduje v tom, že dieťa dostáva dobrú výchovu za predpokladu, že prvotný vzťah rodičov k nemu je daný láskou, ktorá si nekladie žiadne podmienky. Ak si toto rodičia neuvedomujú, nemôžu dokonale rozumieť dieťaťu a jeho správaniu a tiež nemôžu vedieť, ako jednať v prípade, keď sa dieťa nevhodne správa. Bezpodmienečná láska znamená, že milujeme dieťa bez ohľadu na to, aké je. Nie je dôležité, ako vyzerá. Rozhodujúce nie sú jeho kvality, sklony alebo handicapy. Nie je podstatné, čo z neho bude a vôbec najťažšie na tejto láske je to, že nezáleží ani na tom, ako sa správa. Samozrejme, to neznamená, že jeho správanie sa nám vždy páči. Bezpodmienečná láska znamená, že svoje dieťa milujeme i vtedy, že sa nám jeho správanie protiví. Samozrejme, je nutné na nevhodné správanie reagovať, ale s tým, že dieťaťu neustále dávate najavo, že ho milujete. Teda reagujete na správanie a nie na dieťa ako také. Aké nástroje pri usmerňovaní nevhodného správania môžete využiť?
Dieťa presmerujte
Presmerovanie je technika, ktorú rodičia používajú, aby naučili deti správnemu správaniu. Rodičia môžu použiť túto techniku, aby zabránili zraneniu, podporili žiaduce správanie, znížili chuť trestať dieťa a podporili učenie a skúmanie. Presmerovanie môže byť verbálne alebo fyzické.
Verbálne presmerovanie je spôsob, ako riadiť správanie dieťaťa slovným vyjadrením príkazu alebo požiadavky. Je to spôsob, ako presmerovať správanie vášho dieťaťa rozhovorom s ním. Rodič hovorí dieťaťu, že správanie, ku ktorému dochádza alebo sa k nemu schyľuje, nie je prijateľné. Nasleduje rozhovor o tom, že rodič dieťaťu povie, ktoré správanie je prijateľné, vhodné, správne a podobne.
Fyzické presmerovanie je podobné ako verbálne, ale s jednou pridanou funkciou. Pri správnom používaní fyzického presmerovania rodičia používajú výchovný dotyk. Môžu dieťa chytiť za ruku, za rameno a podobne.
Pri malých deťoch pomáha aj zaujatie dieťaťa inou činnosťou. Psychologička Deborah Roth Ledley v takejto situácii odporúča zaujať dieťa napríklad takto: .„Ak začína skákať na sedačke, jemne ho posuňte, sadnite si k nemu a začnite spolu čítať knihu alebo sa hrať s hračkou,“ odporúča psychologička. Presmerovanie jeho pozornosti nielenže rýchlo ukončí nežiaduce správanie, ale tiež ho tým učíte, že niektoré veci, napríklad lezenie po určitom nábytku, sú zakázané. Ak je to nutné a musíte niečo dieťaťu zakázať, ponúknite mu už spomínanú alternatívu. Napríklad nemôže kresliť na stenu, ale môže kresliť na papier nalepený na stene. Dobrá je aj taká alternatíva, ktorá zahladí sklamanie spôsobené po zákaze.
Ignorujte nevhodné správanie
Pozornosť, ktorú rodičia orientujú na správanie svojich detí, je veľmi silná vec. Niekedy sa rodičia dostanú do negatívnej slučky tým, že reagujú na svoje deti len vtedy, keď sa správajú zle. V skutočnosti sa to spätne prejaví tým, že najčastejšie venujú pozornosť práve takémuto správaniu, ktoré sa, samozrejme, snažia zastaviť. Psychológ David J Bredehoft tvrdí, že ak rodičia ignorujú nevhodné správanie, začne miznúť. Deti totiž milujú pozornosť. A preto tak veľmi odporúča rodičom ignorovať nevhodné správanie. Namiesto toho by rodičia mali neustále vyhľadávať tie situácie, v ktorých sú deti tvorivé, milé, empatické, kamarátske a práve v týchto momentoch by ich mali pochváliť.
Posilňujte vhodné správanie
Zvyknite si pozitívne posilňovať to správanie, ktoré chcete vidieť u svojich detí. Je dobré, keď dieťa pochválite za konkrétny prejav a pomenujete presne, za čo ho vlastne chválite. Napríklad za poriadkumilovnosť, starostlivosť, vytrvalosť, priateľské správanie. Takto bude presne vedieť, čo je správne a dobré. Aj v prípade, že zase bude mať zlý deň, spomienka na konkrétnu pochvalu mu dodá silu vrátiť sa na cestu dobra. Keď sa spomienka viaže na príjemný pocit, dáva dieťaťu silu na opätovné snaženie. Ak cítite radosť a nadšenie z úspechu, povedzte to. Je to pre dieťa veľmi dôležité. Vyvarujte sa pochvaly, v ktorej je ukrytá nejaká výčitka. Napríklad:
„No, výborne, už som ani nedúfal, že to zvládneš.“
„No vidíte, náš lenivý syn to dokázal.“
„Si lenivý ako voš, ale som na teba hrdý, že si to zvládol!“
Pochvaly by mali byť úprimné a opodstatnené. Až za takýchto podmienok majú adekvátny účinok.
Pri posilňovaní vhodného správania sa môžete sa okrem pochvaly zamerať aj na iné odmeny, ktoré sa môžu objaviť v rôznych podobách : pozornosť, spoločné aktivity, žetóny, hračky alebo potľapkanie po pleci. Každé dieťa reaguje inak. Zistite, ktorý spôsob odmeny je pre vaše dieťa najlepší.
Doprajte dieťaťu oddychový čas
Chvíľka osamote môže byť účinný výchovný nástroj, ale musia byť dodržané určité pravidlá. Najprv dieťa upozornite, že ak neprestane s nevhodným správaním, budete mu musieť dať oddychový čas. Po druhé, pomenujte nevhodné správanie. Po tretie, odveďte svoje dieťa na pokojné miesto. Po štvrté, spustite časovač. Odporúča sa počet minút podľa veku dieťaťa. Najväčším nedostatkom metódy je to, že ju často rodičia používajú v zlosti, dieťa tiež môže veľmi negatívne prežívať izoláciu, čo malé deti prežívajú ako odmietnutie. Oddychový čas použite hlavne vtedy, keď iné metódy nezaberajú a keď sa dieťa dokáže upokojiť a zamyslieť sa nad svojím správaním. Pretože každé dieťa je jedinečné, môže sa stať, že pre niektoré deti bude vhodný práve oddychový čas. Preto je dobré vedieť aj o tejto metóde.
Mnohí odborníci ale túto metódu neodporúčajú a ak je to možné, hovoria, že je vhodné ju nahradiť takými metódami, ktoré podporujú komunikáciu a rozvíjajú mozog. Takže namiesto chvíľky na izoláciu by ste ho mohli dieťa požiadať, aby sa pokúsilo situáciu zvládnuť ináč. Ak napríklad dieťa odvráva, môžete mu povedať, aby to povedalo ešte raz a slušne. Ak sa sestrička zle správala ku svojmu bratovi, môžete ju požiadať, aby si vymyslela tri pekné veci, ktoré pre neho urobí pred spaním. Takto sa začína dieťaťu vštepovať do mozgu opakovaná skúsenosť pozitívneho správania.
Spoločná chvíľka na zamyslenie s rodičom
V spoločnej chvíľke učia rodičia deti, ako správne odpočívať a venovať sa vnútornej reflexii. Odpočinok je totiž dôležitý pre rozvíjanie výkonných funkcií, znižovanie impulzivity a usmerňovanie energie. Keď deti vyrastú, môže im prospieť vnútorná reflexia a čas na zamyslenie k tomu, že budú vedieť sústrediť pozornosť na svoj vnútorný svet. Takýto čas na zamyslenie podporuje schopnosť vidieť vlastnú myseľ a myseľ druhých. Podporuje empatiu. Vnútorné nazeranie, empatia a súcit sú základom sociálnej a emočnej inteligencie, a tak krátke chvíľky na zamyslenie pomáhajú budovať nervové obvody pre tieto dôležité schopnosti. Takže, ak chcete predchádzať nevhodným formám správania, môžete vyskúšať napríklad aj túto metódu.
Zastav sa, premýšľaj, konaj
Táto metóda je vhodná pre staršie deti. Rozvíjanie emocionálnej kontroly si vyžaduje prax. Ak majú byť vaše deti v živote šťastné a úspešné, tieto zručnosti sú pre ne dôležité. Emocionálna kontrola dieťa učí, ako reaguje na stresujúce zážitky. Výskumy ukazujú, že keď svoje dieťa naučíte metódu Zastav, premýšľaj, konaj, naučíte ho zároveň, ako zvládať svoje emócie, vyhýbať sa konfliktom a vyhýbať sa impulzívnemu správaniu.
Postup:
Zastav sa! Dieťa by sa malo zastaviť a zhlboka nadýchnuť.
Premýšľaj! Dieťa by sa malo zamyslieť nad tým, aký má problém a aké existujú možnosti na vyriešenie. Je vhodné, keď sa rodič s dieťaťom porozpráva. Spoločne vyberte najlepší možný spôsob, ako ďalej konať.
Konaj!
Ak dieťa samo alebo spoločne s rodičmi vybralo najlepšiu možnosť, môže ďalej v činnosti pokračovať novým spôsobom.
Venujte dieťaťu sústredenú pozornosť
Zatvorte notebook alebo odložte telefón. Buďte pozorní a empatickí. Tento postoj hovorí vášmu dieťaťu, že máte čas a že je pre vás mimoriadne dôležité. Ak budete svoje dieťa skutočne počúvať, predídete mnohým problémom teraz aj v budúcnosti. Zavádzajte do praxe aktívne počúvanie dieťaťa.
Využívajte prirodzené a logické dôsledky vo výchove
Ak používate vo výchove prirodzené a logické dôsledky, učíte dieťa prijímať zodpovednosť za svoje konanie. Logické a prirodzené dôsledky sú veľmi dôležité predovšetkým pre rozvoj samostatnosti, rozhodovania a zodpovednosti detí. Metóda prirodzených a logických dôsledkov má isté výhody oproti metóde odmien a trestov. Sú to tieto:
- za vlastné správanie zodpovedá dieťa, nie jeho rodič,
- ponecháva rozhodnutie na dieťati, pre ktoré správanie sa rozhodne (možnosť voľby),
- necháva dieťa, aby sa poučilo z predchádzajúcich rozhodnutí.
Prirodzené dôsledky sú tie, ktoré umožňujú dieťaťu poučiť sa z prirodzeného fungovania a pravidiel okolitého sveta. Zásah rodiča či iného dospelého v tomto prípade nie je potrebný.
Napríklad: Čo sa stane dieťaťu, ktoré si nabalí školskú tašku množstvom vecí? Bude musieť nosiť celý deň so sebou ťažký náklad. Je to prirodzený dôsledok toho, že si neskontrolovalo, či tam má len potrebné veci. S najväčšou pravdepodobnosťou si v budúcnosti dá veľký pozor, aby si zobralo len potrebné veci. Ide o situáciu, kde rodič nemusí spraviť nič pre to, aby si dieťa uvedomilo nesprávne rozhodnutie.
V situáciách, kedy neexistujú žiadne prirodzené dôsledky alebo v prípadoch, kedy by bolo ich uplatnenie pre dieťa nebezpečné, môžu byť prirodzené dôsledky nahradené dôsledkami logickými.
Logické dôsledky umožňujú dieťaťu, aby sa poučilo zo spoločenskej skutočnosti. Aby bolo uplatnenie dôsledkov účinné, dieťa ich musí vidieť v logickej súvislosti so svojím nevhodným správaním.
Napríklad: Dieťa, ktoré sa nevie ráno zobudiť, zmešká autobus, príde neskoro do školy, a tak bude musieť doháňať učivo.
Spôsob výchovy pomocou prirodzených a logických dôsledkov umožňuje dieťaťu voľbu a následne ho učí aj to, aby zodpovedalo za svoje správne či nesprávne rozhodnutia. Väčšina detí sa z dôsledkov poučí, pokiaľ má možnosť vyskúšať si aj zlé rozhodnutia.
Pomôcť môže aj dobre pripravený denný plán
Pre vás aj vaše dieťa je dôležité, aby ste mali pripravené denné plány. Poskytuje to pohodlie obidvom stranám. Pomáha deťom cítiť sa sebavedome a bezpečne, pretože vedia, čo bude nasledovať. Denné plány pomáhajú deťom naučiť sa pravidlá, znižujú konflikty a prinášajú väčšiu pohodu do rodiny.
Odporúčaná literatúra:
Daniel J. Siegel a Tina Payneová-Brysonová: Klidná výchova k disciplíně
Susan Stiffelman: Osvietený rodič
Laura Markhamová: AHA! Rodičovství
Lidmila Pekařová: Ako žiť a nezblázniť
Pavel Kopřiva, Jana Nováčková: Respektovat a být respektován
Steve Biddulph: Tajomstvo výchovy šťastných det
Mária Tóthová Šimčáková: Som rodič a čo s tým?
